6. októbra 2023 | 6:06

Minúta | 6. októbra 2023 | 6:06

Putin pripúšťa možnosť, že by Rusko mohlo obnoviť jadrové testy

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok naznačil možnosť, že Rusko by mohlo po prvýkrát za viac ako tri desaťročia obnoviť jadrové skúšky a stiahnuť svoju ratifikáciu prelomovej zmluvy o zákaze jadrových skúšok. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Putin, ktorý má v najväčšej jadrovej mocnosti sveta najvyššiu rozhodovaciu právomoc, tiež uviedol, že Moskva úspešne otestovala riadenú strelu s jadrovým pohonom a jadrovou hlavicou Burevestnik, ktorej schopnosti označil za "bezkonkurenčné".

Šéf Kremľa však uviedol, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, pretože akýkoľvek útok na Rusko by v zlomku sekundy vyvolal odpoveď v podobe úderu stovkami jadrových striel, čo by žiadny nepriateľ nemohol prežiť.

Dodal, že existencia Ruska nie je ohrozená. "Myslím si, že žiadny človek so zdravým rozumom a jasnou pamäťou by nepomyslel na použitie jadrových zbraní proti Rusku," povedal Putin na stretnutí Valdajského diskusného klubu v čiernomorskom Soči.

"Počúvam výzvy, aby sme začali testovať jadrové zbrane, aby sme sa vrátili k testovaniu," dodal Putin s odkazom na návrhy tvrdej línie politológov a komentátorov, ktorí tvrdia, že takýto krok by mohol vyslať silný signál nepriateľom Moskvy na Západe.

Putin poznamenal, že Spojené štáty podpísali Zmluvu o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ale neratifikovali ju, zatiaľ čo Rusko ju podpísalo aj ratifikovalo.

V Rusku niektorí vyzývajú Putina, aby odpálil jadrovú bombu a ukázal tak Západu, že trpezlivosť Moskvy v súvislosti s jeho podporou Ukrajiny a zjavnou neochotou rokovať už dochádza.

Podľa OSN sa v priebehu piatich desaťročí od roku 1945 do prijatia CTBT v roku 1996 uskutočnilo viac ako 2-tisíc jadrových skúšok, z toho 1 032 v Spojených štátoch a 715 v bývalom Sovietskom zväze. Ten naposledy testoval v roku 1990, USA v roku 1992.

Putin vo februári pozastavil účasť Ruska na zmluve New START z roku 2010 obmedzujúcej počet jadrových zbraní, ktoré môže každá strana rozmiestniť.

Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko takmer dokončilo práce na novej generácii medzikontinentálnych balistických rakiet Sarmat, ktoré sú schopné niesť desať alebo viac jadrových hlavíc.

(tasr)

6. októbra 2023 | 1:58

Minúta | 6. októbra 2023 | 1:58

Baerbocková: Nemecko zabezpečí, aby sa Ukrajina mohla chrániť pred terorom

Nemecko "urobí všetko pre to", aby sa Ukrajina mohla chrániť pred ruskými raketami, uviedla vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po najnovšom smrtiacom útoku Moskvy na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Viac ako 50 mŕtvych v Hroze," napísala šéfka nemeckej diplomacie na sociálnej sieti X. "Kým na supermarkety a kaviarne budú padať bomby, urobíme všetko pre to, aby sa Ukrajina ochránila pred Putinovým raketovým terorom," dodala.

Obec Hroza sa nachádza zhruba 30 kilometrov od frontového mesta Kupiansk v oblasti, kde sa ruské sily snažia získať späť územie, ktoré minulý rok stratili v prospech ukrajinských jednotiek. Ukrajinský minister vnútra Igor Klymenko uviedol, že podľa prvých dôkazov bola použitá ruská balistická strela Iskander.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zúčastňuje na treťom samite Európskeho politického spoločenstva v španielskej Granade, útok v Hroze odsúdil na sociálnych sieťach a opäť vo svojom večernom príhovore.

"Ruská armáda musela vedieť, kde zasahuje. Nebol to úder naslepo. Kto na nich mohol odpáliť raketu? Iba absolútne zlo," napísal ukrajinský prezident.

Zelenskyj uviedol, že na samite získal dohody od viacerých krajín o poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva Kyjevu.

"Budeme mať viac protivzdušnej obrany - existujú jasné dohody. Je to veľmi dôležité pred zimou. Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Británia - ďakujeme!" povedal.

Zelenskyj a nemecký kancelár Olaf Scholz na štvrtkovom stretnutí európskych lídrov oznámili, že Berlín pracuje na dodávke nového systému protivzdušnej obrany Patriot pre Kyjev.

Ďalší systém prisľúbený Scholzom by mal posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny počas nadchádzajúcich zimných mesiacov, kedy sa očakávajú ďalšie vlny masívnych ruských raketových a dronových útokov na ukrajinskú energetickú a inú infraštruktúru.

(tasr)

6. októbra 2023 | 0:55

Minúta | 6. októbra 2023 | 0:55

Nemecko: Sudcovi z AfD zakázali vykonávať činnosť za rasistické výroky

Spolkový najvyšší súd v Nemecku vo štvrtok potvrdil vlaňajší verdikt úradov v spolkovej krajine Sasko, ktoré zakázali tamojšiemu 61-ročnému sudcovi Jensovi Maierovi vykonávať činnosť, citujúc jeho rasistické a hanlivé výroky, ako aj príspevky na sociálnej sieti.

Ako informuje tlačová agentúra DPA, Maier je zároveň politikom pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), uvádza TASR.

Najvyšší súd vo štvrtok rozhodol, že Maierove opakované výroky v priebehu niekoľkých rokov znamenajú, že mu verejnosť už nemôže dôverovať v tom, že bude dodržiavať nemeckú ústavu.

Maier v príspevkoch na sociálnej sieti rasisticky urážal jedného zo synov bývalého tenistu Borisa Beckera, a okrem iného zosmiešňoval úsilie Nemecka pripomínať si holokaust.

Maier pravdepodobne patril k frakcii AfD známej ako "Der Flügel" (Krídlo), ktorú medzičasom rozpustili.

Nemecký politik v minulosti pôsobil aj ako poslanec v nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) za AfD. V roku 2021 však o svoj mandát prišiel a snažil sa opäť vrátiť na pozíciu sudcu na regionálnom súde v Drážďanoch. Miestne úrady mu žiadosť zamietli a snažili sa mu vnútiť predčasný dôchodok. Maier sa proti tomu odvolal, spolkový súd však vo štvrtok nakoniec potvrdil pôvodný verdikt drážďanských úradov.

"Ja osobne nie som diabol," povedal Maier. Podľa DPA však stále čelí viacerým právnym sporom v Sasku vrátane disciplinárnej sťažnosti, ktorá by ho mohla pozbaviť postavenia štátneho zamestnanca a jeho sudcovského platu.

Sťažnosť súvisí s tvrdeniami Maiera z roku 2017, kedy vyhlásil, že nórsky pravicový terorista Anders Breivik, ktorý zavraždil 77 ľudí, sa stal masovým vrahom "zo zúfalstva".

Saská tajná služba od roku 2020 označuje Maiera za známeho pravicového extrémistu. Toto pomenovanie napadol v samostatnej žalobe, o ktorej sa stále rozhoduje na správnom súde v Drážďanoch.

(tasr)

6. októbra 2023 | 0:05

Minúta | 6. októbra 2023 | 0:05

Taraba: Pozícia Hamrana je neudržateľná

Ochrana života, zonácia národných parkov či debyrokratizácia podnikateľského prostredia na Slovensku sú témy, ktoré sú pre SNS zásadné pre vstup do prípadnej koalície so Smerom a Hlasom. V štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane to uviedol Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za SNS. Garantuje, že strana je jednotná a verí, že jej predsedovi Andrejovi Dankovi sa podarí do budúceho programového vyhlásenia vlády pretaviť základné body ich predvolebného programu.

"V opačnom prípade by sme mali problém vôbec takú vládu podporiť, ak by sme tam nemali základné body, na základe, ktorých sme dostali SNS do parlamentu," povedal s tým, že považuje za dôležité vidieť aj detailný časový harmonogram plnenia jednotlivých bodov. Pre SNS je tiež podľa neho dôležité, aby vláda riadila Slovensko transparentne a posúvala ho vpred. "Ak vláda bude robiť, čo sme ľuďom sľúbili bude mať na 100 percent našu štvorročnú podporu," vyhlásil Taraba.

Nemyslí si, že existuje lepšia možnosť koalície ako Smer, Hlas a SNS. Alternatíva koalície s Progresívnym Slovenskom je podľa neho neudržateľná. Štrnásťdňovú lehotu na zostavenie vlády považuje za dosť krátku. Verí, že k základným rámcom dôjde čo najskôr. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si myslí, že iné alternatívy koalície ako Smer, Hlas a SNS sú absolútne nepravdepodobné. "Na konci dňa uvidíme, že Peter Pellegrini pôjde tam, odkiaľ vzišiel," poznamenala.

Dotkli sa aj otázok prípadných zmien vo vedení policajného prezídia či ďalšieho fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Súčasný policajný prezident Štefan Hamran je podľa Tarabu politický funkcionár na čele polície, ktorému nemá nikto dôvod dôverovať. "Nech pôjde o akúkoľvek vládu, pozícia Hamrana je neudržateľná," skonštatoval. Ak dôjde k personálnym zmenám na ÚŠP alebo k jeho zrušeniu Remišová si myslí, že rozbehnuté kauzy, týkajúce sa Smeru alebo Hlasu budú pozastavené alebo stopnuté. Taraba skonštatoval, že v súvislosti s ÚŠP bude treba preveriť viaceré záležitosti. Nemá informáciu, že by sa diskutovalo o jeho začlenení pod Generálnu prokuratúru SR.

Remišová reagovala aj na svoje mediálne vyjadrenie k referendu o predčasných voľbách. V takomto riešení nevidí zmysel, ak by referendum nemalo byť platné. "Ak vláda bude zle vládnuť a budú obrovské korupčné kauzy ako boli v minulosti a občania si povedia, že majú toho dosť, potom to má význam. Ale nie vtedy, ak by sa malo robiť neplatné referendum," vysvetlila.

(tasr)

5. októbra 2023 | 22:48

Minúta | 5. októbra 2023 | 22:48

Vyhlásili laureátov Ceny za architektúru

Vyhlásením laureátov vyvrcholil vo štvrtok večer v bratislavskej Starej tržnici 22. ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2023, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov (SKA).

Do ocenenia bolo prihlásených 95 diel zrealizovaných podľa návrhu slovenských architektov. Porota vybrala 21 nominácií v šiestich kategóriách. Viac o ocenených si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.

(tasr)

5. októbra 2023 | 22:41

Minúta | 5. októbra 2023 | 22:41

Nemecko: Lídra AfD po nejasnom incidente prepustili z nemocnice

Spolulídra krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Tina Chrupallu vo štvrtok prepustili z nemocnice v bavorskom Ingolstadte, do ktorej bol v stredu prevezený za pomerne nejasných okolností, informuje tlačová agentúra DPA.

Všetky plánované predvolebné akcie Chrupallu boli zrušené.

Chrupalla sa v stredu v Ingolstadte zúčastnil na predvolebnom zhromaždení. Skôr, než stihol vystúpiť s prejavom, ho však museli v zákulisí ošetriť zdravotníci a následne bol prevezený do nemocnice. AfD informovala, že ho hospitalizovali po "násilnom incidente" a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Polícia neskôr informovala, že nikto jej neoznámil žiaden fyzický útok na Chrupallu. Lídra AfD previezli do nemocnice, pričom podľa polície sa nezdalo, že by mal viditeľné zranenie.

Hovorca AfD však vo štvrtok spomínal „bodnú ranu". Zároveň uviedol, že v súčasnosti prebiehajú testy na zistenie prítomnosti cudzorodých látok v Chrupallovom tele a že polícia v súvislosti s prípadom vedie vyšetrovanie. Začatie vyšetrovania v snahe objasniť okolnosti incidentu potvrdila bez ďalších podrobností aj polícia.

Míting AfD v Ingolstadte sa konal pred voľbami do krajinských parlamentov, ktoré v nedeľu prebehnú v Bavorsku a Hesensku.

(tasr)

5. októbra 2023 | 22:30

Minúta | 5. októbra 2023 | 22:30

Švédsko zažíva najhoršiu bezpečnostnú krízu od druhej svetovej vojny

Blížia sa voľby a Amerika opäť rieši covid, Švédsko chce riešiť násilie gangov s nasadením armády a parlamentné voľby v Poľsku ovplyvnia vojnu na Ukrajine.

Už niekoľko týždňov v Spojených štátoch rastie počet hospitalizácií v dôsledku choroby COVID-19. Ak by sa v rámci vládnych opatrení na obmedzenie šírenia infekčnej choroby opäť objavili rúškovacie a iné príkazy a "lockdowny“, otázka infekcie COVID-19 sa pravdepodobne stane jednou z ústredných tém predvolebnej kampane v USA.

V reakcii na prudký nárast smrteľných prestreliek a bombových útokov v tejto škandinávskej krajine, Švédsko nariadi svojej armáde, aby pomáhala polícii v boji proti zločinu gangov. Po piatkovom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi švédskej polície a ozbrojených síl stredopravý premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že nasledujúci týždeň vyzve armádu na pomoc.

Po Slovensku budú už 15. októbra druhé dôležité voľby v strednej Európe. Ich hlavnou otázkou je, či si moc udrží strana Jaroslawa Kaczynského Právo a spravodlivosť.

Viac sa dočítate v článku Petra Januru.

5. októbra 2023 | 21:51

Minúta | 5. októbra 2023 | 21:51

Ódor: Rusko zasahovalo počas volieb do vnútorných záležitostí Slovenska

Na treťom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade sa vo štvrtok lídri krajín rozprávali o tom, ako v Európe zabezpečiť prosperitu, pokoj a mier. Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, ktorý na zasadnutí zastupoval Slovensko.

Predstavitelia zúčastnených štátov sa v tejto súvislosti rozprávali o tom, čo všetko by mali urobiť, aby dosiahli ukončenie konfliktu na Ukrajine. Podľa slovenského premiéra je dôležité pokračovať v podpore Ukrajiny. Reagoval tým na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý na summite upozornil, že Rusko dokáže za niekoľko rokov obnoviť zničenú techniku.

Za dôležitú tému diskusií označil Ódor zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí iných krajín. "Videli sme to aj my počas našich volieb, Moldavsko vidí presne to isté pred voľbami. Musíme mať stratégiu, ako bojovať proti hybridných hrozbám, dezinformáciám a propagande" uviedol.

S tým podľa neho súvisí aj otázka rozširovania Európskej únie (EÚ). Uviedol, že niektorí predstavitelia uvažujú o ďalšom historickom momente v rozširovaní Únie, aký sa neudial od roku 2004, keď do spoločenstva vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími deviatimi štátmi. Ódor však upozornil, že prijatie Ukrajiny alebo viacerých štátov z Balkánu si vyžaduje úpravu inštitúcií a mechanizmov EÚ.

Poukázal aj na globálny rozmer tejto otázky. V krajinách Afriky a Latinskej Ameriky sa podľa neho odohráva veľmi podobný boj ako počas studenej vojny.

"Rusko sa snaží získať tieto krajiny na svoju stranu – na druhej strane nefungujú medzinárodné dohody a pravidlá, ktoré sú založené na tom, že sa majú rešpektovať hranice," povedal premiér SR. Svet podľa neho potrebuje upraviť niektoré medzinárodné inštitúcie, aby "nejaký agresor neblokoval dôležité rozhodnutia". Týka sa to podľa neho aj Organizácie Spojených národov (OSN).

Ódor poukázal aj na potrebu väčšieho priestoru v prípade Medzinárodného menového fondu alebo Svetovej banky pre štáty, ktoré tam dnes nie sú dostatočne reprezentované. Uviedol, že tieto inštitúcie sa zakladali dávno a medzitým výrazne narástla ekonomická sila niektorých krajín, napríklad Číny alebo Indie.

(tasr)

5. októbra 2023 | 21:46

Minúta | 5. októbra 2023 | 21:46

Arménsko: Na úspešnom obsadení Náhorného Karabachu majú podiel zbrane z Izraela

Zbrane, ktoré Izrael tajne dodal Azerbajdžanu, mu pomohli v septembri dostať pod svoju kontrolu oblasť separatistického Náhorného Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na informácie od analytikov a arménskych predstaviteľov.

Azerbajdžan počas bleskovej ofenzívy 19. septembra nasadil ťažké delostrelectvo, raketomety a drony, ktoré podľa odborníkov z veľkej časti pochádzali z Izraela, časť výzbroje však údajne dodalo aj Turecko.

Agentúra AP uvádza, že izraelské zbrane sa do Azerbajdžanu dostali letecky. Vyplýva to z údajov portálu FlightRadar24.com, podľa ktorých súkromná azerbajdžanská nákladná letecká spoločnosť Silk Way Airlines v čase od 1. do 17. septembra podnikla šesť letov na vojenské letisko Ovda ležiace na juhu Izraela.

Letisko disponuje pristávacou dráhou dlhou 3000 metrov a je známe tým, že je jediným izraelským letiskom používaným na vývoz výbušnín. Záznamy ukazujú, že lety z tohto letiska končili v azerbajdžanskej metropole Baku alebo v meste Gjandža (Gäncä) ležiacom neďaleko Náhorného Karabachu. Izraelské úrady lety odmietli komentovať.

Ofenzíva si na strane Arménska vyžiadala približne 200 obetí, prevažne z radov karabašských separatistov. Okolo 200 mŕtvych hlásila aj azerbajdžanská armáda.

Boje však mali okrem obetí aj výrazne ďalekosiahlejšie dôsledky – počas uplynulých dvoch týždňov opustilo domovy viac ako 100-tisíc etnických Arménov obývajúcich Náhorný Karabach, čo je viac ako 80 percent tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan označil tento masový exodus za etnické čistky zo strany Baku, čo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odmietlo a odchod obyvateľov označilo za ich "osobné a individuálne rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenými presunmi".

(tasr)

5. októbra 2023 | 21:45

Minúta | 5. októbra 2023 | 21:45

Ďuriš Nicholsonová sa stala spravodajkyňou pre európsky preukaz ZŤP

Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) bola v stredu v mene liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu europarlamentu pre smernicu EÚ, ktorou sa zavádza európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím. Poslankyňa túto správu vo štvrtok potvrdila pre spravodajcu TASR.

Ďuriš Nicholsonová uvedenú smernicu označila za „extrémne dôležitú", lebo v praxi pozitívne ovplyvní životy miliónov zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP).

„Budem mať hlavné slovo na budúcej podobe európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, ktorý by mal konečne zrovnoprávniť asistenciu, zľavy a rôzne výhody, napríklad parkovanie, pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých 27 štátoch EÚ," uviedla poslankyňa.

Ako vyjednávačka EP urobí všetko pre to, aby európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím zbytočne nedostávali celebrity, vplyvné osoby alebo trebárs ľudia spájaní s organizovaným zločinom a nezaberali tak parkovacie miesta vyhradené pre držiteľov preukazov ZŤP.

Európska komisia predstavila legislatívny návrh na zavedenie parkovacieho preukazu a štandardizovaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím začiatkom septembra. Ide o legislatívny návrh, ktorý má uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať si rovnaké právo na slobodný pohyb v rámci všetkých krajín EÚ. Zahŕňa to dopravu, kultúrne podujatia, múzeá, rekreačné a športové centrá, či zábavné parky.

Poslankyňa zároveň potvrdila, že po predčasných parlamentných voľbách na Slovensku sa mierne zmení aj slovenské zastúpenie v europarlamente. Líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka už pred voľbami avizoval, že sa vzdá funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Túto funkciu by po ňom mohol obsadiť europoslanec Martin Hojsík (PS). Keď sa Šimečka vzdá funkcie europoslanca, jeho náhradníkom bude Jozef Mihál, ktorý v roku 2019 kandidoval v eurovoľbách za koalíciu PS-SPOLU a teraz ako člen strany Jablko vytvorí s Nicholsonovou vlastné "krídlo" v liberálnej frakcii Obnovme Európu.

(tasr)