Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia uvalila sankcie na ruské subjekty v súvislosti s voľbami na Ukrajine

Britská vláda v piatok oznámila, že uvalí nové sankcie na približne desať popredných predstaviteľov Ruska a tamojšiu ústrednú volebnú komisiu (CIK) v súvislosti s voľbami, ktoré Moskva zorganizovala v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny a na anektovanom Krymskom polostrove. Informuje o tom agentúra AFP.

Sankcie sú cielené na 11 fyzických i právnických osôb vrátane volebnej komisie, ktoré podľa Londýna "konali priamo s cieľom rozvrátiť Ukrajinu a ohroziť jej územnú celistvosť".

Medzi sankcionovanými je aj jedna z najvyšších predstaviteľov CIK Natalia Budarinová, Moskvou dosadený šéf samosprávy Chersonskej oblasti Andrej Alexejenko, ako aj šéfka oblastnej volebnej komisie Marina Zacharovová.

Všetkým z dotknutých sa zmrazuje ich majetok v zahraničí a zavádzajú sa cestovné obmedzenia.

Moskva usporiadala vlani v októbri referendá na okupovaných územiach Ukrajiny vrátane Záporožskej, Chersonskej, Doneckej i Luhanskej oblasti. Následne tam a na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, vyhlásila voľby. Tie sa konali aj začiatkom tohtoročného septembra a Kyjev aj jeho spojenci vrátane Londýna a Washingtonu ich odsúdili ako falošné.

"Ruské fingované voľby sú transparentným a márnym pokusom o legitimizáciu nezákonnej kontroly nad suverénnym ukrajinským územím. Nemôžete organizovať voľby v cudzej krajine," povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Británia podľa neho nikdy neuzná nároky Moskvy na ukrajinské územie. "Krym, Záporožie, Doneck, Luhansk a Cherson patria Ukrajine," zdôraznil.

Piatkovým rozhodnutím sa celkový počet fyzických a právnických osôb, na ktoré Británia uvalila sankcie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, zvýši na viac ako 1600.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska armáda pomôže polícii v snahe zastaviť vyčíňanie gangov v krajine

Švédska polícia bude spolupracovať s políciou pri riešení násilností zločineckých gangov v krajine. Streľby a bombové útoky si iba v septembri vyžiadali 11 obetí vrátane nevinných okoloidúcich. Informuje o tom agentúra AP.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v piatok uviedol, že vláda oznámi návrhy na spoluprácu armády s políciou budúci štvrtok. Národný policajný komisár Anders Thornberg spresnil, že ozbrojené sily nebudú priamo vykonávať policajné úlohy. Môžu však podľa premiéra pomôcť znalosťami výbušnín či koordináciou transportu.

Zločinecké gangy vo Švédsku často na vykonanie útokov verbujú tínedžerov zo sociálne znevýhodnených prisťahovaleckých štvrtí. Podľa Kristerssona je potrebné sprísniť zákony, aby sa tomu zabránilo. Verí, že v švédskom parlamente sa nájde väčšina na prijatie zmien.

Zapojenie armády do boja proti zločinu je pre Švédsko nezvyčajným krokom. V posledných dňoch tam prišli počas útokov gangov o život traja ľudia. Minulý rok si streľby vyžiadali 60 obetí, čo je najviac v histórii. Tento rok bude počet obetí pravdepodobne rovnaký alebo vyšší. Švédske úrady spájajú nárast násilia so sporom medzi konkurenčnými frakciami medzinárodných zločineckých gangov.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský politik Milan Radoičič sa priznal k príprave útoku v Kosove

Člen významnej srbskej politickej strany v Kosove sa priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá sa koncom minulého týždňa dostala do konfliktu s kosovskou políciou. Uviedol to v piatok jeho právnik. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Zabitie kosovského policajta a následná prestrelka v kláštore v dedine Banjska neďaleko srbských hraníc znamenali jednu z najvážnejších eskalácií napätia v tejto bývalej separatistickej provincii za uplynulé roky.

Traja srbskí ozbrojenci zahynuli pri niekoľkohodinovej prestrelke s kosovskou políciou po tom, ako prepadli hliadku pri dedine a neskôr sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore.

Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista), povedal, že viedol skupinu ťažko ozbrojených mužov do oblasti na severe Kosova v reakcii na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine. 

Radoičič trvá na tom, že konal sám a bez podpory alebo súhlasu srbskej vlády. "Neinformoval som nikoho v mocenských štruktúrach Srbskej republiky ani v miestnych politických štruktúrach v severnom Kosove," napísal Radoičič v liste, ktorý v piatok na tlačovej konferencii v Belehrade prečítal jeho advokát.

Radoičič uviedol, že zabitie kosovského policajta pri prepade neďaleko srbských hraníc bola "nehoda".

"Smrť policajta bola náhodná a nasledovala po ostrej konfrontácii, v ktorej naši traja kamaráti - hrdinovia - položili životy za slobodu a zachovanie Kosova," napísal Radoičič.

"Nie sme teroristi, sme bojovníci za slobodu nášho ľudu," uviedol v liste, ktorého súčasťou bolo aj jeho oznámenie o tom, že odchádza zo Srbskej kandidátky.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svečla začiatkom týždňa obvinil Radoičiča zo zosnovania nedeľňajšieho útoku a zverejnil videonahrávku, na ktorej je údajne podozrivý medzi skupinou ozbrojených mužov v kláštore v obci Banjska.

Srbský prezident Aleskandar Vučič tento týždeň uviedol, že Radoičič sa nachádza v "centrálnej časti Srbska" a že úrady sú pripravené ho vypočuť.

Kosovská vláda obvinila Belehrad z podpory celej operácie, pričom premiér Albin Kurti na sociálnych sieťach napísal, že zbrane a vybavenie použité pri nedeľňajšom útoku "vyrobili srbskí štátni výrobcovia vojenských zbraní".

Radoičič, na ktorého USA uvalili sankcie, je dlho hlavným mocenským činiteľom medzi Srbmi na nepokojnom severe Kosova.

Kosovo, bývalá srbská provincia, ktorá sa odtrhla a v roku 2008 vyhlásila nezávislosť, má dlhodobo napäté vzťahy medzi väčšinovým etnickým albánskym obyvateľstvom a srbskou menšinou. Suverenitu Kosova odmieta Belehrad uznať.

Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov - intenzívne však od apríla, keď miestni etnickí Srbi bojkotovali komunálne voľby a následne protestovali proti tomu, aby boli do úradu uvedení starostovia zvolení etnickými Albáncami.

(tasr)

Minúta  |  

New York je v stave núdze, dôvodom sú záplavy

Po silných prívalových dažďoch museli v oblasti mesta New York uzavrieť cesty, aj prerušiť služby metra. Zrážky totiž spôsobili záplavu pivníc, ciest aj podchodov. Informuje o tom CNN.

Silné zrážky boli označené za „nebezpečné a život ohrozujúce“. Očakáva sa, že budú pokračovať aj počas celého piatka.

"Toto je nebezpečné počasie a ešte sa to neskončilo," povedal starosta New Yorku Eric Adams na piatkovom rannom spravodajskom brífingu. 

Na očakávanie intenzívneho dažďa počas piatkového a sobotňajšieho rána obyvateľov mesta upozornil aj komisár pre núdzovú situáciu v New Yorku Zach Iscol.

„Všetci Newyorčania musia byť opatrní. Ak musíte cestovať, zvážte použitie verejnej dopravy a počítajte s dodatočným cestovným časom, a ak musíte šoférovať, nevstupujte na zaplavené cesty," vyjadril sa komisár.

(cnn)

Minúta  |  

Štvrť milióna migrantov mesačne. Musk navštívil južnú hranicu USA: „Musíme postaviť múr!“

Šéf Tesly Elon Musk navštívil neslávne známe mesto Eagle Pass ležiace na texasko-mexickej hranici. Zakladateľ automobilky aj vesmírnej spoločnosti sa tu stretol s miestnymi politikmi a členmi silových zložiek. Musk navštívil hraničný priechod po tom, čo sa počas ostatných dní do USA dostali tisícky migrantov z Mexika, píše Reuters. „Musíme hranice Spojených štátov dostatočne zabezpečiť", povedal Musk. Podľa údajov Washingtonu južnú hranicu prekročilo v auguste 250-tisíc ľudí, najmä z Venezuely.

Iba v rámci niekoľkých ostatných dní prekročili severnú hranicu USA s Mexikom pomocou nákladných vlakov a autobusov tisícky migrantov. Následne zamierili do Texasu, Arizony alebo Kalifornie. Tamojšie úrady uvádzajú, že od 22. augusta 2023 cez túto hranicu prejde denne až 8 000 ľudí. Za mesiac august sa do krajiny malo dostať 232 000 migrantov, tvrdí washingtonský úrad pre Latinskú Ameriku.

Starosta Eagle Pass Rolando Salinos pre nával migrantov vyhlásil stav núdze. Agentúra Reuters poukázala na to, že strážci hraníc vinou náročnej a rozbujnelej byrokracie nemajú čas kontrolovať hraničné priechody. Podľa miestnych úradníkov je prílev nelegálnych migrantov prepojený s mnohomiliardovými plánmi mexických drogových kartelov na obchod s ľuďmi.

https://twitter.com/elonmusk/status/1707565081750290910

Musk počas svojej návštevy mesta Eagle Pass ozrejmil, že podľa neho Spojené štáty potrebujú na hraniciach postaviť múr. „Postaviť múr je absolútne nevyhnutné. Musíme od ľudí vyžadovať, aby pred požiadaním o azyl predložili nejaké dôkazy", povedal Musk a vyzval Biely dom aby „krízovú situáciu na hraniciach vyriešil".

Podľa denníka Daily Mail väčšinu žiadateľov o azyl tvoria Venezuelčania opúšťajúci krajinu pre ekonomický a spoločenský kolaps krajiny počas socialistického režimu Nicolasa Madura. „Hranice Spojených štátov musia byť dostatočne zabezpečené. Toto nie je stranícka záležitosť – dokonca aj starosta mesta New York, ktorý je demokrat, tvrdí, že ide o vážnu krízu," doplnil Musk.

Šéf sociálnej platformy X (predtým Twitter) tiež poznamenal, že na „vhodných častiach hranice" je nutné postaviť múr, ale väčšina hranice je inak dostatočne bezpečná a veľmi nepohodlná. „Časti hraníc kvôli jednoduchému priechodu potrebujú múry, ale to by nemalo byť nič zložité", dodal.

(dv)

Minúta  |  

Moratórium má upokojovať vyhrotenú situáciu pred voľbami, obísť ho však nie je veľký problém

„Súčasná právna úprava hovorí o 48 hodinovom zákaze šírenia takýchto informácii pred voľbami, avšak obísť tieto obmedzenia nie je žiaden problém,” píše Jozef Onačilla o volebnom moratóriu.

Problém nastáva v samotnej definícii pojmov činnosť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov a volebná kampaň. Bežnou praxou politikov sa stalo pridávanie príspevkov na sociálne siete, ktoré zdanlivo nemajú s kampaňou nič spoločné.

Viac o účele zákona o volebnom moratóriu a o tom, ako ho politické strany obchádzajú sa dočítate v texte Jozefa Onačillu.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.