Preskočiť na obsah
  |  

Poľská polícia prenasledovala na hraniciach so Slovenskom prevádzača, zlomil si nohu

Poľska pohraničná stráž zadržala vo štvrtok ráno predpokladaného prevádzača migrantov, ktorému sa podarilo vozidlom preniknúť na poľské územie zo Slovenska, avšak pri následnom úteku si zlomil nohu. Informovala o tom agentúra DPA.

Muž šoféroval mikrobus s nemeckým evidenčným číslom, v ktorom bolo deväť cudzincov, zrejme občanov Sýrie. Na priechode v poľskej obci Zwardoń ho pohraničná stráž vyzvala, aby zastavil. Vodič namiesto toho zrýchlil a pokračoval v jazde na poľské územie.

Mikrobus napokon zastavil, no vodič vystúpil a pokúsil sa utiecť. Spadol však do neďalekej priekopy a zlomil si nohu. Ukázalo sa, že ide o Maročana s povolením na pobyt v Nemecku.

Webová stránka poľskej pohraničnej stráže uviedla, že cudzinci budú na základe readmisnej dohody vrátení na Slovensko.

Česko, Poľsko a Rakúsko zaviedli o polnoci z utorka na stredu dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, čím reagovali na nárast nelegálnej migrácie z tejto krajiny. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

  |  

Neštátni vlastníci lesov v Národnom parku Veľká Fatra pripravujú podanie na Ústavný súd

Turčianske regionálne združenie vlastníkov lesov pripravuje v spolupráci s Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska návrh podania na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti so schválením zonácie Národného parku (NP) Veľká Fatra. Informoval o tom predseda Turčianskeho regionálneho združenia vlastníkov lesov Ladislav Rosival.

ÚS by mal podľa neho posúdiť, či sú nariadenie vlády o zonácii NP Veľká Fatra a aj niektoré ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s ústavne garantovanou ochranou súkromného majetku. "S veľkým prekvapením a sklamaním sme zaregistrovali, že dočasne poverená vláda SR schválila nariadenie vlády SR, ktorým sa vyhlasuje NP Veľká Fatra, jeho zóny a ochranné pásmo," uviedol.

Zdôraznil, že nariadenie vláda schválila napriek zásadným námietkam neštátnych vlastníkov pozemkov na území NP Veľká Fatra, pričom približne 50 percent jeho rozlohy je vo vlastníctve neštátnych subjektov. "Fakticky neprebehla žiadna diskusia medzi vyhlasovateľom a vlastníkmi a drvivá väčšina oprávnených námietok bola bez diskusie zamietnutá. Schválená zonácia, v protiklade s medializovanými vyhláseniami, zásadným spôsobom obmedzuje a ohrozuje oprávnené ústavné práva vlastníkov," skonštatoval Rosival.

Po zonácii NP Veľká Fatra sa jeho výmera zvýši na 40.889 hektárov. Bez zásahu bude 16.374 hektárov územia, na ktorom bude platiť piaty stupeň ochrany. Výmera ochranného pásma sa zníži na 25.307 hektárov. Štvrtý stupeň ochrany bude tvoriť 5276 hektárov, tretí stupeň bude platiť na 19.182 hektároch a druhý stupeň bude mať výmeru 55 hektárov.

"Účelom vyhlásenia NP Veľká Fatra je zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany, ktorými sú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu - rastlín i živočíchov, druhy vtákov a abiotické javy," informoval envirorezort. Zároveň dodal, že to prispeje k odstráneniu nedostatkov uvedených v žalobe Európskej komisie vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.

(tasr)

  |  

Ukrajina je skorumpovaný štát a zatiaľ nepatrí do EÚ, vyhlásil bývalý šéf eurokomisie Juncker

Bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker to vo štvrtok (5. 10.) povedal pre nemecký portál Augsburger Allgemeide.

"Každý, kto mal niekedy niečo dočinenia s Ukrajinou, vie, že je to skorumpovaná krajina na všetkých úrovniach spoločnosti. Napriek svojmu úsiliu nie je pripravená na vstup, potrebuje masívne vnútorné reformné procesy," vyhlásil Juncker a dodal, že falošné sľuby uškodia všetkým – EÚ aj Ukrajine.

"Nemali by ste dávať falošné sľuby ľuďom na Ukrajine, ktorí sú až po krk v utrpení. Veľmi ma hnevajú niektoré hlasy v Európe, ktoré Ukrajincom hovoria, že sa môžu okamžite stať členmi," povedal Juncker.

Okrem vnútorných reforiem na Ukrajine je na jej prijatie podľa neho nevyhnutný aj súhlas kvalifikovanej väčšiny štátov EÚ.

(mch, Politico)

  |  

Spojnica rýchlostnej cesty R1 a rozostavanej R2 má ísť cez mesto Zvolen

ZVOLEN – Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) pre rýchlostnú cestu R2, ktorá vo Zvolene prepojí existujúcu rýchlostnú cestu R1 a rozostavanú R2, sa blíži ku koncu. Ide o prepojenie Zvolena zo západu na východ.

Primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová o tom informovala s tým, že mestu bolo doručené stanovisko EIA, z ktorého vyplýva, že najvýhodnejšie z posudzovania vyšiel „bledomodrý“ variant cez Lučeneckú cestu vo Zvolene.

„Pri porovnaní variantov sa preukázalo, že červený variant a všetky jeho subvarianty majú najväčší vplyv v rámci environmentálnych charakteristík, hlavne čo sa týka vplyvov na vody,“ uvádza primátorka k možnostiam, ktoré by mali negatívny vplyv aj na vody využívané Kúpeľmi Sliač. S týmto severným obchvatom Zvolena dlhodobo nesúhlasí mesto Sliač.

Bledomodrý variant vyšiel ako variant s najnižším vplyvom na životné prostredie a zároveň ako variant s dobrým dopravným prínosom – pokryje potreby dopravy najväčšieho územia. „Takže pri tomto variante môžeme hovoriť o multikriteriálnej výhodnosti,“ dodáva primátorka, ktorá verí, že práve tento dokument posunie tento úsek R2 bližšie k realizácii.

Podľa správy o predbežných výsledkoch posudzovania je v rámci bledomodrého variantu najproblematickejší úsek trasy cez Môťovú, ktorý má byť riešený od hotela Tenis po areál Bučiny zapustením rýchlostnej cesty R2 pod terén do tunela.

(sita)

  |  

Europarlament odsúdil vojenskú operáciu Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) odsúdili násilné azerbajdžanské znovudobytie Náhorného Karabachu a vyzvali na uvalenie sankcií na zodpovedné osoby. Zároveň chcú, aby Európska únia (EÚ) preskúmala svoje vzťahy s Baku. Parlament o tom informuje v tlačovej správe na svojej webstránke.

V rezolúcii, ktorú prijal vo štvrtok, EP ostro odsudzuje „plánovaný a neodôvodnený útok voči Náhornému Karabachu“ z 19. septembra, ktorý podľa poslancov predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva, ľudských práv a pokusov o dosiahnutie prímeria. Odkazujúc na to, že viac ako 100-tisíc etnických Arménov od ofenzívy opustilo enklávu, europoslanci označujú súčasnú situáciu za etnickú čistku a ostro odsudzujú hrozby a násilie páchané na arménskych obyvateľoch Náhorného Karabachu azerbajdžanskými vojakmi.

Poslanci zároveň vyzývajú EÚ a členské štáty, aby okamžite poskytli Arménsku všetku nevyhnutnú pomoc na riešenie prílevu arménskych utečencov z Náhorného Karabachu a následnej humanitárnej krízy.

Parlament chce, aby Únia prijala cielené sankcie proti vládnym predstaviteľom Azerbajdžanu zodpovedným za porušenie prímeria a ľudských práv v Náhornom Karabachu.

Azerbajdžan nesie plnú zodpovednosť za bezpečnosť a blahobyt ľudí v Náhornom Karabachu, uvádzajú tiež europoslanci v rezolúcii a zároveň vyzývajú na vyšetrovanie činov azerbajdžanských jednotiek, ktoré môže predstavovať vojnové zločiny. Parlament tiež vystríha azerbajdžanských predstaviteľov pred akýmikoľvek ďalšími vojenskými krokmi, ktoré by mohli narušiť integritu Arménska, a vyzýva Turecko, aby udržalo svojho spojenca na uzde.

Europarlament vyzýva Úniu, aby dôsledne preskúmala svoje vzťahy s Baku, pozastavila akékoľvek rokovania o obnovenom partnerstve a ak sa situácia nezlepší zvážila aj pozastavenie uplatňovania dohody EÚ o zjednodušení vízového režimu s Azerbajdžanom. „Rozvíjať strategické partnerstvo s krajinou ako Azerbajdžan, ktorá očividne porušuje medzinárodné právo a medzinárodné záväzky a má alarmujúce výsledky v oblasti ľudských práv, je nezlučiteľné s cieľmi zahraničnej politiky EÚ,“ tvrdia poslanci.

Europoslanci chcú, aby EÚ znížila svoju závislosť na azerbajdžanskom zemnom plyne a v prípade vojenskej agresie a značných hybridných útokov voči Arménsku úplne zastavila import azerbajdžanskej ropy a plynu.

(sita)

  |  

Prezidentka nezastavila ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine, hovorca uvádza informácie na pravú mieru

Prezidentka Zuzana Čaputová nezastavila ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine, rovnako nevyslovila súhlas ani nesúhlas s poskytnutím vojenskej pomoci. Uviedol na pravú mieru medializované informácie hovorca prezidentky Martin Strižinec. Hlava štátu sa stotožňuje s názorom predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, že v súvislosti s touto otázkou je potrebné rešpektovať výsledky volieb a počkať na závery rokovaní o zostavení novej vládnej koalície.

"V prvom rade prezidentka nedáva súhlas ani nesúhlas s poskytnutím vojenskej pomoci, takže nie je pravda, že zastavila ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine. Prezidentka sa však stotožňuje s názorom premiéra, že pri tejto otázke je potrebné rešpektovať výsledky volieb a počkať na závery rokovaní o zostavení novej vlády, ktoré práve v týchto dňoch prebiehajú," uviedol Strižinec.

Dodal, že v tomto čase by rozhodnutie o poskytnutí vojenského materiálu bolo precedensom pri zmene politickej moci aj v budúcnosti. "Prezidentka naďalej, tak ako doposiaľ, podporuje poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine v rámci možností ozbrojených síl," doplnil.

"Pamätajte si, že vplyv ruských agentov na Slovensku je jednoducho obrovský. To, čo dnes vidíme, je vplyv Ruskej federácie, ktorá sa snaží rozdúchať situáciu v Európe," uviedol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov v reakcii na oznámenie Čaputovej o možnom pozastavení vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Jeho vyjadrenie TASR prevzala z ukrajinskej agentúry UNIAN.

(sita, tasr)