Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fiala: Postup SR v otázke poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine nie je šťastný

Český premiér Petr Fiala vo štvrtok označil postup Slovenska v otázke poskytnutia ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine za „nie úplne šťastný", hoci podľa vlastných slov chápe dôvody, ktoré k tomu mohli viesť. Reagoval tak na krok slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa pred súhlasom s poskytnutím ďalšej pomoci Kyjevu rozhodla počkať na závery rokovaní o zostavení novej vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Je pre mňa z pochopiteľných dôvodov ťažké komentovať rozhodnutie inej krajiny, ale snáď to nebude nezdvorilé, ak poviem, že nepovažujem tento postup Slovenska za úplne šťastný," povedal český premiér, ktorý sa zúčastňuje na summite Európskeho politického spoločenstva v španielskej Granade.

Dodal, že síce chápe dôvody, ktoré k tomuto kroku mohli viesť, ale pripomenul, že Ukrajina podľa neho pomoc potrebuje. „Potrebuje ju rýchlo, pretože zvádza zápas nielen za svoju územnú celistvosť, bezpečnosť a nezávislosť, ale aj za európsku bezpečnosť a mier v Európe. Preto si zaslúži našu podporu, a tak si myslím, že musíme využiť všetky príležitosti, ako jej pomôcť," dodal Fiala.

Vo štvrtok sa v médiách objavili informácie, že Čaputová sa postavila proti zámeru slovenského ministerstva obrany poskytnúť Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc. Podľa jej hovorcu Martina Strižinca však nie je pravda, že by prezidentka ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine zastavila.

Prezidentka podľa neho vojenskú pomoc Ukrajine podporuje, ale momentálne nedáva súhlas ani nesúhlas s jej poskytnutím. Čaputová sa podľa hovorcu stotožnila s názorom premiéra Ľudovíta Ódora, že je potrebné rešpektovať výsledky volieb a počkať na závery rokovaní o zostavení novej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko ubezpečilo Ukrajinu o podpore pri vývoze jej obilia

Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir počas návštevy Ukrajiny vo štvrtok ubezpečoval, že Berlín zostane solidárny s krajinou, ktorá čelí agresii zo strany Ruska. Nedovolíme, aby ruský prezident Vladimir Putin používal hlad ako zbraň, povedal na stretnutí so svojím ukrajinským rezortným kolegom Mykolom Solským. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Vývoz cez Čierne more je v dohľadnej budúcnosti spojený s veľkými rizikami, povedal Özdemir. Berlín preto pomáha vytvoriť alternatívne vývozné trasy, aby Ukrajina mohla svoje obilie dopraviť tam, kde je naliehavo potrebné, konkrétne do krajín globálneho Juhu, dodal. Nemecko sa podľa jeho slov v spolupráci s Európskou úniou (EÚ) tiež angažuje pri rozvoji nákladných koridorov a prepravných terminálov.

Podľa nemeckého ministerstva obaja predstavitelia otvorili aj rozšírené laboratórium pre bezpečnosť potravín a veterinárne laboratórium, ktoré zvýši kapacity na odbavovanie vývozu poľnohospodárskych výrobkov. Jeho modernizácia stála približne 2,7 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor pricestoval na summit európskych lídrov

Predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor dnes pricestoval do španielskej Granady na summit európskych lídrov. Jeho hlavnou témou je bezpečnosť. Na summite sa zúčastní 47 premiérov či prezidentov európskych štátov. Hlavnou myšlienkou tohto summitu je komunikácia medzi jednotlivými krajinami, a to aj tými, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie.

„Ani Európe sa totiž nevyhýbajú vojny, konflikty či iné spory, ktorým dominuje ruská agresia na Ukrajine. Lídri preto diskutujú o potrebe rešpektovania medzinárodného práva, záväzkov a v neposlednom rade aj o ľudských právach a práve na dôstojné životné podmienky," uviedol Úrad vlády na sociálnej sieti. Ide v poradí o tretí summit Európskeho politického spoločenstva.

(sita)

Minúta  |  

Nemecká polícia prehľadala byty podozrivých z útoku na člena AfD v Augsburgu

Nemecká polícia prehľadala vo štvrtok byty dvoch mladých mužov podozrivých zo spáchania údajného augustového útoku na Andreasa Jurcu, poslanca mestského zastupiteľstva krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v bavorskom meste Augsburg. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Polícia podľa miestnej prokuratúry pri prehliadkach zaistila mobilné telefóny oboch podozrivých - mladíkov vo veku 19 a 21 rokov.

Jurca (35) v polovici augusta oznámil, že ho v Augsburgu napadli a zbili dvaja neznámi muži. Samotná AfD uviedla, že sa stal terčom útoku z politických dôvodov.

Jurca aktuálne kandiduje v nedeľných krajinských voľbách do bavorského parlamentu. Podľa prokurátora Andreasa Doblera treba objasniť, či mal údajný útok voči nemu politický motív.

Informácia o bytových prehliadkach bola zverejnená v čase, keď je zatiaľ za nejasných okolností hospitalizovaný spolulíder AfD Tino Chrupalla. Toho v stredu večer previezli do nemocnice v bavorskom Ingolstadte, pričom vo štvrtok bol podľa hovorcu AfD stále hospitalizovaný na tamojšej jednotke intenzívnej starostlivosti.

Spolulíder AfD sa v stredu v Ingolstadte zúčastnil na predvolebnom zhromaždení. Skôr, než stihol vystúpiť s prejavom, ho však museli v zákulisí ošetriť zdravotníci a následne skončil v nemocnici. AfD uviedla, že bol hospitalizovaný po „násilnom incidente".

Polícia bez bližších podrobností informovala, že okolnosti možného útoku voči Chrupallovi vyšetruje. Dosiaľ však v prípade nefigurujú žiadni podozriví, povedala DPA policajná hovorkyňa.

Míting AfD v Ingolstadte sa konal pred voľbami do krajinských parlamentov, ktoré v nedeľu prebehnú v Bavorsku a Hesensku.

Nedávne prieskumy volebnej mienky naznačujú, že AfD by sa v krajinských voľbách v Bavorsku mohlo dariť. Ostatné politické strany však prisľúbili, že s ňou bez ohľadu na výsledok spolupracovať nebudú.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko bude vetovať reformu migračnej politiky EÚ

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok kritizoval reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ, na ktorej sa v stredu predbežne dohodli členské štáty. Morawiecki ju označil za „diktát" Bruselu a Berlína a prisľúbil, že v tejto súvislosti plánuje využiť právo veta. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Treba si položiť veľmi jasnú otázku: Prečo by sme mali súhlasiť s diktátom z Bruselu, s diktátom z Berlína?" spýtal sa Morawiecki pred odletom do Španielska, kde sa vo štvrtok a piatok koná summit Európskeho politického spoločenstva (EPC) a o deň neskôr neformálny summit EÚ. Reforma azylovej a migračnej politiky bude obom stretnutiam dominovať.

„S týmto diktátom nesúhlasíme, pretože nielenže problém nerieši, ale vytvára ešte väčší problém a znamená pozvať do Európy stovky lodí s nelegálnymi ekonomickými migrantmi," konštatoval poľský premiér.

Poznamenal, že nechce, aby sa z Poľska stala druhá Lampedusa, čím narážal na malý taliansky ostrov v Stredozemnom mori, kde po prekonaní Stredozemného mora dočasne končí množstvo migrantov z Afriky.

Protiimigračná rétorika je už dlhodobo dôležitou témou pre vládnucich konzervatívcov v Poľsku, kde sa v polovici októbra uskutočnia parlamentné voľby. Súčasne s voľbami sa koná aj referendum, v ktorom sa majú poľskí občania rozhodnúť, či súhlasia s reformovanou migračnou politikou Európskej únie.

Poľská opozícia vyzvala na bojkot avizovaného referenda v súvislosti s údajne zaujatou otázkou na hlasovacom lístku: „Ste za prijatie tisícov nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky v súlade s povinným relokačným systémom, ktorý zaviedla európska byrokracia?"

Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky. Týka sa kľúčovej oblasti postupov v krízových situáciách a nepredvídaných okolnostiach. Schválená pozícia bude základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom o novom pakte o migrácii a azyle.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa dohodlo s Abcházskom, že na pobreží Čierneho mora vybuduje novú námornú základňu

Líder proruského separatistického regiónu Abcházsko, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska, uviedol, že na jeho pobreží Čierneho mora bude ruská vojenská námorná základňa. „Podpísali sme dohodu a v blízkej budúcnosti bude v regióne Očamčira stála základňa ruského námorníctva," povedal Aslan Bžania. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Cieľom je zvýšenie úrovne obranyschopnosti Ruska aj Abcházska. Tento druh vzájomnej súčinnosti bude pokračovať, pretože zaisťuje základné záujmy Ruska aj Abcházska a bezpečnosť je na prvom mieste," dodal Bžania .

O dohode o vybudovaní ruskej námornej základe v Abcházsku Bžania informoval v čase, keď podľa satelitných snímok bolo množstvo ruských vojenských lodí premiestnených zo Sevastopoľa do iných prístavov v Čiernom mori. Krymský prístav Sevastopoľ bol v poslednom období terčom niekoľkých ničivých ukrajinských raketových útokov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.