3. októbra 2023 | 18:04

Minúta | 3. októbra 2023 | 18:04

Muž prenasledoval ženu na diaľnici D2 za plnej prevádzky

BRATISLAVA - Muž prenasledoval ženu na diaľnici D2 za jej plnej prevádzky. Čecha vo veku 46 rokov obvinil senický vyšetrovateľ zo zločinu lúpeže a prečinov obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania. Incident na diaľnici D2 v smere do Českej republiky bol zrejme vyvrcholením partnerskej hádky, ktorá trvala celú cestu z okresu Komárno.

„Agresívny muž mal svojej spolujazdkyni brániť ísť na WC a mal ju nútiť, pokračovať s ním, proti jej vôli, v jazde až do Českej republiky. Žena sa mala viackrát pokúsiť za jazdy vystúpiť z auta, v čom jej ale vždy zabránil. Zároveň sa jej mal niekoľkokrát vyhrážať zabitím. Informovalo na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave.

Žene sa podarilo za jazdy vystúpiť v blízkosti obce Moravský Svätý Ján. Cez stredové zvodidlá utiekla na druhú stranu diaľnice, kde si chcela zavolať pomoc. „Muž odstavil auto na krajnici a rozbehol sa za ňou. Po tom, ako ju dobehol, ju mal zhodiť na zem a strhnúť kabelku s dokladmi a mobilom. Potom sa mal vrátiť do auta a pokračovať v jazde do Českej republiky," uviedla polícia a doplnila, že žene pomohli okoloidúci i pracovník NDS.

Podozrivého muža policajti so súhlasom prokurátora zadržali. Po vykonaní potrebných úkonov bol obvinený z troch trestných činov. „Vyšetrovateľ zároveň podal podnet na návrh na jeho väzobné stíhanie. Sudca sa s návrhom stotožnil a policajti ho eskortovali do výkonu väzby," dopĺňa polícia. Ak mu bude dokázaná vina, hrozí mu troj až osemročný trest odňatia slobody.

(sita)

3. októbra 2023 | 17:58

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:58

Švajčiarsky esejista Bonnet putuje do väzby, novinárku označil za "tučnú lesbičku"

Skupiny za práva LGBT ľudí v utorok privítali 60-dňový trest odňatia slobody, ktorý súd vo Švajčiarsku udelil spisovateľovi a krajne pravicovému publicistovi za zosmiešňovanie a ohováranie novinárky.

Verdikt vynesený v pondelok súdom v Lausanne sa týka švajčiarskeho novinára francúzskeho pôvodu Alaina Bonneta, ktorý publikuje pod menom Alain Soral. Súd ho uznal za vinného z ohovárania, diskriminácie a podnecovania k nenávisti.

Okrem trestu odňatia slobody Bonnet musí zaplatiť aj súdne poplatky a pokuty. Bonnetov právnik Pascal Junod v utorok neodpovedal na otázku agentúry AP, či sa jeho klient plánuje odvolať.

Ku konaniu, za ktoré bol Bonnet odsúdený, došlo pred dvoma rokmi, keď vo videu zverejnenom na sociálnej sieti na Facebook kritizoval novinárku zo švajčiarskych novín Tribune de Geneve a 24 Heures Catherine Macherelovú.

Označil ju za "tučnú lesbičku" a queer aktivistku, čo je podľa neho synonymom tvrdenia, že je psychicky nevyrovnaná. Podľa prokurátora Érica Kaltenriedera tento Bonnetov výrok nebol len ohováraním, ale "sú to posolstvá" o tom, že obvinený cíti nenávisť k homosexuálom a pohŕda nimi.

Bonnet pred súdom uznal, že šlo z jeho strany o "trochu jedovaté slová", pričom však súčasne ubezpečoval, že nie je „homofóbnym aktivistom, ako sa o tom verejnosť snaží presvedčiť prokuratúra".

Murial Waegerová, ktorá je jednou z riaditeliek lesbickej aktivistickej skupiny LOS, pre agentúru AP uviedla, že rozhodnutie súdu v kauze Bonnet je dôležitým okamihom pre spravodlivosť a práva LGBTQI ľudí vo Švajčiarsku.

Usvedčenie "Alaina Sorala je silným signálom, že homofóbna nenávisť nemôže byť v našej spoločnosti tolerovaná," spresnila. Dodala, že verdikt nad novinárom a esejistom predstavuje míľnik v uplatňovaní opatrenia schváleného švajčiarskymi voličmi v roku 2020, ktoré zakazuje diskrimináciu ľudí na základe ich sexuálnej orientácie.

Bonnet v minulosti čelil viacerým obvineniam aj vo svojom rodnom Francúzsku - napr. v roku 2019 tam bol odsúdený na trest odňatia slobody za popieranie holokaustu, ktoré je v jeho vlasti kvalifikované ako trestný čin.

(tasr)

3. októbra 2023 | 17:39

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:39

V UNLP v Košiciach platí od stredy 4. októbra do odvolania zákaz návštev pacientov

KOŠICE - V Univerzitnej nemocnici L. Pateura (UNLP) v Košiciach platí od stredy 4. októbra do odvolania zákaz návštev pacientov. Dôvodom je vyšší výskyt vírusovej hepatitídy typu A v Košiciach a okolí, ako aj respiračných ochorení. „Cieľom opatrenia je zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy a eliminovať riziko prenosu na hospitalizovaných pacientov a zdravotnícky personál," informovala hovorkyňa UNLP Monika Krišková.

Za istých podmienok sú povolené výnimky zo zákazu. Pri dodržaní pravidiel hygienicko-epidemiologického režimu, s dôrazom na dezinfekciu rúk a prekrytie dýchacích ciest, je možné navštíviť pacientov, ktorým je poskytovaná paliatívna starostlivosť a sú ťažko chorí alebo umierajúci. „Návštevu v písomnej forme schvaľuje vedúci pracoviska alebo lekár v službe," upozornila Krišková.

Výnimka sa vzťahuje aj na návštevy kňazov u ťažko chorých a umierajúcich, a to za účelom podania sviatosti posledného pomazania. Po dohode s personálom tiež bude možné denne medzi 15:00 a 16:00 doniesť pacientom osobné veci.

(sita)

3. októbra 2023 | 17:37

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:37

Tropická búrka Philippe trápi severovýchod Karibiku prívalovými dažďami

Severovýchodnú časť Karibiku zasiahli v utorok prudké dažde spôsobené tropickou búrkou Philippe. Obavy z prívalových povodní si vynútili uzavretie škôl či úradov, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Podľa informácií amerického Národného centra pre hurikány (NHC) so sídlom v Miami sa búrka Philippe v utorok nachádzala severozápadne od ostrova Anguilla, ktorý je súčasťou súostrovia Malé Antily. Rýchlosť sprievodného vetra dosahovala až 85 km/h. Tropická búrka už v pondelok neskoro večer zasiahla ostrov Barbuda a varovania boli vydané aj pre Britské Panenské ostrovy.

Úrady vo francúzskom zámorskom území Guadeloupe vyhlásili, že búrka spôsobila výpadok elektrického prúdu pre približne 2500 obyvateľov a v niekoľkých obciach spôsobila aj prerušenie dodávok pitnej vody. Vyžiadala si tiež uzáveru dvoch ciest a jedna obec sa ocitla odrezaná od sveta.

Tropická búrka Philippe by v utorok v neskorých večerných hodinách nabrať severný až severozápadný kurz a zamieriť na otvorené more. Podľa predpovedí by malo v celej severnej časti Malých Antíl malo spadnúť 80 až 130 milimetrov zrážok, vo východnej časti Záveterných ostrovov meteorológovia očakávajú dokonca 100 až 200 milimetrov zrážok.

(tasr)

3. októbra 2023 | 17:27

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:27

Trenčín čaká basketbalová premiéra

TRENČÍN - Už zajtra odohrá extraligové družstvo žien svoj historicky prvý zápas na domácej palubovke. Sily si zmerajú s ŠBK Šamorín. Zápas sa začína o 19:00.

V stredu 4. októbra odohrajú ženy svoj prvý zápas na domácej palubovke. Stretnutie sa začína o 19:00. Družstvo bude určite potrebovať aj vašu podporu. Viac informácií v článku.

3. októbra 2023 | 17:19

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:19

Rumunsko sa rozhodlo vyučovať na školách židovské dejiny a holokaust

Rumunsko, bývalý spojenec nacistického Nemecka, sa v utorok rozhodlo zaradiť židovské dejiny a holokaust do učebných osnov škôl.

Premiér Marcel Ciolacu v tejto súvislosti vyhlásil, že vyrovnanie sa s temnou minulosťou krajiny je nevyhnutné vybudovanie silnej demokracie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Rumunsko bolo do augusta 1944 spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne a v oblastiach, ktoré ovládalo, boli zabité státisíce rumunských a ukrajinských Židov a Rómov. Rumunsko, členský štát EÚ, sa prvýkrát priznalo k účasti na týchto zločinoch až v roku 2003.

"Patrím medzi tých, ktorí neváhajú hovoriť o vlastenectve. Som však presvedčený, že pre silný a demokratický národ vlastenectvo znamená aj to, že sa nesmú skrývať temné stránky dejín ani tí, ktorí ich vytvorili," povedal Ciolacu na slávnostnej ceremónii pri príležitosti zavedenia nového vyučovacieho predmetu venovaného židovským dejinám a holokaustu.

Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021. Zákonodarca Silviu Vexler, predseda Federácie židovských obcí v Rumunsku (FCER), ktorý inicioval zmenu učebných osnov, povedal, že tento vyučovací predmet je "prvým skutočným krokom na prevzatie plnej zodpovednosti za to, čo sa stalo".

Krajne pravicové strany sa v súčasnosti presadzujú po celej Európe. V Rumunsku, kde sa v roku 2024 budú konať prezidentské, parlamentné a komunálne voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu, podľa prieskumov verejnej mienky nadobúda popularitu ultranacionalistická opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá sa v predchádzajúcich voľbách dostala do parlamentu.

Ciolacuova Sociálnodemokratická strana (PSD) a Národná liberálna strana (PNL) - dve najväčšie parlamentné strany, ktoré tvoria koaličnú vládu - uviedli, že skúmajú možnosti spolupráce, ktorá by im umožnila spoločne čeliť vzostupu AUR.

Spravodajský webový portál Balkan Insight uvádza, že dejiny židovského národa a holokaustu budú od roku 2023 povinným predmetom na všetkých stredných a odborných školách v Rumunsku.

(tasr)

3. októbra 2023 | 17:09

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:09

Počet voľných pracovných miest v Spojených štátoch v auguste nečakane vzrástol

Počet voľných pracovných miest v USA v auguste nečakane vzrástol, čo prinieslo ďalší signál, že trh práce zostáva odolný aj napriek vyšším úrokovým sadzbám. Americkí zamestnávatelia zverejnili 9,6 milióna voľných pozícií po tom, čo ich v júni inzerovali 8,9 milióna.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvolala na v utorok zverejnené údaje amerického ministerstva práce. Ekonómovia očakávali, že v auguste pribudne len ďalších 8,9 milióna voľných pracovných miest. Počet prepustených zamestnancov a počet ľudí, ktorí podali výpoveď, sa oproti predchádzajúcemu mesiacu v podstate nezmenil.

Americká centrálna banka (Fed) sa snaží ochladiť napätý trh práce, a tým zmierniť tlak na ďalšie zvyšovanie miezd, čo sa môže premietnuť do zrýchlenia rastu cien. Federálny rezervný systém v boji proti inflácii od marca 2022 zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu spolu 11-krát.

Inflácia, ktorá v polovici roka 2022 dosiahla 40-ročné maximum, sa odvtedy výrazne spomalila, čo podporuje očakávania, že Fed dosiahne tzv. mäkké pristátie, keď obmedzí rast cien bez toho, aby sa ekonomika prepadla do recesie.

(tasr)

3. októbra 2023 | 17:08

Minúta | 3. októbra 2023 | 17:08

Pollák: Voľby v rómskych osadách vyhralo OĽaNO vďaka Ficovi

Igor Matovič a Peter Pollák mladší hovorili počas utorňajšej tlačovej besedy OĽaNO o tom, vďaka čomu získali vo voľbách značnú podporu v rómskych osadách. Sľúbených 500 eur podľa nich hlavnou motiváciou nebolo.

"Odmietame akékoľvek dohady o tom, že z našej strany by malo dôjsť k nejakej volebnej korupcii," povedal na úvod tlačovky Peter Pollák mladší. Poznamenal pritom, že hnutie celý čas robilo opak a v minulosti poukazovalo na to, ako „smeráci nakupovali rómske hlasy v rómskych osadách“.

OĽaNO podľa Polláka počas kampane presviedčalo Rómov, že hnutie je "najlepšia voľba, pretože priznalo rómsku platformu Pačivale Roma," v rámci ktorej kandidovali štyria kandidáti.

Pollák sa neostýchal presne pomenovať dôvod, ktorý prinútil Rómov pristúpiť k urnám a hlasovať za OĽaNO: "Moment, ktorý mobilizoval ľudí, aby volili, bol Robert Fico." Zároveň Ficovi a aj Milanovi Mazurekovi (Republika) poďakoval za to, že Rómom svojím správaním ukazovali, čo by ich čakalo po voľbách.

Pollák priznal, že počas kampane, v rámci ktorej navštívili 104 lokalít a prešli viac ako 16-tisíc kilometrov, ukazovali Rómom fotku, kde si Robert Fico podáva ruku s Milanom Uhríkom. Tým im podľa Polláka ukazovali, čo by ich čakalo, pričom Uhríka nazval "fašistom".

Ďalšie skutočnosti, ktoré údajne posilnili rómsku voličskú základňu OĽaNO, bola aktívna komunikácia Petra Polláka mladšieho na Facebooku a to, že celú kampaň viedli v rómčine.

Voľba OĽaNO medzi Rómami bola podľa Polláka logická, keďže Fica sa na základe uvedených skutočností boja.

Mladý poslanec rómskeho pôvodu, ktorý sa do parlamentu na kandidátke OĽaNO prekrúžkoval zo 131. miesta, obvinil aj médiá, pretože podľa neho podávajú verejnosti naratív Róma, ktorý „je psov a pije vodu z potoka“.

Na otázku redaktorky, či môžu vylúčiť, že by počas kampane rozprávali o 500-eurovej odmene, odpovedal Pollák, že kandidáti mali pri sebe iba roll up, kde sa pravdepodobne zmieňovali o tejto odmene. Podľa neho sa však ľudia "málokedy opýtali, ako je to s tými 500 eurami. Mali sme iba roll-up".