Dočasne poverený minister financií Michal Horváth si pripravil stovku konsolidačných opatrení v celkovom objeme takmer desať miliárd eur. Zhrnul ich v materiáli Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý v stredu predstavil po rokovaní vlády spoločne s povereným premiérom Ľudovítom Ódorom.
Dokument ponúknu novému kabinetu ako odborný podklad k príprave rozpočtu. Ak chce nová vláda podľa Horvátha stabilizovať mieru zadlženia, musí pristúpiť k razantnejším konsolidačným opatreniam, optimálne vo výške zhruba päť percent HDP, ide teda o vyše šesť miliárd eur. Rozsah ponúkaných opatrení v ozdravnom dokumente je väčší, aby si nová vláda mohla podľa ministra vybrať opatrenia s dôrazom na ich politické smerovanie a priority.
Bez ozdravenia verejných financií ostane deficit verejnej správy v najbližších troch rokoch blízko siedmich percent HDP a hrubý dlh začne atakovať hranicu sedemdesiat percent produktu.
„Konsolidačný mix s najmenej negatívnym vplyvom na ekonomiku by mal pozostávať primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. Rast by výraznejšie neohrozilo ani zacielenie sociálnych dávok a dotácií na tých, ktorí ich najviac potrebujú. Na príjmovej strane sa odporúča zvyšovanie nepriamych daní, najmä spotrebných, majetkových a ,zelených‘ daní," priblížil v materiáli Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií.
Návrhy opatrení sa skladajú zo zvýšenia príjmov menej škodlivých pre ekonomiku v sume 3,256 miliardy eur, zacielenia sociálnych výdavkov s úsporou 2,365 miliardy eur či vyššieho zdanenia negatívnych externalít v hodnote 1,550 miliardy eur.
Ďalšie úspory by malo priniesť zoštíhlenie verejnej správy (968 miliónov eur), efektívnejší daňový systém (860 miliónov eur), zníženie dotácií (344 miliónov eur) a efektívna prevádzka (211 miliónov eur).
Budúci demografický tlak je podľa inštitútu vhodné zmierniť reformami, ktorých pozitívne prorastové vplyvy sa zrejme prejavia až za horizontom rozpočtu na nasledujúce roky. Zvýšenie potenciálu rastu ekonomiky môžu zabezpečiť najmä opatrenia smerujúce k vyššej zamestnanosti, napríklad zlepšenie migračnej politiky či podmienok pre zapojenie neaktívneho obyvateľstva na trhu práce.
Príjmy štátu je podľa MF možné zvýšiť najmä na nepriamych daniach a poplatkoch, ktoré ekonomický rast ohrozujú menej ako zvyšovanie priamych daní. Napríklad zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) o dva percentuálne body (p. b.), teda približne na úroveň priemeru EÚ a zrušenie väčšiny selektívne znížených sadzieb by prinieslo do verejných príjmov takmer dve miliardy eur.
Drahší alkohol, sladené nápoje aj pohonné látky
Slovensko tiež zdaňuje menej majetok, čo by sa podľa IFP dalo napraviť najmä zdaňovaním nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty. To by mohlo zvýšiť príjmy o 0,5 miliardy eur. „Vhodným spôsobom, ako zvýšiť príjmy, je tiež zdanenie negatívnych externalít. Napríklad razantnejšie zdanenie tabaku, alkoholu a hazardu, alebo po vzore iných krajín zavedenie dane aj na sladené nápoje by spolu mohli priniesť približne 0,4 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Vláda Ľudovíta Ódora by znižovala deficit verejných financií aj vďaka zmenám v energetike.
Vo svojom návrhu na ozdravenie verejných financií napríklad počíta so zvýšením sadzieb spotrebnej dane z benzínu a nafty o päť percent. Podľa úradníckej vlády zvýšenie sadzby spotrebnej dane z benzínu a nafty môže pomôcť lepšie naplniť klimatické ciele EÚ zohľadnením vplyvu fosílnych palív na životné prostredie. Zvýšenie spotrebnej dane na pohonné látky by podľa súčasného vládneho kabinetu výrazne nezmenilo konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti zdanenia palív.
Vláda však priznáva, že pohonné látky by tak pre domácnosti, ako aj firmy zdraželi. Do štátnej pokladnice by však pritieklo už v budúcom roku dodatočných 37 miliónov eur a v ďalších dvoch rokoch 73, respektíve 74 miliónov eur.
Zdražovanie na slovenských čerpacích staniciach by sa však ešte neskončilo. Úradnícka vláda totiž vo svojich návrhoch počíta aj so zvýšením poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy o jeden cent. Motoristom by zdraželi pohonné látky, štátny rozpočet by však podľa výpočtov vlády Ľudovíta Ódora bol bohatší každý rok o 33 miliónov eur.
Zrušiť 13. dôchodok, prepustiť zamestnancov zo štátnej správy
Šetrenie na výdavkoch by mohlo podľa MF vychádzať primárne z výraznejšieho zacielenia sociálneho systému na ohrozené skupiny, doplnené najmä zoštíhlením menej efektívnych prevádzkových výdavkov štátu.
„V posledných rokoch boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré narušili základnú myšlienku udržateľnosti dôchodkového systému postavenej na valorizácii, ktorá zachováva kúpyschopnosť dôchodcov. Ide najmä o 13. dôchodky a rodičovský dôchodok, ktorých zrušenie by znížilo deficit približne o 0,7 miliardy eur," predpokladá IFP.
Podobné zníženie výdavkov by sa dalo dosiahnuť aj vyplácaním súčasne platných úrovní sociálnych dávok len nízkopríjmovému obyvateľstvu. Týka sa to najmä daňového bonusu, prídavku na dieťa či príspevku pri narodení dieťaťa.
Rezort financií zdôraznil, že najmenej by ekonomiku bolelo znižovanie prevádzkových výdavkov, vrátane mzdových nákladov. „Zatiaľ v plnej miere neuskutočnené personálne audity na ministerstvách, väčších štátnych podnikoch a samosprávach by preto mohli identifikovať úspory do 10 percent pracovných miest, najmä vo väzbe na už uskutočnené investície do digitalizácie. Vzhľadom na doterajší relatívne prudký rast platov vo verejnom sektore, vrátane zdravotníctva, by tiež priemerný rast miezd v najbližších rokoch mohol byť už viac tlmený," konštatoval IFP v predloženom materiáli.
Na celej mzdovej obálke ministerstvo identifikovalo potenciál úspor na úrovni takmer jednej miliardy eur. O niečo menší potenciál úspor existuje aj v nákupe tovarov a služieb, alebo v oblasti zefektívnenia poskytovaných dotácii.
Za návštevu obvodného lekára euro, u špecialistu päť eur
Rezort financií ako jedno z opatrení budúcej vláde ponúka spoplatnenie návštev všeobecných lekárov a lekárov – špecialistov. Zavedenie vhodne nastavených poplatkov môže podľa rezortu financií pomôcť racionalizovať využívanie zdravotných služieb, a tým zvýšiť ich efektivitu a kvalitu.
Zavedenie poplatkov by podľa ministerstva pomohlo znížiť preťaženosť lekárov z dôvodu, že má Slovensko dlhodobo najvyšší počet návštev lekárov v ambulanciách na obyvateľa. Opatrenie tiež pomôže zlegálniť a stransparentniť existujúce poplatky, ktoré si všeobecné a špecializované ambulancie poplatky od pacientov pýtajú.
Za každú návštevu všeobecného lekára by pacient zaplatil jedno euro a za návštevu špecialistu 5 eur. V súčasnosti je pritom možné vyberať poplatky len za úkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas. Ambulancie si však často pýtajú poplatky za objednávanie, prednostné vyšetrenia, potvrdenia o návšteve, čo podľa rezortu zdravotníctva nie je legálne.
Rezort financií pripomína, že v rokoch 2003 až 2006 boli poplatky vo výške dvadsať slovenských korún za návštevu lekára a recept, päťdesiat korún za stravu a ubytovanie v nemocnici a dve koruny za jeden kilometer pri doprave. Ministerstvo financií však priznáva, že poplatky majú negatívny vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti pre chudobnú populáciu.
(tasr, sita, est)
