PREŠOV - Len 40 percent učiteľov stredných škôl v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou. Na samoštúdium ponúka digitálne nástroje svojim žiakom iba 15 percent učiteľov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Svetovej banky, realizovaného v 60 školách v pôsobnosti týchto troch krajov.
Zapojilo sa doňho 1560 učiteľov a manažment škôl, ktoré navštevuje viac ako 22 600 žiakov. Informovala o tom PR konzultantka Svetovej banky Anna Polačková.
Ako vysvetlil konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie Martin Džbor, v prieskume kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu. Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Viac ako 80 percent má podľa Džbora infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy.
„Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 percent škôl, avšak viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie a učenie sa,“ uviedol Džbor. Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia.
Analýza dát v oblasti profesionálny rozvoj ukázala, že 74 percent učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne však podľa Džbora je, že len 10 percent opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností.
Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň, iba 18 percent učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 percent považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.
Výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy dobiehajúcich regiónov, prezentovali na odbornej konferencii na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Odborníci z rôznych oblastí a zástupcovia štátnej správy, krajskej samosprávy, škôl a firiem sa zhodli na tom, že digitálna transformácia vzdelávania je nevyhnutná pre budúcnosť regiónov. "Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií," uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Slavomír Partila.
Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície tzv. digitálneho koordinátora na školách a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov. Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude viac flexibilná a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov.
"Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia jednak pre učiteľov, ako aj samotných žiakov. Nesmieme však pritom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade zapojiť do vzdelávacieho procesu aj zamestnávateľov," dodal expert Svetovej banky na vzdelávanie Husein Abdul-Hamid.
(sita)
