Preskočiť na obsah
  |  

Arménsko: Na úspešnom obsadení Náhorného Karabachu majú podiel zbrane z Izraela

Zbrane, ktoré Izrael tajne dodal Azerbajdžanu, mu pomohli v septembri dostať pod svoju kontrolu oblasť separatistického Náhorného Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na informácie od analytikov a arménskych predstaviteľov.

Azerbajdžan počas bleskovej ofenzívy 19. septembra nasadil ťažké delostrelectvo, raketomety a drony, ktoré podľa odborníkov z veľkej časti pochádzali z Izraela, časť výzbroje však údajne dodalo aj Turecko.

Agentúra AP uvádza, že izraelské zbrane sa do Azerbajdžanu dostali letecky. Vyplýva to z údajov portálu FlightRadar24.com, podľa ktorých súkromná azerbajdžanská nákladná letecká spoločnosť Silk Way Airlines v čase od 1. do 17. septembra podnikla šesť letov na vojenské letisko Ovda ležiace na juhu Izraela.

Letisko disponuje pristávacou dráhou dlhou 3000 metrov a je známe tým, že je jediným izraelským letiskom používaným na vývoz výbušnín. Záznamy ukazujú, že lety z tohto letiska končili v azerbajdžanskej metropole Baku alebo v meste Gjandža (Gäncä) ležiacom neďaleko Náhorného Karabachu. Izraelské úrady lety odmietli komentovať.

Ofenzíva si na strane Arménska vyžiadala približne 200 obetí, prevažne z radov karabašských separatistov. Okolo 200 mŕtvych hlásila aj azerbajdžanská armáda.

Boje však mali okrem obetí aj výrazne ďalekosiahlejšie dôsledky – počas uplynulých dvoch týždňov opustilo domovy viac ako 100-tisíc etnických Arménov obývajúcich Náhorný Karabach, čo je viac ako 80 percent tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan označil tento masový exodus za etnické čistky zo strany Baku, čo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odmietlo a odchod obyvateľov označilo za ich "osobné a individuálne rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenými presunmi".

(tasr)

  |  

Ďuriš Nicholsonová sa stala spravodajkyňou pre európsky preukaz ZŤP

Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) bola v stredu v mene liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu europarlamentu pre smernicu EÚ, ktorou sa zavádza európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím. Poslankyňa túto správu vo štvrtok potvrdila pre spravodajcu TASR.

Ďuriš Nicholsonová uvedenú smernicu označila za „extrémne dôležitú", lebo v praxi pozitívne ovplyvní životy miliónov zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP).

„Budem mať hlavné slovo na budúcej podobe európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, ktorý by mal konečne zrovnoprávniť asistenciu, zľavy a rôzne výhody, napríklad parkovanie, pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých 27 štátoch EÚ," uviedla poslankyňa.

Ako vyjednávačka EP urobí všetko pre to, aby európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím zbytočne nedostávali celebrity, vplyvné osoby alebo trebárs ľudia spájaní s organizovaným zločinom a nezaberali tak parkovacie miesta vyhradené pre držiteľov preukazov ZŤP.

Európska komisia predstavila legislatívny návrh na zavedenie parkovacieho preukazu a štandardizovaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím začiatkom septembra. Ide o legislatívny návrh, ktorý má uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať si rovnaké právo na slobodný pohyb v rámci všetkých krajín EÚ. Zahŕňa to dopravu, kultúrne podujatia, múzeá, rekreačné a športové centrá, či zábavné parky.

Poslankyňa zároveň potvrdila, že po predčasných parlamentných voľbách na Slovensku sa mierne zmení aj slovenské zastúpenie v europarlamente. Líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka už pred voľbami avizoval, že sa vzdá funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Túto funkciu by po ňom mohol obsadiť europoslanec Martin Hojsík (PS). Keď sa Šimečka vzdá funkcie europoslanca, jeho náhradníkom bude Jozef Mihál, ktorý v roku 2019 kandidoval v eurovoľbách za koalíciu PS-SPOLU a teraz ako člen strany Jablko vytvorí s Nicholsonovou vlastné "krídlo" v liberálnej frakcii Obnovme Európu.

(tasr)

  |  

Putin: V telách obetí havárie lietadla s Prigožinom sa našli úlomky granátov

Augustový pád lietadla, na ktorého palube bol aj zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, nespôsobil vonkajší zásah, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Dodal však, že v telách obetí havárie sa našli úlomky ručných granátov, informuje TASR podľa agentúry AFP, AP a denníka The Guardian.

„Šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) mi pred niekoľkými dňami podal správu. V telách obetí leteckého nešťastia sa našli úlomky ručných granátov. K žiadnemu vonkajšiemu zásahu do lietadla nedošlo - to je už potvrdený fakt," uviedol Putin na stretnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu v Soči.

Podľa denníka The Guardian tým ruský prezident zrejme vyvrátil tvrdenia nemenovaných amerických predstaviteľov, ktorí krátko po havárii uviedli, že podľa nich bolo lietadlo zostrelené.

Ako píše agentúra AP, Putin poznamenal, že vyšetrovanie stále prebieha. Neuviedol, čo bolo príčinou havárie, avšak z jeho vyhlásenia by mohlo vyplývať, že lietadlo sa zrútilo v dôsledku náhodného výbuchu granátu. Samotní vyšetrovatelia o príčine pádu lietadla dosiaľ verejne neinformovali.

Prigožin (62) zahynul 23. augusta pri havárii lietadla v Tverskej oblasti na západe Ruska. Lietadlo typu Embraer Legacy 600 smerovalo z Moskvy do Petrohradu, kde majú sídlo Prigožinove firmy. Na palube stroja sa okrem Prigožina nachádzalo deväť ľudí vrátane šéfa logistiky Valerija Čekalova a spoluzakladateľa skupiny Dmitrija Utkina.     

K havárii prišlo presne dva mesiace po tom, čo sa Prigožin a jeho bojovníci nakrátko vzbúrili proti ruskému vojenskému vedeniu.

(tasr)

  |  

Americká armáda zostrelila v Sýrii turecký dron

Armáda USA zostrelila vo štvrtok turecký dron nesúci výbušniny, ktorý sa priblížil k americkým vojakom operujúcim na severovýchode Sýrie. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov Spojených štátov.

K incidentu došlo v sýrskej provincii Hasaka, ktorá hraničí s Tureckom a Irakom. Turecký dron neútočil na amerických vojakov, ale zhadzoval bomby na ciele v okolí. Podľa citovaných zdrojov sa však pri tom dostal tak blízko k americkým vojakom, že predstavoval pre nich potenciálne riziko. Preto padlo rozhodnutie o jeho zostrelení, ktoré vykonala americká stíhačka typu F-16.

Tomuto kroku predchádzali opakované telefonáty predstaviteľom tureckej armády s varovaním, že sa v lokalite nachádzajú americkí vojaci. Zaznela v nich aj výstraha, že Spojené štáty prijmú opatrenia na ochranu svojich jednotiek, ak turecký bezpilotný stroj, ktorý vykonával "nebezpečné" a "nesynchronizované" letecké manévre, danú lokalitu neopustí. Ciele, ktoré dron bombardoval, sa okrem toho nachádzali príliš blízko amerických vojakov.

Turecko sa k udalosti bezprostredne nevyjadrilo. Turecké štátne médiá však uviedli, že turecké tajné služby vykonali v Sýrii operáciu zameranú voči kurdským ozbrojencom, pričom zasiahli aj sklady zbraní a munície.

Armády USA a Turecka ako partneri z NATO spolu zvyčajne svoje letecké operácie úzko koordinujú. Spojené štáty majú v Sýrii asi 900 vojakov, ktorí vykonávajú misie zamerané proti militantom z tzv. Islamského štátu.

(tasr)

  |  

Reuters: Terčom razií nemeckej polície v Bavorsku bol ruský oligarcha Usmanov

Terčom štvrtkových razií nemeckej polície v Bavorsku, v rámci ktorých prehľadala viacero nehnuteľností, bol podľa zdroja agentúry Reuters oligarcha Ališer Usmanov. Tohto rusko-uzbeckého podnikateľa, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zaradila Európska únia na svoj sankčný zoznam krátko po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína TASR.

„Pána Usmanova nemožno z ničoho podozrievať, vždy riadne deklaroval svoj osobný majetok, ktorý nadobudol v súlade so zákonom, pričom zároveň zverejňoval aj prostriedky, prostredníctvom ktorých tento majetok získal," reagoval Usmanovov hovorca na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie.

Špeciálna jednotka nemeckej polície vo štvrtok informovala, že prehľadala nehnuteľnosti v metropolitnej oblasti Mníchova aj v okolí jazera Tegernsee v bavorských Alpách spájané s istým ruským oligarchom, ktorého meno však polícia nezverejnila.

Informovala ale, že jednou z prehľadaných nehnuteľností bola vila v obci Rottach-Egern pri zmienenom jazere Tegernsee. Na akcii sa podieľalo približne 30 vyšetrovateľov, ktorí skonfiškovali viacero luxusných áut a ďalšie predmety. Polícia uviedla, že prehliadky vykonala na základe súdneho príkazu, pričom "z taktických dôvodov" o nich odmietla poskytnúť bližšie informácie.

Nemecká polícia prehľadala už v septembri 2022 približne dve desiatky nehnuteľností spájaných s Usmanovom, vrátane zmienenej luxusnej vily.

(tasr)

  |  

Bidenova administratíva postaví ďalší úsek „múru" na hraniciach s Mexikom

Administratíva demokratického prezidenta USA Joea Biden vo štvrtok oznámila plán na výstavbu ďalšieho úseku bariéry na hraniciach s Mexikom. Bude tak pokračovať v kontroverznom projekte pohraničného „múru" na južných hraniach Spojených štátov, ktorý presadzoval predchádzajúci republikánsky prezident Donald Trump, informuje agentúra AFP.

Minister pre vnútornú bezpečnosť USA Alejandro Mayorkas avizoval príslušný plán vo Federálnom registri, oficiálnom vestníku americkej vlády. Agentúra AFP označila tento spôsob oznámenia za nenápadný.

Podľa Mayorkasa vyvstala "akútna a okamžitá potreba postaviť fyzické bariéry a cesty v blízkosti hraníc Spojených štátov, aby sa zamedzilo nelegálnym vstupom" na územie USA.

Nový úsek bariéry bude postavený v údolí rieky Rio Grande, v pohraničnom sektore, kde dochádza k "vysokému počtu" nelegálnych prekročení hraníc. Od začiatku tohto fiškálneho roku bolo celkovo zaznamenaných viac než 245.000 pokusov o nelegálny vstup do Spojených štátov, uviedol Mayorkas.

Joe Biden počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2020 sľuboval, že vo výstavbe kontroverzného "Trumpovho" múru pokračovať nebude. Pri svojom nástupe do Bieleho domu v januári 2021 tento svoj postoj zopakoval.

Podľa ministra Mayorkasa sa stavba "ďalšej fyzickej bariéry" bude financovať z balíka, ktorý americký Kongres na tento účel vyčlenil ešte v roku 2019, keď bol pri moci Trump.

Republikáni dlhodobo obviňujú súčasnú demokratickú administratívu z laxného prístupu k nelegálnej migrácii, ktorá sa pre Bidena stáva pred budúcoročnými prezidentskými voľbami vážnym politickým problémom.

Oznámenie o výstavbe novej pohraničnej bariéry ihneď využil Bidenov pravdepodobný republikánsky protikandidát v budúcoročných voľbách Donald Trump. Podľa neho tento krok dokazuje, že "konal správne, keď postavil 560 míľ (900 km)... celkom nového, nádherného pohraničného múru".

Na svojej platforme Truth Social zároveň vyzval Bidena, aby sa ospravedlnil za to, že s výstavbou začal až tak neskoro, čím umožnil, aby Spojené štáty zaplavilo "15 miliónov nelegálnych migrantov neznámeho pôvodu".

(tasr)