Trumpov vplyv už začína meniť Ameriku, Poliaci rozhodnú, či ostane pri moci Kaczynský, a vo Švédsku musí násilie gangov riešiť armáda

Americkí republikáni sa prispôsobujú názorom Donalda Trumpa na vojnu na Ukrajine

Americký prezident Joe Biden vyzval v nedeľu republikánov v Kongrese, aby podporili návrh zákona, ktorý by zvýšil financovanie Ukrajiny. Biden prehlásil, že je unavený z “politických hier“, ktoré takmer vyústili do odstavenia vlády. Biden urobil svoje poznámky po tom, čo Kongres schválil prechodný balík, ktorý predĺžil financovanie vlády na viac ako mesiac a zabránil tým odstaveniu vlády, čo by znemožnilo väčšine z viac ako štyroch miliónov federálnych zamestnancov dostávať výplaty a zablokovalo by aj mnohé služby.

Kvôli tlaku z Republikánskej strany toto prijaté opatrenie, ktoré platí do 17. novembra, nezahŕňalo financovanie Kyjeva vo vojne proti Rusku. Ako čitateľ vie, od začiatku rusko-ukrajinskej vojny v minulom roku sú Spojené štáty najväčším podporovateľom Ukrajiny. Biden od začiatku pracoval na mobilizácii medzinárodného spoločenstva a amerických inštitúcií, aby v tejto podpore Spojené štáty pokračovali. Napriek kritike zo strany niektorých republikánskych zákonodarcov Biden sľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas návštevy Washingtonu minulý mesiac, že Spojené štáty budú naďalej a neprestajne podporovať vojnu na odvrátenie útokov ruskej armády.

Bez zaujímavosti nie je, že ten istý republikán Kevin McCarthy, ktorý vyňal financovanie Ukrajiny z domáceho amerického sporu s Bielym domom, ešte vo funkcii predsedu Snemovne reprezentantov neumožnil vystúpenie prezidenta Volodymyra Zelenského v Kongrese. Tieto dve rozhodnutia sú v protiklade a ukazujú jadro sporu v strane. Týka sa podpory Ukrajiny.

S blížiacimi sa novembrovými prezidentskými voľbami v USA v roku 2024, si budú musieť republikánski politici objasniť svoj postoj k diskusii o dlhovom strope USA, a čo je dôležitejšie, postoj k americkej finančnej podpore Ukrajiny. Táto diskusia tento týždeň viedla k tomu, že Snemovňa reprezentantov Spojených štátov po prvý raz v histórii USA odvolala republikánskeho predsedu Snemovne reprezentantov Kevina McCarthyho. Kvôli očakávanej prezidentskej kandidatúre Donalda Trumpa za republikánsku stranu sa mnohí republikánski lídri postupne pripájajú k Trumpovým názorom na konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Donald Trump pri viacerých príležitostiach vyjadril podporu vyjednanému riešeniu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V opozícii k hlasom a štátom, ktoré podporujú finančnú a vojenskú podporu ukrajinských ozbrojených síl, Trump väčšinou zdôrazňuje dôležitosť rozhovorov s Ruskom a rokovaní o mieri ako prostriedku na vyriešenie prebiehajúcej krízy. Podľa Trumpa možno ničivé následky vojny na Ukrajine rýchlo zastaviť mierovým vyjednávaním. Trump tiež slávne vyhlásil, že za dvadsaťštyri hodín zabráni ďalším stratám na životoch a ničeniu na Ukrajine, a to len stretnutím s prezidentom Zelenským a prezidentom Putinom.

O čom rozhodnú poľské voľby

Po Slovensku budú už 15. októbra druhé dôležité voľby v strednej Európe. Ich hlavnou otázkou je, či si moc udrží strana Jaroslawa Kaczynského Právo a spravodlivosť.

Poľská opozícia zorganizovala minulý týždeň masové zhromaždenie vo Varšave, ako aj v ďalších mestách po celej krajine. S prekvapivo vysokým počtom účastníkov, ktorých počet údajne presiahol milión, toto podujatie poslúžilo ako dôkaz hĺbky rozporov medzi Poliakmi a opozíciou a vládou v krajine. Napriek veľkej účasti, ale podľa pozorovateľov, vládla vo Varšave pochmúrna nálada. Keďže do blížiacich sa volieb zostávajú už len necelé dva týždne, medzi priaznivcami opozície prevládajú skôr obavy ako oslavy. Príčinou tohto javu je zrejme skutočnosť, že vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) si dokázala udržať výrazný náskok v rôznych prieskumoch, čo svedčí o ich lepšom súlade s náladami v rámci poľského obyvateľstva. Podľa rôznych prieskumov dosahuje PiS pôsobivých 35 až 39 percent, zatiaľ čo hlavné opozičné zoskupenie, Občianska koalícia, zaostáva s okolo 30 až 32 percentami. Tieto čísla odrážajú súčasnú dynamiku politickej podpory a naznačujú, že PiS si úspešne udržiava dôveru a priazeň verejnosti.

Postoj poľskej strany Právo a spravodlivosť k rôznym otázkam predstavuje jedinečnú dualitu, ktorú je ťažké nájsť inde v Európe. PiS bola donedávna silne pro-ukrajinská, pokiaľ ide o politickú aj vojenskú podporu, pričom prejavovala aj nálady namierené kriticky voči Európskej únii. Tento fenomén odráža zložitú dynamiku v geopolitickom prostredí východnej Európy s vplyvmi Ruska, USA a tradičnými konzervatívnymi hodnotami hlboko ukotvenými v mnohých poľských regiónoch. Blízkosť Poľska k Rusku (majú spoločnú hranicu, Kaliningradská oblasť) a komplikovaná história medzi týmito dvoma národmi zohráva významnú úlohu pri formovaní zahraničnej politiky Poľska. Strana Právo a spravodlivosť historicky kritizovala ruský vplyv v regióne a prejavila silnú podporu Ukrajine ako regionálnemu hráčovi, ktorý čelí vojenskému útoku z Moskvy. Varšava je súčasne pro-ukrajinská, ale zároveň citlivá na prejavy ukrajinského nacionalizmu s odkazmi na kult Banderu.

Poľský postoj k Ukrajine a k vojne proti Rusku možno vnímať ako súčasť širšej historickej stratégie na vyváženie ruského vplyvu vo východnej Európe. Na druhej strane, euroskeptické nálady strany majú korene v obavách o národnú suverenitu a konzervatívne hodnoty. Strana Právo a spravodlivosť sa hlasne zasadzuje za ochranu tradičnej poľskej kultúrnej identity a hodnôt pred tým, čo vnímajú ako zásahy západných liberálnych ideológií presadzovaných EÚ. Tento skepticizmus voči európskej integrácii sa odráža v ich politikách, ktoré podporujú národnú suverenitu a udržiavajú kontrolu nad domácimi záležitosťami.

Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby predstavitelia strany PiS, vrátane premiéra Mateusza Morawieckého, nedávno vyhlásili, že Poľsko by sa odteraz malo sústrediť na svoje vlastné záujmy a bezpečnosť. Tento postoj vyvolal na medzinárodnej scéne nepokoj, keďže poľská podpora Ukrajine je nevyhnutná pre súčasnú medzinárodnú pomoc, ktorú krajina dostáva. Ak by však Právo a spravodlivosť zvíťazilo v poľských parlamentných voľbách, veľmi pravdepodobne bude pokračovať vo svojom silnom zosúladení so záujmami NATO a USA, čo nevylučuje politiku nedôvery voči inštitúciám EÚ. Poľsko tak nepochybne zostane v západnom tábore, napriek tejto nedávnej zmene rétoriky. Ako ukázal nedávny spor o obilie, vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou prechádzajú momentálne procesom rekalibrácie, po roku a pol silného zosúladenia.

Švédsko chce riešiť násilie gangov s nasadením armády

V reakcii na prudký nárast smrteľných prestreliek a bombových útokov v tejto škandinávskej krajine, Švédsko nariadi svojej armáde, aby pomáhala polícii v boji proti zločinu gangov. Po piatkovom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi švédskej polície a ozbrojených síl stredopravý premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že nasledujúci týždeň vyzve armádu na pomoc. „Nemôžem dostatočne zdôrazniť, aká zlá je táto situácia práve teraz. Vo Švédsku nikdy nič podobné nebolo. A v súčasnosti to nemá obdobu v žiadnej inej krajine v Európe,“ vyhlásil Kristersson v televíznom prejave pre verejnosť minulý týždeň. Podľa švédskych policajných šéfov doviedol brutálny boj medzi imigrantskými drogovými gangmi k najhoršej domácej bezpečnostnej kríze od druhej svetovej vojny.

Keby Švédsko zapojilo armádu do prevencie kriminality, išlo by o bezprecedentné rozhodnutie. Zdôrazňuje to ale závažnosť násilia gangov, ktorým Švédsko čelí, len minulý mesiac si vyžiadalo dvanásť životov, vrátane tínedžerov a nezúčastnených okoloidúcich. Švédsko už dlho vyniká v Európe tým, že má ústretové imigračné zákony, ktoré umožňujú prijímať veľké množstvo blízkovýchodných a afrických žiadateľov o azyl. Nárast aktivít súvisiacich s gangmi a prípady násilia v niektorých komunitách migrantov však vyvolali poplach. Tieto incidenty nielenže ohrozujú verejnú bezpečnosť, ale bránia aj sociálnej súdržnosti. Rovnako ako mnohé iné európske krajiny, aj Švédsko v súčasnosti zápasí s radom výziev v súvislosti s populáciou migrantov. Jedna z kľúčových otázok spočíva aj v procese integrácie. Zatiaľ čo Švédsko je už dlhodobo známe svojou oddanosťou multikulturalizmu a rozmanitosti, úspešná integrácia migrantov do spoločnosti zostáva zložitým problémom. Vyžaduje si to nielen poskytovanie prístupu k základným výhodám a službám, ale aj podporu pocitu spolupatričnosti a začlenenia. Komunity vo Švédsku zatiaľ väčšinou žijú “vedľa seba“ a nie spolu. Integrácia migrantov je pomalá. Krajina tak zatiaľ nedokázala zaviesť úspešný multikultúrny model, ktorý by bol zlučiteľný s bezpečnosťou, prosperitou a sociálnou súdržnosťou.

Blížia sa voľby a Amerika opäť rieši covid

Už niekoľko týždňov v rade v Spojených štátoch rastie počet hospitalizácií v dôsledku infekcie COVID-19. Najnovšie sledovanie amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) ukazuje, že počet hospitalizácií za posledné týždne stúpol o 15 až 20 percent. Začiatkom júna bol týždenný podiel pozitívnych testov na COVID-19 približne štyri percentá. Teraz sa toto číslo viac ako strojnásobilo na 13,8 percenta. V štátoch Texas, Oklahoma, Louisiana, Arkansas a Nové Mexiko dosiahla miera pozitivity dokonca 18 percent. Zatiaľ čo celkové ukazovatele COVID-19 sú oveľa nižšie ako pred rokom, niektoré inštitúcie sa vracajú k mandátom na povinné rúška. Niektoré americké vysoké školy a nemocnice už opäť vyžadujú rúška pri vstupe do ich zariadení. V nedávnom rozhovore sa bývalý hlavný lekársky poradca Bieleho domu Dr. Anthony Fauci vyslovil za obranu rúšok uprostred dnešných rastúcich prípadov infekcie a zároveň vyjadril obavy, že ľudia tentoraz nebudú dodržiavať odporúčania vládnych orgánov.

Od prvého prepuknutia COVID-19 v roku 2020 zostáva napätie medzi štátmi s demokratickými a republikánskymi preferenciami v USA vysoké. Predovšetkým prezidentské voľby v roku 2020 boli poznačené odmietnutím Donalda Trumpa priznať, že voľby vyhral Joe Biden, pričom obvinil demokratov z toho, že hlasovanie poštou nebolo bezpečné a že volebná kampaň bola de facto zrušená. Mnohí odborníci upozorňujú, že podobná dynamika by sa mohla prejaviť aj počas nadchádzajúcej volebnej kampane v USA (voľby budú v novembri 2024). Ak by sa v rámci vládnych opatrení na obmedzenie šírenia infekčnej choroby opäť objavili rúškovacie a iné príkazy a “lockdowny“, COVID-19 sa pravdepodobne stane jednou z ústredných tém predvolebnej kampane v USA.