Preskočiť na obsah
  |  

Napätie na Balkáne rastie. Kosovský premiér chce zatiahnuť Belehrad do vojny s NATO, vraví srbský prezident Vučič

Pri nedeľňajšej prestrelke medzi kosovskými policajnými zložkami a ozbrojeným komandom na severe Kosova pri obci Banjska zomreli štyria ľudia. Profesionálna ozbrojená skupina sa zabarikádovala v pravoslávnom kostole, kde sa zdržiavali kňazi a veriaci. Kosovská prezidentka Osmaniová pripísala incident teroristickému útoku.

Konflikty s ozbrojencami sa začali v nedeľu skoro ráno, keď policajná hliadka narazila na dve nákladné autá bez evidenčných čísel blokujúce most v dedine Banjska [albánsky Bajskë, pozn. red.]. Podľa kosovskej polície bol pri následnej prestrelke jeden policajt zabitý a ďalší utrpel zranenia.

Profesionálne vybavení ozbrojenci, ktorých bolo približne tridsať, následne vtrhli do areálu kláštora pravoslávnej cirkvi, kde ich kosovská polícia obliehala niekoľko hodín. V prestrelkách zahynuli traja ozbrojenci. Zatknutých bolo šesť osôb a zhabané veľké množstvo zbraní a ďalšieho vybavenia. Zadržaní čelia podozreniam z viacerých trestných činov vrátane terorizmu, oznámila kosovská špeciálna prokuratúra.

„Ide o útok na ústavný poriadok Kosova, prípravu teroristických aktov alebo trestných činov proti ústavnému poriadku a bezpečnosti Kosova, kontrolu alebo neoprávnenú držbu zbraní," uvádza sa v nedeľňajšom vyhlásení prokuratúry.

Podľa kosovských predstaviteľov sú spomínaní útočníci podporovaní Srbskom, ktoré však túto spojitosť s incidentom odmieta, informuje český denník Echo24.

Kosovská prezidentka Osmaniová totiž pripísala incident teroristickému útoku, za ktorý sú podľa jej slov zodpovední srbskí zločinci. Rovnaký názor zastáva aj Kurti.

Kosovský kancelár Blerim Vela označil na sociálnej sieti zločineckú skupinu slovami „srbskí zelení muži" a dodal, že sa Vučič uchýlil k bezprecedentnej agresii. [„Zelení muži" je označenie pre maskovaných ruských vojakov v zelených neoznačených uniformách, ktorí sa objavili so zbraňami a vybavením na Ukrajine v roku 2014 počas krymskej krízy, pozn. red.]

Srbský prezident Aleksandar Vučič vystúpil v nedeľu večer v televízii s prejavom, v ktorom odsúdil zabitie kosovského policajta a uviedol, že takéto činy nemožno ospravedlniť. Zodpovedného za incident označil kosovského premiéra Albina Kurtiho, ktorý podľa neho vyprovokoval kosovských Srbov. „Albin Kurti je jediným vinníkom, jediný, kto chce konflikty a vojnu," povedal prezident. „Nikto iný nechce konflikty a vojnu, jeho jediným želaním je zatiahnuť nás do vojny s NATO," vyhlásil Vučič.

Napätie na severe Kosova rastie niekoľko mesiacov. Situácia sa vyhrotila v máji, keď vláda v Prištine rozhodla o vymenovaní starostov z radov kosovských Albáncov v štyroch obciach so srbskou väčšinou. Pri následných nepokojoch bolo zranených viac ako 30 vojakov mierových síl NATO (KFOR).

(let, tasr)

  |  

Na rozvoj turistickej infraštruktúry ide 1,35 milióna eur

KOŠICE – Košický samosprávny kraj (KSK) spustil novú grantovú výzvu na podporu turistickej infraštruktúry na rok 2024. V rámci programu Terra Incognita sa žiadatelia môžu uchádzať spolu o 1,35 milióna eur.

Finančná podpora je zameraná najmä na projekty založené na princípoch ekoturizmu a zvyšujúce povedomie o environmentálnych a kultúrnych hodnotách. Informovali o tom v pondelok predseda KSK Rastislav Trnka a výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Košice Región Turizmus (KRT) Lenka Vargová Jurková.

Aktuálna výzva smeruje do štyroch oblastí – ekoturimus, veľké rozvojové projekty, Európske dedičstvo s gotickými kostolíkmi na Gemeri a zážitky k ubytovacím zariadeniam. Žiadatelia sa môžu o dotáciu uchádzať elektronicky do 20. novembra.

Na oblasť ekoturizmu je vyčlenených spolu 300 000 eur. Podpora je určená na projekty spojené napríklad s rozvojom cykloturistiky, na skĺbenie športu, rekreácie a poznávania, budovanie technického zázemia pre kempy, výstavbu a značenie nordic walking tratí či landartové diela, ale aj na rozvoj filmového turizmu v Košickom kraji.

Na veľké investičné projekty je určených 800 000 eur. Ide o vytvorenie silnej turistickej atraktivity pre širokú verejnosť, ktorá podporí motiváciu navštíviť košický región. Ďalšia finančná podpora v sume 50 000 eur je nasmerovaná na zvýšenie prístupnosti gemerských gotických kostolíkov s titulom Európskeho dedičstva a na skvalitnenie návštevníckej infraštruktúry v ich okolí.

Novinkou je podpora nových zážitkov k existujúcim ubytovacím zariadeniam, a to aj formou dobrodružného ubytovania. Na túto oblasť prerozdelia 200 000 eur. „Naším cieľom je, aby zážitkom nebola iba cieľová destinácia, ale aj samotné ubytovanie, ktoré by v tejto dobe malo poskytnúť návštevníkovi viac ako len možnosť prenocovania,“ uviedol Trnka. Môže ísť napríklad o minigolf či adventure golf, tematické viacúrovňové ihriská a športoviská, netradičný wellness, zázemie na zachovanie remesiel, požičovne vodných plavidiel, ako aj jedinečné zážitkové ubytovanie.

„Aj napriek tomu, že je zadanie výzvy relatívne široké, upozorňujeme, že nové projekty musia prinášať so sebou nové zážitky a nemali by byť kópiami iných projektov,“ skonštatovala Vargová Jurková s tým, že potenciálnym žiadateľom odkazujú, aby sa inšpirovali zahraničím.

(tasr)

  |  

Lotyšsko začalo pátrať po stratenom drone, ktorý mohol pristáť na území Ruska

Lotyšské ministerstvo obrany začalo v pondelok pátrať po drone, ktorý sa stratil pri lotyšsko-ruských hraniciach. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Dron zmizol počas víkendového vojenského cvičenia a podľa lotyšskej armády existuje „veľká pravdepodobnosť", že dopadol na územie susedného Ruska. Podľa lotyšských úradov došlo zatiaľ z nezistených príčin k strate kontaktu so strojom.

Bezpilotné lietadlo malo výlučne monitorovaciu funkciu a nebolo vybavené žiadnymi zbraňami.

Lotyšský minister obrany Andris Spruds uviedol, že Riga v súlade s medzinárodnými normami o celom incidente informovala Moskvu.

Rusko by podľa Sprudsa mohlo predpokladané pristátie dronu na svojom území využiť na propagandistické účely, aj napriek tomu, že v súlade s medzinárodnými normami by ho malo vrátiť Lotyšsku.

(tasr)

  |  

Muž si z cudzieho pozemku urobil smetisko. Polícia ho obvinila

BRATISLAVA – Enviropolícia obvinila 43-ročného muža z obce Chorvátsky Grob v okrese Senec z úmyselného prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Muž sa mal zbavovať odpadu na cudzom pozemku. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

„Mal priviezť svojím autom v júni a v júli tohto roku na cudzí pozemok vo Vajnoroch v Bratislave rôzny odpad a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi ho tam ponechať. Išlo o odpad ako nábytok, drevo a koberce v objeme jeden meter kubický a rôzne zvyšky zo stavebnej činnosti v objeme dve tony," priblížila polícia.

V tejto súvislosti preto upozornila, že akékoľvek zásahy do životného prostredia sú prísne regulované. „Takýmto konaním dochádza k ohrozovaniu a poškodzovaniu environmentálnych a ekonomických záujmov spoločnosti a v prípade ich porušenia sa vystavujú postihu za takéto konanie," dodala polícia.

(tasr)

  |  

Brutálna hádka: Otec po roztržke bodol syna do hrudníka

PREŠOV – V cele policajného zaistenia skončil 60-ročný Prešovčan, čelí obvineniu zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu.

Podľa prešovskej policajnej hovorkyne Jany Ligdayovej sa muž v sobotu večer pohádal so synom v byte, v ktorom obaja žijú. Po fyzických atakoch vzal nôž s výsuvnou čepeľou a pichol syna do hrudníka. Ten utrpel aj rezné rany. Jeho zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie. Útočníka polícia zadržala.

(sita)

  |  

Trh s mobilnými zariadeniami. Stovky výrobcov sa stiahli

Výrobcovia smartfónov sa dlhodobo pretekajú o najlepší produkt. Táto súťaž je poznačená turbulentným vzletom aj pádom. Niektorí výrobcovia ohlasujú príchod nových typov smartfónov, iní zas zníženú výrobu či pokles akcií.

Na súčasnom trhu sa podpísala najmä pandémia, nedostatok komponentov či politická situácia v jednotlivých krajinách sveta. Portál Counterpoint uvádza, že zatiaľ čo v roku 2017 bolo na trhu viac než 700 aktívnych značiek produkujúcich smartfóny, aktuálne ich je približne 250. Ide pritom najmä o krachy regionálnych značiek.

Najzásadnejší pokles regionálnych výrobcov smartfónových zariadení zaznamenávame v súčasnosti v Latinskej Amerike, na Strednom východe a ázijsko-pacifickom regióne. Pokles výrobcov tiež ovplyvnila aj tzv. polovodičová kríza.

Svetovo známe značky ako Samsung či Apple stále na trhu pôsobia, čoraz viac však pohlcujú menších výrobcov. Namále však mala čínska spoločnosť Huawei, ktorá tiež takmer opustila smartfónový trh. Pričinili sa o to americké sankcie z rokov 2019 a 2020, ktoré boli reakciou americkej vlády na údajné ohrozenie národnej bezpečnosti.