Preskočiť na obsah
  |  

Detské ambulantné pohotovosti bez prevádzkovateľa končia, ide o začiatok zmien

 Od nedele začali platiť zmeny v súvislosti s fungovaním detských ambulantných pohotovostí. Ich počet sa znížil o šesť a už v súčasnosti nemali prevádzkovateľa.

Ide o prvú fázu redukcie siete z troch plánovaných. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR k nej pristúpilo v záujme stabilizácie pediatrickej ambulantnej starostlivosti a zachovania fungovania detských pohotovostí.

"Podľa vyhlášky sa bude postupne v troch fázach upravovať sieť detských pohotovostí z pôvodných 61 na 40 do konca roka 2024. Od 1. októbra 2023 dôjde k vypusteniu šiestich pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby (APS), ktoré sú už v súčasnosti bez prevádzkovateľa, keďže nikto neprejavil záujem o ich prevádzkovanie. Ďalších desať bodov APS pre deti má byť vypustených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa má týkať piatich bodov APS, je naplánovaná od novembra 2024," priblížili z komunikačného odboru rezortu.

Pevné body sa po novom majú priblížiť k nemocniciam. Cieľom zmeny je podľa rezortu koncentrovať lekárov do funkčných tímov a priblížiť ich k nemocniciam, aby boli zabezpečené aj laboratórne vyšetrenia či zobrazovacie metódy.

Rezort pripomenul, že dlhodobo upozorňoval na kritickú situáciu s pediatrami a hroziace problémy s ambulantnou pohotovostnou službou. Poukázal na to, že prijal aj iné opatrenia na stabilizáciu pediatrie.

Pre detských pacientov a ich rodičov boli spustené aj podporné aktivity, ako napríklad projekt www.pediatridetom.sk či aplikácia Národného ústavu detských chorôb. 

(tasr)

  |  

Od nedele v Európskej únii platí prechodná fáza mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach

V nedeľu v členských krajinách EÚ vstupuje do platnosti mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) vo svojej prechodnej fáze. Európska komisia pripomenula, že CBAM je prelomovým nástrojom EÚ na boj proti úniku uhlíka a jedným z hlavných pilierov ambicióznej ekologickej agendy Fit for 55.

Vyrovná cenu uhlíka medzi domácimi produktmi a dovozmi. Tým sa zabezpečí, že klimatická politika EÚ nebude podkopávaná presunom výroby do krajín s menej ambicióznymi ekologickými normami alebo nahradením výrobkov EÚ dovozom s vyšším obsahom uhlíka.

CBAM je opatrenie kompatibilné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré povzbudzuje globálny priemysel, aby prijal ekologickejšie a udržateľnejšie technológie. Vo svojej prechodnej fáze sa CBAM bude vzťahovať len na dovoz cementu, železa a ocele, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka.

Dovozcovia tohto tovaru do EÚ budú musieť podávať správy o objeme svojho dovozu a emisiách skleníkových plynov vznikajúcich počas ich výroby, ale bez toho, aby v tejto fáze platili akúkoľvek finančnú úpravu. Zatiaľ čo sa od dovozcov požaduje, aby zbierali údaje za 4. štvrťrok 2023, svoju prvú správu budú musieť predložiť len do 31. januára 2024.

Okrem toho sa do štruktúry CBAM na prvý rok uplatňovania začlenilo množstvo flexibility, napríklad používanie štandardných hodnôt pre vykazovanie vložených emisií a možnosť využívať pravidlá monitorovania, vykazovania a overovania krajiny výroby.

Prechodná fáza bude slúžiť ako obdobie učenia sa pre všetky zainteresované strany (dovozcov, výrobcov a orgány kontroly). Umožní Európskej komisii zhromaždiť užitočné informácie o zabudovaných emisiách s cieľom spresniť metodiku pre definitívne obdobie, ktoré sa začne v roku 2026.

S cieľom pomôcť dovozcom z EÚ a zariadeniam mimo EÚ pri praktickej implementácii nových pravidiel je k dispozícii nový prechodný register CBAM, ktorý pomôže dovozcom vykonávať a oznamovať tieto výpočty.

Komisia postupne sprístupní podrobné písomné usmernenia, online školiace materiály a webináre, prehľady konkrétnych odvetví a podrobný kontrolný zoznam na podporu podnikov, keď sa začína prechodný mechanizmus. 

(tasr)

  |  

Progresívci nezískali celý Bratislavský kraj

BRATISLAVA - Aj voľby v Bratislavskom kraji prieniesli svoje prekvapenie. Podľa očakávania však v hlavnom meste vyhralo Progresívne Slovensko.

Progresívci brali v Bratislave 33,95 %. Na druhom mieste skončil SMER – SD so 17,49 %, nasledovaný SaS s 13,77 %. Štvrtou stranou v poradí je strana Hlas s 9,36 %. Viac čítajte na stránka Bratislavského Štandardu.

  |  

Nízke platy, obmedzený kariérny rast. Slováci čoraz viac hľadajú príležitosti v zahraničí

V posledných dekádach výrazne narastá počet Slovákov, ktorí hľadajú príležitosti za hranicami SR. Dôvodom sú ekonomické faktory, a to najmä nedostatok vhodných pracovných miest, nízke platy a obmedzené možnosti profesijného rastu.

Vyplynulo to zo Sčítania obyvateľov domov a bytov (SODB) 2021. Ako informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, zo sčítania vyplynulo, že z celkového z takmer 5,5 milióna obyvateľov, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku sa viac ako 264-tisíc zdržiava na súčasnom pobyte v zahraničí, pričom tvoria 4,8 percenta zo všetkých obyvateľov SR.

Ako vysvetlil ŠÚ SR, obyvateľov, ktorý pobývajú na súčasnom pobyte v zahraničí možno vnímať dvojako. Môže ísť o osoby, ktoré sa natrvalo odťahovali zo Slovenska, ale nesplnili si povinnosť odhlásenia, a preto majú trvalý pobyt stále na Slovensku.

Túto skupinu je možné posudzovať aj ako dočasných ekonomických migrantov, ktorí v zahraničí pracujú, ale pravidelne sa vracajú na Slovensko, prípadne sa plánujú natrvalo vrátiť, a preto sa neodhlásili z trvalého pobytu na Slovensku. Zo SODB 2021 tiež vyplynulo, spomedzi obyvateľov SR má súčasný pobyt v zahraničí viac žien (viac ako 53 percent) ako mužov (viac ako 46 percent).

Sčítanie ďalej ukázalo, že najviac obyvateľov žijúcich v zahraničí s trvalým pobytom na Slovensku má súčasný pobyt v Česku, a to viac ako 77-tisíc, čo predstavuje 29,1 percenta zo všetkých obyvateľov Slovenska žijúcich v zahraničí. 18,5 percenta je v Spojenom kráľovstve a 9,5 percenta v Nemecku. Mimo Európu najviac Slovákov žije na súčasnom pobyte v USA (3 percentá) a v Kanade (1,2 percenta).

Najviac sa za hranice sťahujú obyvatelia z okresov Michalovce, Levoča, Snina a Stropkov. Obyvatelia s trvalým pobytom v Bratislave vykazujú najnižie podiely súčasného pobytu v zahraničí. Nesťahujú sa ani obyvatelia okresu Malacky, Senec a Hlohovec. Zo sčítania vyplynulo, že do zahraničia odchádzajú najmä vysokoškoláci, ktorí tvoria 31 percent z celkového počtu obyvateľov SR žijúcich v zahraničí a stredoškoláci s maturitou (32 percent).

(sita)

  |  

Popoludní budú platiť v Dunajskej Strede pre futbal bezpečnostné opatrenia

DUNAJSKÁ STREDA - Polícia pripravila k nedeľnému futbalovému zápasu FC DAC Dunajská Streda - Spartak Trnava, ktorý bol označený ako rizikový, viaceré opatrenia. Informuje o tom na sociálnej sieti.

V centre Dunajskej Stredy začnú platiť od 16.00 h. "V súvislosti s príchodom fanúšikov budú uzavreté ulice sv. Jána, Malodvornícka, I. Gyurcsóa a Športová. S dopravnými obmedzeniami treba počítať približne do 21.00 h," uvádza polícia. O ukončení opatrení rozhodne na základe vývoja aktuálnej situácie v meste.

Ďalšie opatrenia pripravuje polícia v súvislosti so štvrtkovým (5. 10.) zápasom Európskej konferenčnej ligy UEFA v Trnave medzi Spartakom Trnava a Fenerbahce Istanbul. Aj tento zápas bol organizátorom označený ako rizikový.

(tasr)

  |  

V novej prístavbe školy vo Voderadoch bude šesť tried

VODERADY - Šesť nových tried pribudne v nasledujúcich mesiacoch základnej škole (ZŠ) vo Voderadoch pri Trnave. Obec získala prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR na výstavbu nového pavilónu, keďže kapacita súčasnej školy je pre ňu nepostačujúca. Uvádza to na svojom webe.

V dvojpodlažnej prístavbe školy budú okrem učební aj šatne, sociálne a hygienické zázemie pre 240 dievčat a 120 chlapcov i 40 zamestnancov, školský klub a technické zázemie. Súčasťou projektu má byť aj fotovoltické zariadenie, určené na výrobu elektrickej energie na pokrytie vlastnej spotreby školského objektu.        

Voderadskú školu budovali vo viacerých etapách. Hlavná budova bola uvedená do prevádzky okolo roku 1962. Prístavba pribudla v roku 2011, keď slúžila na potreby základnej umeleckej školy (ZUŠ), a to až do roku 2017, keď ju pre narastajúci počet žiakov opäť používala ZŠ.

ZŠ s materskou školou zabezpečuje povinnú školskú dochádzku žiakov z Voderád a priľahlých obcí Pavlice a Slovenská Nová Ves. Máva v priemere 180 žiakov. Disponuje 11 kmeňovými triedami, štyrmi špeciálnymi učebňami, jazykovým laboratóriom a triedami na školský klub. Voderady majú podľa posledného sčítania v roku 2021 spolu 1609 trvalo žijúcich obyvateľov, pred desiatimi rokmi to bolo 1381 a v roku 2001 to bolo 1321.

(tasr)