Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Banskobystrický samosprávny kraj hľadá hlavného kontrolóra

BANSKÁ BYSTRICA - Vyhlásenie voľby hlavného kontrolóra Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) schválili banskobystrickí krajskí poslanci na dnešnom rokovaní zastupiteľstva. Voľba nového hlavného kontrolóra sa uskutoční na nasledujúcom rokovaní krajských poslancov 23. novembra.

Doterajší hlavný kontrolór Michal Kňažek sa vzdal funkcie, pričom na pozícii zotrvá do konca roka 2023. Kňažek bol zvolený na šesťročné obdobie vo februári 2020, končí teda za polovicou funkčného obdobia a celkovo po 16-ročnom pôsobení na tejto pozícii. „Funkcie som sa vzdal z osobných a rodinných dôvodov, nie je za tým nič iné,“ uviedol pre agentúru SITA dosluhujúci 71-ročný hlavný kontrolór.

„Je prianím každého predsedu mať taký dôsledný a konštruktívny prístup hlavného kontrolóra,“ povedal pred poslancami predseda BBSK Ondrej Lunter na adresu končiaceho kontrolóra, ktorému za spoluprácu verejne poďakoval.

Medzi úlohy hlavného kontrolóra patrí kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti, a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami samosprávneho kraja, ako aj s majetkom, ktorý samosprávny kraj užíva podľa osobitných predpisov. Kontroluje tiež príjmy a výdavky, vybavovanie sťažností a petícií, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení samosprávneho kraja, plnenie uznesení a plnenie ďalších úloh stanovených osobitnými predpismi. Hlavný kontrolór zároveň riadi a zodpovedá za činnosť Útvaru hlavného kontrolóra.

(sita)

Minúta  |  

Polícia rieši v súvislosti s Bardejovským jarmokom tri prípady trestných činov

BARDEJOV - Polícia v Bardejove zaznamenala na Bardejovskom jarmoku, ktorý sa konal koncom augusta, dva prípravy trestných činov krádeže a jeden prípad trestného činu zatajenia veci. Polícia vo všetkých troch prípadoch začala trestné stíhania.

Ako konkretizovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, v prvom prípade bol poškodeným mladý muž z obce Beloveža, ktorý počas jarmoku stratil mobilný telefón aj so SIM kartou, ktoré si prisvojil neznámy nálezca. „Poškodený vzniknutú škodu vyčíslil na 1 500 eur,“ uviedla Ligdayová.

O mobilný telefón prišiel aj 26-ročný muž z Hanušoviec nad Topľou, ktorému ho neznámy páchateľ ukradol zo zadného vrecka nohavíc, taktiež so SIM kartou. Škodu vyčíslil poškodený na zhruba 600 eur. O celú kapsičku prišiel 27-ročný Bardejovčan. Zlodej využil jeho chvíľkovú nepozornosť, keď sedel na lavičke pred jedným z predajných stánkov. „V kapsičke bol mobilný telefón ako aj okuliare. Škoda bola poškodeným stanovená na 200 eur,“ dodala policajná hovorkyňa.

(sita)

Minúta  |  

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline sú na stáži žiaci z českej Strednej zdravotníckej školy Hranice

ŽILINA - Žiaci Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) Hranice v Českej republike sú v rámci projektu Erasmus+ na dvojtýždňovej pracovnej stáži vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline. Podľa hovorkyne nemocnice Lenky Zátekovej vykonávajú ošetrovateľskú prax na oddelení dlhodobo chorých a v Dome ošetrovateľskej starostlivosti.

Spolupráca so SZŠ sa začala podľa námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť FNsP Žilina Gabriely Tvrdej ešte v roku 2020. "Študenti z Hraníc sú mimoriadne šikovní, k praxi pristupujú zodpovedne, pacienti i personál si ich pochvaľujú. Ceníme si, že nám pomáhajú poskytovať kvalitnejšiu ošetrovateľskú starostlivosť," uviedla.

Momentálne je na pracovnej stáži desať žiakov z odboru ošetrovateľ. "Venujú sa pomocným prácam v rámci ošetrovateľstva, pacientom pomáhajú pri jedle, hygiene, starajú sa o ich pomôcky, vybavenie a venujú sa ďalším úlohám na oddeleniach. Zároveň sú komunikatívni, čo je skvelé pre starších pacientov, ktorí sú radi za každú spoločnosť," priblížila Tvrdá.

SZŠ v Hraniciach poskytuje možnosť praktického vzdelávania nielen v Česku, ale tiež v zahraničí. FNsP Žilina je jediným partnerom zo Slovenska. "Sme veľmi radi, že nám vedenie nemocnice vyšlo v ústrety a umožňuje žiakom absolvovať ošetrovateľskú prax na svojich oddeleniach. Pre študentov je to veľká skúsenosť, majú možnosť zoznámiť sa s inými pracoviskami, inou organizáciou práce a vždy sa vracajú obohatení o nové poznatky a zážitky," zdôraznila riaditeľka SZŠ Hranice Hana Čamborová.

(tasr)

Minúta  |  

Elon Musk prepustil polovicu oddelenia volebnej integrity

V stredu uverejnila sociálna sieť X informáciu, že tím Electoral Integrity (volebnej integrity) znížil svoj stav na polovicu. Reagoval na to vlastník siete Elon Musk, ktorý v krátkosti napísal: „Máte na mysli tím ‚Volebnej integrity‘, ktorý narúšal integritu volieb? Áno, sú preč.“

Minúta  |  

Jednotkou medzi finančnými centrami zostal New York, Londýn si drží druhé miesto

New York si bez problémov udržal pozíciu najväčšieho finančného centra sveta. Londýn zotrval na druhom mieste, pričom sa mu podarilo o niečo posilniť svoj pôvodnú pozíciu. Na druhej strane však musí čeliť stále väčšiemu tlaku zo strany ázijských centier, ako Singapur a Hongkong. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Tá zverejnila výsledky rebríčka známeho ako Global Financial Centres Index, ktorý každých šesť mesiacov zostavujú britský inštitút Z/Yen a China Development Institute.

Americké veľkomesto je jednotkou medzi najväčšími finančnými centrami sveta od roku 2018, keď z tejto pozície zosadilo Londýn. Aj v súčasnosti si so 763 bodmi udržuje pred hlavným mestom Británie solídny odstup.

Druhý Londýn získal 744 bodov. Aj keď za New Yorkom stále zaostáva, odstup sa mu podarilo v porovnaní s minulými rokmi zmierniť. To by malo čiastočne znížiť obavy, čo sa týka straty konkurencieschopnosti Londýna po brexite. Po tom, ako Británia opustila Európsku úniu, sa niektoré veľké spoločnosti, ako napríklad výrobca čipov Arm Holdings, rozhodli kótovať svoje akcie v New Yorku.

Londýnu však dýcha na krk Singapur. Ten sa v rebríčku najväčších finančných centier umiestnil na 3. mieste, pričom na Londýn stráca iba dva body. A tesne za ním, so stratou jediného bodu, je Hongkong, čo signalizuje tvrdý boj o druhú priečku.

(tasr)

Minúta  |  

Vučič sa po prestrelke v kláštore dištancoval od vodcu kosovských Srbov

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa dištancoval od vodcu kosovských Srbov Milana Radoičiča, ktorý bol zaangažovaný do nedávnych krvavých potýčok s kosovskou políciou v pravoslávnom kláštore Banjska.

Srbský podnikateľ a politik Radoičič je zástupcom šéfa politickej strany Srbská kandidátka (Srpska lista), pôsobiacej v Kosove a lojálnej Belehradu. V súčasnosti sa nachádza na území Srbska a bude čeliť spravodlivosti, vyhlásil v stredu večer Vučič.

"Sám seba považuje za bojovníka za slobodu, sú tu však otázky, ktoré bude musieť zodpovedať," dodal srbský prezident.

Kosovské úrady v utorok zverejnili zábery nasnímané dronom, na ktorých Radoičiča jasne rozoznať v areáli kláštora srbskej pravoslávnej cirkvi Banjska, kde v nedeľu dopoludnia vypukli potýčky medzi ozbrojeným komandom a kosovskou políciou. Vyžiadali si životy jedného kosovského policajta a štyroch ozbrojencov.

Radoičič mal oblečenú svetlohnedú vojenskú uniformu a na hlave mal klobúk. Evidentne bol vodcom skupiny srbských ozbrojencov, ktorí sa v kláštore zabarikádovali a niekoľko hodín bojovali s políciou.

Napätie na Balkáne rastie. Kosovský premiér chce zatiahnuť Belehrad do vojny s NATO, vraví srbský prezident Vučič

Mohlo by Vás zaujímať Napätie na Balkáne rastie. Kosovský premiér chce zatiahnuť Belehrad do vojny s NATO, vraví srbský prezident Vučič

Kosovskej polícii sa podarilo niekoľko ozbrojencov z približne 30-člennej skupiny zadržať. Hodnota zbraní, ktoré po policajti zhabali, sa podľa nej odhaduje na päť miliónov eur. Podľa Prištiny sa najmenej šesť členov tejto skupiny nachádza v Srbsku.

Radoičič pri prestrelkách podľa Vučiča neutrpel zranenia. Kontroverzný podnikateľ je už roky považovaný za vodcu zločineckých skupín na severe Kosova obývanom prevažne etnickými Srbmi. V roku 2018 bol podozrivý z účasti na atentáte na miestneho opozičného lídra Olivera Ivanoviča.

Podpredsedom Srbskej kandidátky, politickej strany dominujúcej na severe Kosova, sa stal v roku 2021.

Kosovské úrady tvrdia, že pri nedeľňajších potýčkach bol zabitý aj niekdajší ochrankár Aleksandra Vulina, ktorý je v súčasnosti šéfom srbskej tajnej služby BIA. Vulin v minulosti pôsobil ako šéf úradu srbskej vlády pre Kosovo.

Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov, odkedy v štyroch mestách obývaných srbskou väčšinou vymenovali za starostov etnických Albáncov, pretože Srbi odmietli účasť v komunálnych voľbách.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.