Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielski poslanci opäť neschválili opozičného lídra Feijóoa za nového premiéra

Líder španielskych opozičných konzervatívcov Alberto Núňez Feijóo v piatok ani na druhý pokus nezískal dostatočnú podporu poslancov, ktorá by mu umožnila stať sa novým premiérom. Zahlasovalo zaňho 172 poslancov, proti bolo 177. TASR správu prevzala z agentúry AP a webovej stránky televízie RTVE.

Líder Ľudovej strany (PP) potreboval podporu jednoduchej väčšiny - čo predstavuje viac hlasov za než proti, pripomína RTVE. Pôvodne získal 173 hlasov, ale jeden z nich napokon anulovali ako neplatný.

Feijóo neuspel ani v prvom hlasovaní v stredu, keď potreboval absolútnu väčšinu - najmenej 176 poslancov z 350 člennej dolnej komory parlamentu. Získal však len 172, pripomína RTVE.

Okrem 137 poslancov svojej Ľudovej strany (PP) ho vtedy podporilo aj 33 poslancov krajne pravicovej strany VOX a po jednom hlase získal od dvoch regionálnych strán (UPN a CCA).

PP v júlových parlamentných voľbách zvíťazila pred Španielskou socialistickou robotníckou stranou (PSOE) doterajšieho predsedu vlády Sáncheza. Ani jedna strana však nezískala dostatočnú podporu ostatných strán na vytvorenie väčšiny schopnej vládnuť a kráľ Filip VI. sa preto rozhodol, že vládu sa ako prvý pokúsi zostaviť víťaz volieb.

V prípade neúspechu kráľ zvolá nové rokovania so zástupcami politických strán, ktoré sa v júlových voľbách dostali do parlamentu, píše RTVE. V takom prípade by sa k moci mohol opäť dostať Sánchez v prípade, ak sa mu podarí získať podporu menších strán, konštatuje AP.

Tento 51-ročný rodák z Madridu je premiérom od júna 2018. Podarilo sa mu zaviesť opatrenia v oblasti práv žien či klimatickej zmeny. Júlové predčasné voľby zvolal po tom, ako jeho strana utrpela porážku regionálnych a komunálnych voľbách výraznú porážku.

V prípade, že sa vládu nepodarí vytvoriť do 27. novembra, uskutočnia sa 14. januára ďalšie parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Európske ceny plynu v piatok klesli

Európske veľkoobchodné ceny plynu v piatok klesli. Dôvodom bolo zvýšenie plynovodných dodávok z Nórska po ukončení časti údržbárskych prác. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v októbri na burze TTF v Amsterdame klesol o 68 centov na 38,95 eura za megawatthodinu (MWh) a novembrový kontrakt sa znížil o 1,15 eura na 41,95 eura za MWh.

„Vzhľadom na to, že nórska produkcia plynu sa dnes ráno v porovnaní so včerajškom zvýšila a v noci došlo k revízii prognóz teplôt na druhý októbrový týždeň smerom nahor, fundamentálny obraz pre kontrakty s krátkou dodávkou sú mierne medvedie," uviedli analytici spoločnosti Engie EnergyScan.

Niektoré odstávky nórskeho plynu sa už skončili, ale v pláne na október došlo k určitým revíziám.

„Náš výhľad zostáva medvedí vzhľadom na zlepšujúci sa výhľad dodávok z Nórska v najbližších dňoch, pričom vplyv odstávok sa znižuje," uviedol šéf oddelenia analýz európskeho trhu s plynom firmy LSEG Wayne Bryan.

Vývoz zemného plynu z Nórska do Európy cez plynovody v dôsledku zvýšenej údržby medziročne klesol o 6,4 percenta. Krajina je však pripravená dodávať plyn potrebný na zimu, uviedol pre agentúru Reuters prevádzkovateľ plynovodnej sústavy Gassco.

Začiatkom septembra dodávky z Nórska cez plynovody padli na najnižšiu úroveň za minimálne desať rokov, ako ukázali údaje LSEG. Firma Gassco uviedla, že zatiaľ nemá k dispozícii nové údaje.

(tasr)

Minúta  |  

Letisko v Poprade bude mať nové vedenie, staré v piatok odvolali

 Popradské letisko bude mať nové vedenie. K dnešnému dňu v spoločnosti odvolali predsedu predstavenstva Martina Rakovského. Od soboty ho nahradí Ján Pitoňák, za člena predstavenstva bol menovaný aj Michal Račko. Dozornú radu povedie namiesto Mariána Majtána Jozef Beňo. Informoval o tom dnes médiá po skončení mimoriadneho valného zhromaždenia na letisku v Poprade Martin Petro z odboru komunikácie rezortu dopravy. Odborári následne potvrdili, že zamestnanci ostávajú v štrajkovej pohotovosti.

(sita)

Minúta  |  

V schátranom areáli bývalej Banskoštiavnickej strednej školy môže vzniknúť zariadenie sociálnych služieb i nájomné byty

BANSKÁ ŠTIAVNICA - Zariadenie sociálnych služieb (ZSS) by mohlo vzniknúť po rekonštrukcii v areáli bývalej strednej odbornej školy (SOŠ) na Špitálskej ulici v Banskej Štiavnici. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Lenka Štepáneková s tým, že pre tento zámer je spracovaná projektová dokumentácia a je vydané stavebné povolenie. Aktuálne pre nové využitie areálu vyhlásil kraj verejné obstarávanie s predpokladanou hodnotou viac ako 9,2 mil. eur. Podľa podmienok súťaže je 5,9 mil. eur na vybudovanie ZSS a zvyšná časť 3,3 mil eur je vyčlenená na vybudovanie nájomných bytov.

„Na realizáciu zámeru hľadáme externé finančné zdroje, ktoré vo veľkej miere závisia od reálnych nákladov na samotnú realizáciu stavby. Vyhodnocujeme využitie ŠFRB, prípadne financovanie cez výzvy Fondu spravodlivej transformácie, resp. ich kombináciu,“ popísala hovorkyňa.

Areál bývalej SOŠ je od roku 2013 je nevyužívaný, chátra a je priestorom pre zhromažďovanie komunít bez domova a vandalizmus. „Časť areálu už bola odpredaná a slúži novým funkciám, v časti bývalých krajčírskych dielní, kuchyne a jedálne sme hľadali nové využitie pre potreby BBSK – najmä sociálne služby,“ doplnila Štepáneková.

(sita)

Minúta  |  

V Rusku sa hromadia kontajnery po prudkom náraste exportu z Číny

V Rusku sa hromadia prázdne kontajnery. V železničných skladoch uviazlo odhadom 150-tisíc nadbytočných prepravných kontajnerov, ktoré majú problém zvládnuť. To odzrkadľuje prudký nárast čínskeho tovaru, ktorý prúdi do krajiny, ale oveľa slabší tok tovarov opačným smerom. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Podľa analýzy spoločnosti Container xChange so sídlom v Hamburgu „existuje významný pohyb nákladu z Číny do Ruska, ale veľmi vzácny pohyb späť z Ruska do Číny". To má škodlivý vplyv na podnikanie v oblasti kontajnerovej logistiky z dôvodu veľkej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou.

Rusko od svojej invázie na Ukrajinu pomerne dobre zvláda sankcie Západu, aj vďaka obchodu s Čínou. Vláda v Moskve očakáva, že objem obchodu s ázijskou krajinou tento rok prekročí 200 miliárd USD (189,77 miliardy eur) po tom, ako v roku 2022 dosiahol 185 miliárd USD.

Výsledkom zvýšeného čínskeho exportu je nielen hromadenie kontajnerov v Rusku, ale tiež kolaps na sekundárnom trhu s kontajnermi v Moskve, ktoré tam teraz stoja oveľa menej ako inde vo svete. Priemerná cena použitého bežného kontajnera klesla tento týždeň v Moskve na 580 USD zo 4175 USD vo februári 2022, podľa údajov spoločnosti Container xChange. A cena nových kontajnerov sa znížila na 1450 USD zo 4309 USD pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Obchod medzi týmito dvoma krajinami vyskočil za prvých sedem mesiacov tohto roka o 37 percent na 134,1 miliardy USD, uviedol Container xChange s odvolaním sa na čínske colné údaje.

Čínsky export do Ruska vzrástol o 73 percent na približne 62,54 miliardy USD, zatiaľ čo dovoz z Ruska do Číny, a to najmä energií, sa zvýšil o 15 percent na 71,6 miliardy USD.

Začiatkom tohto mesiaca Kiel Trade Indicator ukázal, že aktivita v ruských prístavoch sa obnovila takmer na predvojnovú úroveň. A nové dohody signalizujú, že bilaterálne obchodné väzby sa ešte zintenzívnia.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: O budúcnosti ruskej vojenskej misie v Karabachu rozhodnú Moskva a Baku

Kremeľ v piatok oznámil, že o budúcnosti ruského kontingentu, vyslaného v roku 2020 do Náhorného Karabachu, sa rozhodne v rámci diskusií medzi Ruskom a Azerbajdžanom.

Podľa agentúry AFP to v piatok na brífingu vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, či ruské jednotky aj naďalej zostanú v regióne.

„Keďže misia je teraz na azerbajdžanskom území, bude to predmetom našej diskusie s azerbajdžanskou stranou," vysvetlil Peskov.

Ruské jednotky sú v Karabachu v súlade s trojstrannou azerbajdžansko-arménsko-ruskou dohodou z 10. novembra 2020. Kontingent bol rozmiestnený pozdĺž kontaktnej línie a pozdĺž takzvaného Lačinského koridoru. Misia má 1960 príslušníkov.

Azerbajdžan, kde vládne autoritársky režim, prevzal minulý týždeň úplnú kontrolu Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia. Dohoda o prímerí a reintegrácii karabašského územia pod správu Azerbajdžanu bola uzavretá 20. septembra.

Líder karabašských arménov Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie separatistickej republiky Náhorný Karabach, ktorá od 1. januára 2024 „prestane existovať".

Azerbajdžanská vláda a Rusko – ktoré sa považuje za akéhosi ochrancu Arménska - síce deklarovali, že takzvaná reintegrácia Karabachu pod správu Baku nie je dôvodom na to, aby miestni obyvatelia hromadne opúšťali svoje domovy, ale karabašskí Arméni sa obávajú prenasledovania a násilností z azerbajdžanskej strany.

Bezvýznamný v tomto smere nie je ani fakt, že Arméni sú pravoslávni kresťania, zatiaľ čo Azerbajdžan je prevažne moslimský.

Vláda v Jerevane v piatok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo takmer 85.000 ľudí z odštiepeneckej enklávy Náhorný Karabach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.