Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trenčín čaká basketbalová premiéra

TRENČÍN -  Už zajtra odohrá extraligové družstvo žien svoj historicky prvý zápas na domácej palubovke. Sily si zmerajú s ŠBK Šamorín. Zápas sa začína o 19:00.

V stredu 4. októbra odohrajú ženy svoj prvý zápas na domácej palubovke. Stretnutie sa začína o 19:00. Družstvo bude určite potrebovať aj vašu podporu. Viac informácií v článku.

Minúta  |  

Rumunsko sa rozhodlo vyučovať na školách židovské dejiny a holokaust

Rumunsko, bývalý spojenec nacistického Nemecka, sa v utorok rozhodlo zaradiť židovské dejiny a holokaust do učebných osnov škôl.

Premiér Marcel Ciolacu v tejto súvislosti vyhlásil, že vyrovnanie sa s temnou minulosťou krajiny je nevyhnutné vybudovanie silnej demokracie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Rumunsko bolo do augusta 1944 spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne a v oblastiach, ktoré ovládalo, boli zabité státisíce rumunských a ukrajinských Židov a Rómov. Rumunsko, členský štát EÚ, sa prvýkrát priznalo k účasti na týchto zločinoch až v roku 2003.

"Patrím medzi tých, ktorí neváhajú hovoriť o vlastenectve. Som však presvedčený, že pre silný a demokratický národ vlastenectvo znamená aj to, že sa nesmú skrývať temné stránky dejín ani tí, ktorí ich vytvorili," povedal Ciolacu na slávnostnej ceremónii pri príležitosti zavedenia nového vyučovacieho predmetu venovaného židovským dejinám a holokaustu.

Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021. Zákonodarca Silviu Vexler, predseda Federácie židovských obcí v Rumunsku (FCER), ktorý inicioval zmenu učebných osnov, povedal, že tento vyučovací predmet je "prvým skutočným krokom na prevzatie plnej zodpovednosti za to, čo sa stalo".

Krajne pravicové strany sa v súčasnosti presadzujú po celej Európe. V Rumunsku, kde sa v roku 2024 budú konať prezidentské, parlamentné a komunálne voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu, podľa prieskumov verejnej mienky nadobúda popularitu ultranacionalistická opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá sa v predchádzajúcich voľbách dostala do parlamentu.

Ciolacuova Sociálnodemokratická strana (PSD) a Národná liberálna strana (PNL) - dve najväčšie parlamentné strany, ktoré tvoria koaličnú vládu - uviedli, že skúmajú možnosti spolupráce, ktorá by im umožnila spoločne čeliť vzostupu AUR.

Spravodajský webový portál Balkan Insight uvádza, že dejiny židovského národa a holokaustu budú od roku 2023 povinným predmetom na všetkých stredných a odborných školách v Rumunsku.

(tasr)

Minúta  |  

Počet voľných pracovných miest v Spojených štátoch v auguste nečakane vzrástol

Počet voľných pracovných miest v USA v auguste nečakane vzrástol, čo prinieslo ďalší signál, že trh práce zostáva odolný aj napriek vyšším úrokovým sadzbám. Americkí zamestnávatelia zverejnili 9,6 milióna voľných pozícií po tom, čo ich v júni inzerovali 8,9 milióna.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvolala na v utorok zverejnené údaje amerického ministerstva práce. Ekonómovia očakávali, že v auguste pribudne len ďalších 8,9 milióna voľných pracovných miest. Počet prepustených zamestnancov a počet ľudí, ktorí podali výpoveď, sa oproti predchádzajúcemu mesiacu v podstate nezmenil.

Americká centrálna banka (Fed) sa snaží ochladiť napätý trh práce, a tým zmierniť tlak na ďalšie zvyšovanie miezd, čo sa môže premietnuť do zrýchlenia rastu cien. Federálny rezervný systém v boji proti inflácii od marca 2022 zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu spolu 11-krát.

Inflácia, ktorá v polovici roka 2022 dosiahla 40-ročné maximum, sa odvtedy výrazne spomalila, čo podporuje očakávania, že Fed dosiahne tzv. mäkké pristátie, keď obmedzí rast cien bez toho, aby sa ekonomika prepadla do recesie.

(tasr)

Minúta  |  

Pollák: Voľby v rómskych osadách vyhralo OĽaNO vďaka Ficovi

Igor Matovič a Peter Pollák mladší hovorili počas utorňajšej tlačovej besedy OĽaNO o tom, vďaka čomu získali vo voľbách značnú podporu v rómskych osadách. Sľúbených 500 eur podľa nich hlavnou motiváciou nebolo.

"Odmietame akékoľvek dohady o tom, že z našej strany by malo dôjsť k nejakej volebnej korupcii," povedal na úvod tlačovky Peter Pollák mladší. Poznamenal pritom, že hnutie celý čas robilo opak a v minulosti poukazovalo na to, ako „smeráci nakupovali rómske hlasy v rómskych osadách“.

OĽaNO podľa Polláka počas kampane presviedčalo Rómov, že hnutie je "najlepšia voľba, pretože priznalo rómsku platformu Pačivale Roma," v rámci ktorej kandidovali štyria kandidáti.

Pollák sa neostýchal presne pomenovať dôvod, ktorý prinútil Rómov pristúpiť k urnám a hlasovať za OĽaNO: "Moment, ktorý mobilizoval ľudí, aby volili, bol Robert Fico." Zároveň Ficovi a aj Milanovi Mazurekovi (Republika) poďakoval za to, že Rómom svojím správaním ukazovali, čo by ich čakalo po voľbách.

Pollák priznal, že počas kampane, v rámci ktorej navštívili 104 lokalít a prešli viac ako 16-tisíc kilometrov, ukazovali Rómom fotku, kde si Robert Fico podáva ruku s Milanom Uhríkom. Tým im podľa Polláka ukazovali, čo by ich čakalo, pričom Uhríka nazval "fašistom".

Ďalšie skutočnosti, ktoré údajne posilnili rómsku voličskú základňu OĽaNO, bola aktívna komunikácia Petra Polláka mladšieho na Facebooku a to, že celú kampaň viedli v rómčine.

Voľba OĽaNO medzi Rómami bola podľa Polláka logická, keďže Fica sa na základe uvedených skutočností boja.

Mladý poslanec rómskeho pôvodu, ktorý sa do parlamentu na kandidátke OĽaNO prekrúžkoval zo 131. miesta, obvinil aj médiá, pretože podľa neho podávajú verejnosti naratív Róma, ktorý „je psov a pije vodu z potoka“.

Na otázku redaktorky, či môžu vylúčiť, že by počas kampane rozprávali o 500-eurovej odmene, odpovedal Pollák, že kandidáti mali pri sebe iba roll up, kde sa pravdepodobne zmieňovali o tejto odmene. Podľa neho sa však ľudia "málokedy opýtali, ako je to s tými 500 eurami. Mali sme iba roll-up".

Peter Pollák: Ak by ste žili v osade, aj vy by ste volili Matoviča

Mohlo by Vás zaujímať Peter Pollák: Ak by ste žili v osade, aj vy by ste volili Matoviča

Minúta  |  

Srbsko tvrdí, že zadržalo vodcu ozbrojencov, ktorí zabili kosovského policajta

Srbská polícia zadržala muža podozrivého z toho, že viedol ozbrojencov, ktorí koncom septembra zabili kosovského policajta. V utorok to oznámilo srbské ministerstvo vnútra. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

Rezort vnútra uviedol, že podozrivý Milan Radoičič je na 48 hodín v cele predbežného zadržania. Polícia jeho prípad odovzdala belehradskej prokuratúre, ktorá rozhodne, či požiada súd o väzobné stíhanie zadržaného. Policajti zároveň prehľadali jeho byt a ďalšie nehnuteľnosti.

Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista), minulý týždeň sám povedal, že viedol skupinu ťažko ozbrojených mužov do oblasti na severe neuznaného Kosova v reakcii na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine. Trval na tom, že konal sám a bez podpory alebo súhlasu srbskej vlády. Smrť kosovského policajta označil za „nehodu“.

Predminulú nedeľu 24. septembra na severe neuznaného Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za uplynulé roky. Kosovo zároveň obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Belehrad poprel akúkoľvek účasť na potýčkach. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov.

Minúta  |  

Europoslanci žiadajú prísnejšie pravidlá na ochranu médií

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok prijali pozíciu k návrhu zákona o posilnení transparentnosti a nezávislosti médií v Európskej únii (EÚ). Žiadajú v nej, aby členské štáty zabezpečili pluralitu médií a chránili ich nezávislosť pred vládnymi, politickými, ekonomickými či súkromnými zásahmi. Parlament o tom informuje v tlačovej správe na svojej webstránke.

Poslanci vyzývajú na zákaz všetkých foriem zasahovania do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb. Chcú zamedziť vyvíjaniu vonkajšieho tlaku na novinárov, ako je napríklad nátlak na zverejňovanie ich zdrojov, prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach alebo sledovanie ich činnosti prostredníctvom špionážnych softvérov.

Použitie takéhoto softvéru by malo byť pritom len krajným riešením po tom, ako nezávislý súdny orgán nariadi vyšetrovanie závažného trestného činu ako terorizmus či obchodovanie s ľuďmi.

Europarlament požaduje, aby s ohľadom na transparentnosť vlastníctva všetky médiá vrátane mikropodnikov zverejňovali svoju vlastnícku štruktúru. Médiá, online platformy a vyhľadávače by tiež podľa poslancov mali podávať správy o príjmoch, ktoré získavajú zo štátnej reklamy, o štátnej finančnej podpore vrátane finančných prostriedkoch z krajín mimo EÚ.

Vo svojej pozícii europoslanci uvádzajú, že chcú vytvoriť mechanizmus na spravovanie požiadaviek na odstránenie obsahu online. Chcú tak zabezpečiť, že rozhodnutia o moderovaní obsahu, ktoré prijímajú veľké online platformy, neohrozia slobodu médií. Platformy by sa pri spracúvaní týchto požiadaviek mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé, následne by mali informovať príslušné médiá o ich rozhodnutí a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Ak sa poskytovateľ médií nazdáva, že rozhodnutie platformy nemá dostatočné dôvody a ohrozuje slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

Poslanci tiež navrhujú obmedziť podiel verejnej reklamy pridelený jednému poskytovateľovi mediálnych služieb, online platforme alebo vyhľadávaču. To by malo zabrániť závislosti mediálnych spoločností od štátnej reklamy. Kritériá prideľovania verejných prostriedkov by mali byť podľa nich tiež prístupné verejnosti.

Európska rada pre mediálne služby - nový orgán EÚ zriadený aktom o slobode médií, by mala byť podľa poslancov právne a funkčne nezávislá od Európskej komisie. Poradným orgánom mediálnej rady by mala byť nezávislá skupina expertov zastupujúca mediálny sektor a občiansku spoločnosť.

Po prijatí pozície sa teraz môžu začať rokovania EP s Radou EÚ o konečnej podobe zákona.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.