Detailne o šikane: Kto je zodpovedný a ako to zastaviť?

Podľa medzinárodnej štúdie HBSC sa za posledné roky zvýšil na Slovensku výskyt šikany u dievčat (z 5 až 8 percent na 6 až 12 percent), rovnako ako aj celkový výskyt kyberšikany u detí (z 1 až 3 percent na 4 až 10 percent). Z prieskumov tiež vyplýva, že až tretina detí sa stretla s posmechmi pre nadváhu. Povzbudzujúcou správou však ostáva, že čoraz viac detí sa s prípadom šikany obráti na učiteľov či rodičov.

Ministerstvo školstva (MŠ) Slovenskej republiky považuje tému šikany na školách za komplexný psychologický, sociálny, právny a etický problém, ktorý sa snaží riešiť aktívnou spoluprácou so slovenskými školami. K dispozícii boli pre školy rôzne usmernenia, ako napríklad Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 až 2023, ktorým ministerstvo školstva reagovalo na problematiku v prierezových témach v školstve. Pre Žilinský Štandard sa nám k téme vyjadrili pracovníci odboru komunikácie MŠ SR.

Školy aj rodičia majú k dispozícii množstvo oficiálnych materiálov, ktoré poskytujú odporúčania na opatrenie škôl a školských zariadení pre zvýšenie bezpečnosti žiakov. Dôležitá je hlavne rola aktívnej komunikácie s dieťaťom, ale napríklad aj prevencia drogových či iných závislostí u detí.

Žilinský Štandard oslovil tiež niekoľko škôl Žilinského kraja. Zaujímalo nás, ako základné školy reagujú na šikanu a ako sa jej snažia zabrániť. „Škola by mala byť bezpečným miestom pre každé dieťa. Ako škola sme povinní šikanu riešiť a nemôžeme si dovoliť ju ignorovať,“ povedal riaditeľ ZŠ Jána Matušku v Dolnom Kubíne Rastislav Eliaš.

Ich škola bojuje proti šikane za pomoci kamerových systémov či pedagogických dozorov počas prestávok. „Prirodzene, najbližší zdroj, kam sa dieťa obracia v prípade, že prežíva takúto záťažovú situáciu, sú jeho rodičia. Tu je dôležitý moment spolupráce rodiny so školou. Je totiž náročné riešiť šikanu dieťaťa, ak o nej učiteľ nevie,“ dodal riaditeľ.

Škola sa individuálnymi prípadmi zaberá hneď, ako o nich dostane podnet. „Okamžite iniciujeme stretnutie tímu prevencie, na ktorom je prítomný riaditeľ školy, jeho zástupca, konkrétni triedni učitelia, školská psychologička, výchovný poradca a koordinátor prevencie sociálno-patologických javov, ktorý predkladá riešenia daného problému,“ vysvetlil riaditeľ. Škola má taktiež k dispozícii školskú psychologičku, ktorá sprevádza žiakov nie len v prípade šikany, ale aj pri zvládaní iných náročných školských situácií.

Základná škola Lichardova v Žiline pristupuje aj k prednáškam o šikane a kyberšikane, ktoré realizuje Centrum poradenstva a prevencie (CPP) v Žiline. Deti o šikane informujú napríklad aj za pomoci divadelných predstavení zameraných na túto tému. „Máme na škole aj fungujúci školský podporný tím. Koordinuje ho školský špeciálny pedagóg. Jeho členmi sú školská psychologička, 8 pedagogických asistentov, výchovná-kariérová poradkyňa a učiteľka 1. stupňa. Každý prípad šikany sa u nás rieši individuálne v multidisciplinárnom prostredí,“ vyjadrila sa školská psychologička Veronika Lokajová.

Podľa jej slov škola spolupracuje aj s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne s oddelením podpory ochrany detí pred násilím. Viaceré školy sa pre Žilinský Štandard vyjadrili, že by bolo vhodné zabezpečiť pre každú školu detského psychológa či špeciálneho pedagóga, ktorý by na deti v takomto prípade dohliadal.

O šikanu medzi deťmi sa nezaujímajú iba učitelia, ale aj študenti. Oslovili sme aj Tatianu Vojtašákovú, vysokoškolskú študentku psychológie z iniciatívy Spolu proti šikane, ktorá sa snaží šíriť povedomie o nástrahách šikany priamo medzi deťmi či na sociálnych sieťach. Zároveň podporuje komunikáciu a medziľudské vzťahy v triedach základných i stredných škôl. Ľudské vystupovanie a prirodzený vzťah k deťom ju na toto poslanie priam predurčujú. V telefonáte nám prezradila viac podrobností o svojej práci.

„Iniciatíva najskôr vznikla ešte na strednej škole v rámci školského projektu. Spolu s niekoľkými spolužiačkami sme dostali nápad organizovať workshopy zamerané na boj proti šikane. Neskôr spolužiačky vzhľadom na iné povinnosti projekt opustili a ja som si ho vzala na starosť. V tej dobe som činnosť iniciatívy propagovala aj na sociálnych sieťach, kde som mala živé vysielania so známymi hosťami, medzi inými aj s Adelou Vinczeovou,“ vyjadrila sa.

Keď dostane podnet o šikane, osobne sa do školy vydá, zapája deti do aktivít a prednášok, pričom pozoruje vzťahy medzi deťmi. Pokiaľ v triede spozná náznaky šikany, upozorní na to školského psychológa. Pri identifikácii šikany však poukazuje na nezrovnalosti. „Niekedy si treba naozaj overiť, či ide o šikanu. Keďže sa o tom veľa hovorí, deti majú tendenciu si myslieť, že každá malá nezhoda je automaticky šikana,“ uviedla.

Aké zistenia jej teda vyplývajú zo skúseností? „Deti sú často vďačné, že sa vďaka mne lepšie spoznali a utužili vzájomné vzťahy. Často ku šikane vedie práve fakt, že sa deti navzájom moc dobre nepoznajú,“ vyjadrila sa Tatiana.

Zároveň vyzdvihla potrebu komunikácie v rodine a vedenie k dobrej výchove. Z prieskumu totiž vyplýva, že deti s dobrými vzťahmi v rodine majú lepšie vzťahy medzi spolužiakmi v triede. Rodič by mal tiež vedieť, čo sa dieťaťu v škole deje a mal by sa viac zaujímať o jeho život v školskom prostredí. Za dôležité pokladá aj to, aby školy disponovali školským psychológom či to, aby sa prednášky o boji proti šikane deťom prednášali v pravidelnejších intervaloch.