Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musk zverejnil meme so Zelenským. Na oplátku ho zobrazujú aj ako Putinovho psa

Americký podnikateľ Elon Musk zverejnil v pondelok na svojej sociálnej sieti X meme s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským s napätým výrazom v tvári. Fotografiu sprevádza popis: "Keď ubehlo päť minút a stále si nepožiadal o pomoc za miliardu dolárov".

Na Muskov status podľa agentúry Reuters reagovali tisíce ľudí, pričom väčšina z nich ho odsúdila: podporu Ukrajine zo strany USA označovali za nutnú a pripomínali Muskovi, že balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu sú aj investíciami do amerického vojensko-priemyselného komplexu, teda do ekonomiky USA.        

Na sociálnych sieťach sa objavili i meme s Muskom v hlavnej úlohe: je v nich vyobrazený v uniforme vojaka ruskej armády, ako pes na reťazi vedený ruským prezidentom Vladimirom Putinom či v analogickej póze ako Zelenskyj v pôvodnom meme, ale s popisom: "Keď uplynie päť minút a ty si ešte nepovedal ani jednu hlúposť".        

Tento motív využil vo svojej reakcii aj ukrajinský parlament, pričom fotokoláž doplnil textom: "Keď prešlo päť minút a ty si nešíril ruskú propagandu".

Na Muskov "vtip" reagoval aj predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý v narážke na aprílový neúspešný štart rakety SpaceX ku koláži s Muskom doplnil text: "Keď si sa pokúšal dobyť vesmír, ale čosi nevyšlo a ty si po piatich minútach po uši v sra.kách".       

Britská stanica BBC označila Muskovo meme so Zelenským za "hraničiace s urážkou" a ukrajinský publicista Mychajlo Tkač adresoval americkému podnikateľovi otvorený list s titulkom "Záchrana sveta nie je biznis".        

Musk vlastní spoločnosť SpaceX poskytujúcu satelitné komunikačné služby Starlink, ktoré sú životne dôležité pre obranné úsilie Ukrajiny.        

Muskove vyhlásenia v čase vojny rozpútanej Ruskom však vedenie v Kyjeve už viackrát rozhnevali. Tento podnikateľ totiž obhajuje zníženie objemu vojenskej pomoci USA a NATO pre Ukrajinu a nalieha na vyriešenie vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou prostredníctvom rokovaní.        

Pred rokom dokonca predložil vlastný plán, podľa ktorého by sa na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom mali konať nové referendá a Ukrajina by si mala zachovať neutrálny status.        

Európska komisia v septembri zverejnila správu, v ktorej tvrdí, že sociálna sieť X - predtým známa ako Twitter - pod vedením Elona Muska zohrala významnú úlohu v šírení ruskej propagandy o Ukrajine, pretože umožnila, aby sa dezinformácie dostali k väčšiemu počtu ľudí ako pred začiatkom vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada OSN schválila vyslanie medzinárodnej jednotky na Haiti

Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) hlasovala v pondelok za vyslanie medzinárodnej jednotky na Haiti na pomoc pri boji proti zločineckým gangom v tomto karibskom štáte. Na čele misie bude stáť Keňa, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Haiti už vyzývalo na vyslanie takejto misie od konca minulého roka. Rezolúciu prijala 15-členná bezpečnostná rada 13 hlasmi, pričom zaznamenala dve absencie. Zakotvené je v nej aj zavedenie embarga na ručné zbrane, ktoré sa doposiaľ vzťahovalo len na sankcionovaných vodcov gangov, pripomína AFP.

V haitskom hlavnom meste Port-au-Prince a v okolitých oblastiach v posledných mesiacoch prudko vzrástlo násilie. Od apríla do júna nahlásili 1 860 zabitých, zranených alebo unesených osôb, čo predstavuje nárast o 14 percent v porovnaní s prvými troma mesiacmi tohto roka.        

Odhaduje sa, že gangy v súčasnosti ovládajú až 80 percent hlavného mesta. Ich moc vzrástla od atentátu na prezidenta Jovenela Moisa v roku 2021. Takmer 200 000 Haiťanov bolo kvôli bezpečnosti nútených opustiť svoje domovy. Viac ako 20 000 vysídlených Haiťanov žije v prístreškoch so zlými hygienickými podmienkami, kde gangy lovia deti a snažia sa ich naverbovať.

(tasr)

Minúta  |  

Mexiko: Zrútenie strechy kostola si vyžiadalo desať mŕtvych a 60 zranených

Najmenej desať mŕtvych a 60 zranených si v nedeľu vyžiadalo zrútenie strechy kostola v meste Ciudad Madero na severe Mexika. Záchranári v pondelok uviedli, že už nepredpokladajú, že by v troskách mohli objaviť niekoho živého, informuje TASR na základe správy agentúry AP.        

Podľa úradov boli tri obete deti, 23 zo 60 zranených osôb zostáva naďalej hospitalizovaných, dve osoby sú zranené ťažko. Medzi zranenými sú aj deti od štyroch mesiacov do deväť rokov.        

Polícia spočiatku odhadovala, že na nedeľňajšom krste v kostole sa zúčastňovalo až 100 ľudí a predpokladala, že pod troskami môže byť uväznených okolo 30 ľudí. Guvernér štátu Tamaulipas Américo Villarreal však neskôr spresnil, že v kostole sa nachádzalo nanajvýš 70 ľudí. Podľa guvernéra pátracie psy ani termokamery pod troskami neodhalili žiadne ďalšie telá.        

Kolapsy budov sú v Mexiku bežné počas zemetrasení, Národná seizmologická služba však nezaznamenala žiadnu seizmickú aktivitu dostatočne silnú na to, aby spôsobila škody takéhoto rozsahu.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku džihádistov v Nigeri prišlo o život najmenej 29 vojakov

Najmenej 29 nigerských vojakov zahynulo v noci na utorok na západe Nigeru pri útoku podozrivých džihádistov, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany, ktoré súčasne v súvislosti s incidentom vyhlásilo v krajine trojdňový štátny smútok. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Džihádisti na vojakov zaútočili s "improvizovanými výbušnými zariadeniam a kamikadze vozidlami", pričom sa ich na atentáte podieľalo najmenej sto, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, ktoré odvysielala televízia.        

Zranenia utrpeli najmenej dvaja nigerskí vojaci, pričom ich stav bol vážny. "Niekoľko desiatok teroristov" zahynulo, uviedol nigerský rezort vnútra.        

K útoku došlo blízko hraníc s krajiny s Mali počas vojenskej operácie zameranej na "neutralizovanie hrozby, ktorú predstavuje (džihádistická organizácia) Islamský štát" v danej oblasti.        

Džihádistické povstalecké hnutie sužuje africký región Sahelu už viac ako desať rokov; v roku 2012 vypuklo v severnom Mali a v roku 2015 sa rozšírilo do susedného Nigeru a Burkiny Faso, píše AFP-        

Oblasť „troch hraníc“ medzi Nigerom, Mali a Burkinou Faso je pravidelne dejiskom útokov militantov pridružených k Islamskému štátu a teroristickej sieti al-Káida.        

Vo všetkých troch krajinách došlo k vojenským prevratom; posledný z nich sa odohral práve v Nigeri, kde 26. júla zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko: Vlna horúčav v prvých októbrových dňoch prelomila rekordy

Teploty v Španielsku stúpli v októbri na rekordné hodnoty, pričom pre toto ročné obdobie nezvyčajne intenzívne horúčavy by v krajine mali pretrvávať ešte vyše týždňa, uviedol v pondelok tamojší meteorologický úrad AEMET. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Mimoriadne vysoké teploty v celom Španielsku vyústili do troch "rekordných dní horúčav", ktoré sa začali ešte v piatok. V nedeľu v meste Montoro blízko Cordóby vystúpili na 38,2 stupňa Celzia.        

Predchádzajúci rekord pre október zaznamenali v roku 2014, keď v juhošpanielskom meste Marbella namerali 37,5 stupňa Celzia.        

"Prvý október dosiahol historické maximum pre toto ročné obdobie prakticky na celom Pyrenejskom polostrove," uviedol AEMET na sociálnej sieti X (predtým Twitter) s tým, že takmer 40 percent jej meteorologických staníc zaznamenalo teplotu 32 stupňov Celzia alebo vyššiu.        

Podobná situácia bola aj v priebehu pondelka, keď v meste Sevilla na juhu krajiny namerali 38,1 stupňa Celzia.        

"Najmimoriadnejšie je však to, že ešte stále zostáva pomerne veľa nezvyčajne teplých dní: mohli by sme mať až desať ďalších dní rekordných horúčav," uvádza sa vo vyhlásení meteorologického úradu.        

Španielsko, ktoré zažilo svoj najteplejší rok v histórii meraní v roku 2022, bolo tento rok v zovretí po sebe nasledujúcich vĺn horúčav, ktoré začali nezvyčajne skoro - v apríli - a zhoršili tak pretrvávajúce sucho, píše AFP.        

Experti sa domnievajú, že vlny horúčav, ktoré sú čoraz dlhšie a intenzívnejšie, sú dôsledkami klimatickej zmeny. Práve Pyrenejský polostrov znáša ťarchu klimatických zmien v Európe a suchá i lesné požiare sú v tejto oblasti čoraz bežnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty opäť vyzvali vyslať do Karabachu medzinárodnú pozorovateľskú misiu

Spojené štáty v pondelok zopakovali svoju výzvu na vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie do regiónu Náhorný Karabach, kde po jeho bleskovom ovládnutí Azerbajdžanom dochádza podľa Jerevanu k etnickým čistkám.

Ako pripomenula agentúra AFP, do Karabachu v nedeľu - prvýkrát po približne 30 rokoch - dorazila misia OSN. Jej členovia z enklávy odišli po jednom dni.        

Hovorca OSN Stéphane Dujarric v pondelok novinárom povedal, že misia Spojených národov na posúdenie humanitárnych potrieb "nezaznamenala žiadne správy... o násilí voči civilistom" po poslednom prímerí vyhlásenom po bleskovom ovládnutí Karabachu Azerbajdžanom.        

Dodal, že zástupcovia OSN navštívili vyľudnenú karabašskú metropolu Stepanakert, pričom "boli zasiahnutí náhlosťou, s akou miestni obyvatelia utekali, a utrpením, ktoré im táto skúsenosť spôsobila". Z medializovaných správ vyplýva, že z Karabachu v posledných dňoch ušlo okolo 100 000 ľudí.        

Podľa Dujarrica členovia misie "zdôraznili potrebu znovu vybudovať dôveru" medzi znepriatelenými stranami, čo si bude vyžadovať "čas a úsilie všetkých" zainteresovaných. Avizoval, že tím OSN sa bude do regiónu "pravidelne" vracať.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller v pondelok vo Washingtone uviedol, že v záujme obyvateľov, ktorí sa chcú vrátiť do Karabachu, by tam situáciu mohol monitorovať dlhodobejšie pôsobiaci tím.        

"Opakujeme našu výzvu na nezávislú medzinárodnú monitorovaciu misiu, ktorá by priniesla transparentnosť a uistila obyvateľstvo Náhorného Karabachu, že práva a (bezpečnosť) etnických Arménov budú chránené, najmä (práva) každého z tých, ktorí sa chcú vrátiť," vyhlásil Miller. Pripomenul, že "Azerbajdžan dal tieto záruky".        

Miller súčasne dodal, že nevie posúdiť, či došlo k "etnickým čistkám", ako tvrdia Arméni, ale povedal, že Spojené štáty berú tieto podozrenia "vážne". Pripomenul, že akékoľvek podozrenia o genocíde alebo etnických čistkách musí posúdiť súd v procese založenom na dôkazoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.