Preskočiť na obsah
  |  

Útok dronov na sýrsku vojenskú akadémiu si vyžiadal vyše 60 obetí

Viac ako 60 mŕtvych a desiatky zranených si vyžiadal útok dronov na vojenskú akadémiu v stredosýrskej provincii Homs. Medzi obeťami sú vojaci aj civilisti, informovalo podľa agentúry AFP exilové Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

 Bezprostredne nebolo jasné, kto je za útok zodpovedný. SOHR vo svojej správe uviedlo len to, že na základňu zaútočili "neznáme drony" nesúce výbušniny. Sýrska armáda obvinila z útoku nemenované teroristické organizácie podporované "dobre známymi medzinárodnými aktérmi".

Podľa zistení SOHR sú medzi mŕtvymi okrem vojenského personálu aj najmenej deviati civilisti. Zranených bolo vyše 120 ľudí.

SOHR vyvíja svoju činnosť z Británie, ale údaje získava od rozsiahlej siete informátorov nachádzajúcich sa v Sýrii.

Podľa zdrojov SOHR drony zaútočili na vojenskú akadémiu hneď po slávnostnom akte ukončenia štúdia jej absolventov. V dôsledku útoku tam došlo k mohutnému výbuchu.

Na ceremónii sa zúčastnili aj viacerí velitelia sýrskej armády, ako aj šéf sýrskeho rezortu obrany, uvádza SOHR na svojej webovej stránke. Zranených vojakov previezli sanitkami do vojenskej nemocnice v meste Homs i do viacerých okolitých civilných nemocníc.

O útoku informovali aj sýrske štátne médiá s tým, že si vyžiadal mnoho obetí, no konkrétne počty neuviedli. Medzi mŕtvymi a zranenými sú aj viacerí príbuzní absolventov akadémie, ktorí sa zúčastnili na štvrtkovej ceremónii, vrátane žien a detí, uviedla sýrska armáda. Prvé správy SOHR hovorili len o siedmich obetiach útoku.

(tasr)

  |  

Von der Leyenová sa spolieha na Šefčoviča, že dotiahne do konca zelenú dohodu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok zablahoželala slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi k rozšíreniu jeho povinností v exekutíve EÚ po tom, ako poslanci Európskeho parlamentu (EP) podporili jeho vymenovanie za výkonného podpredsedu eurokomisie a prevzatie zodpovednosti za Európsku zelenú dohodu.

Von der Leyenová, ktorá sa zúčastňuje na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade, na sociálnej sieti X (predtým Twitter) ocenila, že Šefčovič v europarlamente prešiel procesom vypočúvania a schvaľovania.

"Gratulujem Marošovi Šefčovičovi za potvrdenie od Európskeho parlamentu do funkcie výkonného podpredsedu pre Európsku zelenú dohodu. Spolieham sa na jeho skúsenosti a odhodlanie v tejto kľúčovej fáze implementácie a na to, že našu legislatívu, udávajúcu tón pre celý svet, posunie do finálnej fázy," uviedla Von der Leyenová.

Šefčovič naznačil ochotu dotiahnuť do konca agendu zelenej dohody aj po utorňajšom vypočutí vo Výbore EP pre životné prostredie, keď vyhlásil, že "zelená transformácia Európy už zapustila korene a nastal čas, aby sme jej dovolili rozkvitnúť".

"Musíme splniť túto transformačnú výzvu, musí to byť férový a spravodlivý prechod, ktorý na nikoho nezabudne," uviedol.

Počas svojho vypočúvania Šefčovič europoslancom pripomenul, že Európska zelená dohoda je inšpirovaná požiadavkami európskych občanov, najmä mladších generácií. Spresnil, že za posledné štyri roky sa v EÚ vynaložilo veľa práce na to, aby sa zelená dohoda stala skutočnosťou a podarilo sa zaviesť veľkú časť legislatívneho základu a splniť až 90 percent politických usmernení Von der Leyenovej.

"Ale naša práca nie je ani zďaleka hotová. Teraz musíme zaistiť kontinuitu a posunúť zelenú dohodu na ďalšiu úroveň, s ambíciami potrebnými na urýchlenie jej konkrétneho zavedenia do praxe," vyhlásil Šefčovič počas svojho vypočúvania a zdôraznil, že zelená transformácia je "viacgeneračná úloha", ktorá si vyžaduje úsilie nielen teraz, ale aj v nasledujúcich desaťročiach. Vzhľadom na zmenu klímy a stratu biodiverzity neexistuje žiaden plán B, čo podľa jeho slov veľká väčšina Európanov dobre chápe.

Šefčovič mal doteraz v eurokomisii na starosti agendu medziinštitucionálnych vzťahov a strategického výhľadu, od januára toho roku zodpovedá za platformu pre spoločné nákupy plynu a v politickej rovine vedie rokovania s Londýnom o pobrexitových vzťahoch s EÚ, rokuje so Švajčiarskom o novej dohode s Bruselom a vedie aj rokovania o pridružení s malými západoeurópskymi štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ.

(tasr)

  |  

Migranti a prevádzači strieľali po sebe aj na pohraničníkov, povedal Szijjártó

Migranti a prevádzači nedávno pri maďarských hraniciach strieľali z automatických zbraní nielen po sebe, ale aj po príslušníkoch maďarskej pohraničnej stráže, čo vytvára úplne novú situáciu. Medzinárodné spoločenstvo by sa preto malo zamerať na čo najrýchlejšie riešenie príčin nelegálneho prisťahovalectva, a nie na jeho podporu. Podľa agentúry MTI to povedal vo štvrtok v Ženeve maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na panelovej diskusii Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) šéf rezortu tiež uviedol, že Maďarsko leží na momentálne najaktívnejšej európskej migračnej trase, preto čelí silnému migračnému tlaku.

Szijjártó podotkol, že vlani v Maďarsku zaregistrovali zhruba 275-tisíc pokusov o ilegálne prekročenie hraníc, pričom tento rok ich doteraz bolo 155-tisíc.

Maďarský minister pripomenul zodpovednosť vlády za ochranu občanov a vyjadril nádej, že IOM by mohla poslúžiť ako platforma pre rozumný dialóg, pretože terajšia diskusia v Bruseli iba podporuje migráciu a motivuje prevádzačov.

(tasr)

  |  

Poľská polícia prenasledovala na hraniciach so Slovenskom prevádzača, zlomil si nohu

Poľska pohraničná stráž zadržala vo štvrtok ráno predpokladaného prevádzača migrantov, ktorému sa podarilo vozidlom preniknúť na poľské územie zo Slovenska, avšak pri následnom úteku si zlomil nohu. Informovala o tom agentúra DPA.

Muž šoféroval mikrobus s nemeckým evidenčným číslom, v ktorom bolo deväť cudzincov, zrejme občanov Sýrie. Na priechode v poľskej obci Zwardoń ho pohraničná stráž vyzvala, aby zastavil. Vodič namiesto toho zrýchlil a pokračoval v jazde na poľské územie.

Mikrobus napokon zastavil, no vodič vystúpil a pokúsil sa utiecť. Spadol však do neďalekej priekopy a zlomil si nohu. Ukázalo sa, že ide o Maročana s povolením na pobyt v Nemecku.

Webová stránka poľskej pohraničnej stráže uviedla, že cudzinci budú na základe readmisnej dohody vrátení na Slovensko.

Česko, Poľsko a Rakúsko zaviedli o polnoci z utorka na stredu dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, čím reagovali na nárast nelegálnej migrácie z tejto krajiny. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

  |  

Neštátni vlastníci lesov v Národnom parku Veľká Fatra pripravujú podanie na Ústavný súd

Turčianske regionálne združenie vlastníkov lesov pripravuje v spolupráci s Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska návrh podania na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti so schválením zonácie Národného parku (NP) Veľká Fatra. Informoval o tom predseda Turčianskeho regionálneho združenia vlastníkov lesov Ladislav Rosival.

ÚS by mal podľa neho posúdiť, či sú nariadenie vlády o zonácii NP Veľká Fatra a aj niektoré ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s ústavne garantovanou ochranou súkromného majetku. "S veľkým prekvapením a sklamaním sme zaregistrovali, že dočasne poverená vláda SR schválila nariadenie vlády SR, ktorým sa vyhlasuje NP Veľká Fatra, jeho zóny a ochranné pásmo," uviedol.

Zdôraznil, že nariadenie vláda schválila napriek zásadným námietkam neštátnych vlastníkov pozemkov na území NP Veľká Fatra, pričom približne 50 percent jeho rozlohy je vo vlastníctve neštátnych subjektov. "Fakticky neprebehla žiadna diskusia medzi vyhlasovateľom a vlastníkmi a drvivá väčšina oprávnených námietok bola bez diskusie zamietnutá. Schválená zonácia, v protiklade s medializovanými vyhláseniami, zásadným spôsobom obmedzuje a ohrozuje oprávnené ústavné práva vlastníkov," skonštatoval Rosival.

Po zonácii NP Veľká Fatra sa jeho výmera zvýši na 40.889 hektárov. Bez zásahu bude 16.374 hektárov územia, na ktorom bude platiť piaty stupeň ochrany. Výmera ochranného pásma sa zníži na 25.307 hektárov. Štvrtý stupeň ochrany bude tvoriť 5276 hektárov, tretí stupeň bude platiť na 19.182 hektároch a druhý stupeň bude mať výmeru 55 hektárov.

"Účelom vyhlásenia NP Veľká Fatra je zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany, ktorými sú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu - rastlín i živočíchov, druhy vtákov a abiotické javy," informoval envirorezort. Zároveň dodal, že to prispeje k odstráneniu nedostatkov uvedených v žalobe Európskej komisie vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.

(tasr)

  |  

Ukrajina je skorumpovaný štát a zatiaľ nepatrí do EÚ, vyhlásil bývalý šéf eurokomisie Juncker

Bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker to vo štvrtok (5. 10.) povedal pre nemecký portál Augsburger Allgemeide.

"Každý, kto mal niekedy niečo dočinenia s Ukrajinou, vie, že je to skorumpovaná krajina na všetkých úrovniach spoločnosti. Napriek svojmu úsiliu nie je pripravená na vstup, potrebuje masívne vnútorné reformné procesy," vyhlásil Juncker a dodal, že falošné sľuby uškodia všetkým – EÚ aj Ukrajine.

"Nemali by ste dávať falošné sľuby ľuďom na Ukrajine, ktorí sú až po krk v utrpení. Veľmi ma hnevajú niektoré hlasy v Európe, ktoré Ukrajincom hovoria, že sa môžu okamžite stať členmi," povedal Juncker.

Okrem vnútorných reforiem na Ukrajine je na jej prijatie podľa neho nevyhnutný aj súhlas kvalifikovanej väčšiny štátov EÚ.

(mch, Politico)