Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba: Pozícia Hamrana je neudržateľná

Ochrana života, zonácia národných parkov či debyrokratizácia podnikateľského prostredia na Slovensku sú témy, ktoré sú pre SNS zásadné pre vstup do prípadnej koalície so Smerom a Hlasom. V štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane to uviedol Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za SNS. Garantuje, že strana je jednotná a verí, že jej predsedovi Andrejovi Dankovi sa podarí do budúceho programového vyhlásenia vlády pretaviť základné body ich predvolebného programu.

"V opačnom prípade by sme mali problém vôbec takú vládu podporiť, ak by sme tam nemali základné body, na základe, ktorých sme dostali SNS do parlamentu," povedal s tým, že považuje za dôležité vidieť aj detailný časový harmonogram plnenia jednotlivých bodov. Pre SNS je tiež podľa neho dôležité, aby vláda riadila Slovensko transparentne a posúvala ho vpred. "Ak vláda bude robiť, čo sme ľuďom sľúbili bude mať na 100 percent našu štvorročnú podporu," vyhlásil Taraba.

Nemyslí si, že existuje lepšia možnosť koalície ako Smer, Hlas a SNS. Alternatíva koalície s Progresívnym Slovenskom je podľa neho neudržateľná. Štrnásťdňovú lehotu na zostavenie vlády považuje za dosť krátku. Verí, že k základným rámcom dôjde čo najskôr. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si myslí, že iné alternatívy koalície ako Smer, Hlas a SNS sú absolútne nepravdepodobné. "Na konci dňa uvidíme, že Peter Pellegrini pôjde tam, odkiaľ vzišiel," poznamenala.

Dotkli sa aj otázok prípadných zmien vo vedení policajného prezídia či ďalšieho fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Súčasný policajný prezident Štefan Hamran je podľa Tarabu politický funkcionár na čele polície, ktorému nemá nikto dôvod dôverovať. "Nech pôjde o akúkoľvek vládu, pozícia Hamrana je neudržateľná," skonštatoval. Ak dôjde k personálnym zmenám na ÚŠP alebo k jeho zrušeniu Remišová si myslí, že rozbehnuté kauzy, týkajúce sa Smeru alebo Hlasu budú pozastavené alebo stopnuté. Taraba skonštatoval, že v súvislosti s ÚŠP bude treba preveriť viaceré záležitosti. Nemá informáciu, že by sa diskutovalo o jeho začlenení pod Generálnu prokuratúru SR.

Remišová reagovala aj na svoje mediálne vyjadrenie k referendu o predčasných voľbách. V takomto riešení nevidí zmysel, ak by referendum nemalo byť platné. "Ak vláda bude zle vládnuť a budú obrovské korupčné kauzy ako boli v minulosti a občania si povedia, že majú toho dosť, potom to má význam. Ale nie vtedy, ak by sa malo robiť neplatné referendum," vysvetlila.

(tasr)

Minúta  |  

Vyhlásili laureátov Ceny za architektúru

Vyhlásením laureátov vyvrcholil vo štvrtok večer v bratislavskej Starej tržnici 22. ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2023, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov (SKA).

Do ocenenia bolo prihlásených 95 diel zrealizovaných podľa návrhu slovenských architektov. Porota vybrala 21 nominácií v šiestich kategóriách. Viac o ocenených si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Lídra AfD po nejasnom incidente prepustili z nemocnice

Spolulídra krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Tina Chrupallu vo štvrtok prepustili z nemocnice v bavorskom Ingolstadte, do ktorej bol v stredu prevezený za pomerne nejasných okolností, informuje tlačová agentúra DPA.

Všetky plánované predvolebné akcie Chrupallu boli zrušené.

Chrupalla sa v stredu v Ingolstadte zúčastnil na predvolebnom zhromaždení. Skôr, než stihol vystúpiť s prejavom, ho však museli v zákulisí ošetriť zdravotníci a následne bol prevezený do nemocnice. AfD informovala, že ho hospitalizovali po "násilnom incidente" a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Polícia neskôr informovala, že nikto jej neoznámil žiaden fyzický útok na Chrupallu. Lídra AfD previezli do nemocnice, pričom podľa polície sa nezdalo, že by mal viditeľné zranenie.

Hovorca AfD však vo štvrtok spomínal „bodnú ranu". Zároveň uviedol, že v súčasnosti prebiehajú testy na zistenie prítomnosti cudzorodých látok v Chrupallovom tele a že polícia v súvislosti s prípadom vedie vyšetrovanie. Začatie vyšetrovania v snahe objasniť okolnosti incidentu potvrdila bez ďalších podrobností aj polícia.

Míting AfD v Ingolstadte sa konal pred voľbami do krajinských parlamentov, ktoré v nedeľu prebehnú v Bavorsku a Hesensku.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko zažíva najhoršiu bezpečnostnú krízu od druhej svetovej vojny

Blížia sa voľby a Amerika opäť rieši covid, Švédsko chce riešiť násilie gangov s nasadením armády a parlamentné voľby v Poľsku ovplyvnia vojnu na Ukrajine.

Už niekoľko týždňov v Spojených štátoch rastie počet hospitalizácií v dôsledku choroby COVID-19. Ak by sa v rámci vládnych opatrení na obmedzenie šírenia infekčnej choroby opäť objavili rúškovacie a iné príkazy a "lockdowny“, otázka infekcie COVID-19 sa pravdepodobne stane jednou z ústredných tém predvolebnej kampane v USA.

V reakcii na prudký nárast smrteľných prestreliek a bombových útokov v tejto škandinávskej krajine, Švédsko nariadi svojej armáde, aby pomáhala polícii v boji proti zločinu gangov. Po piatkovom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi švédskej polície a ozbrojených síl stredopravý premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že nasledujúci týždeň vyzve armádu na pomoc.

Po Slovensku budú už 15. októbra druhé dôležité voľby v strednej Európe. Ich hlavnou otázkou je, či si moc udrží strana Jaroslawa Kaczynského Právo a spravodlivosť.

Viac sa dočítate v článku Petra Januru.

Minúta  |  

Ódor: Rusko zasahovalo počas volieb do vnútorných záležitostí Slovenska

Na treťom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade sa vo štvrtok lídri krajín rozprávali o tom, ako v Európe zabezpečiť prosperitu, pokoj a mier. Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, ktorý na zasadnutí zastupoval Slovensko.

Predstavitelia zúčastnených štátov sa v tejto súvislosti rozprávali o tom, čo všetko by mali urobiť, aby dosiahli ukončenie konfliktu na Ukrajine. Podľa slovenského premiéra je dôležité pokračovať v podpore Ukrajiny. Reagoval tým na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý na summite upozornil, že Rusko dokáže za niekoľko rokov obnoviť zničenú techniku.

Za dôležitú tému diskusií označil Ódor zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí iných krajín. "Videli sme to aj my počas našich volieb, Moldavsko vidí presne to isté pred voľbami. Musíme mať stratégiu, ako bojovať proti hybridných hrozbám, dezinformáciám a propagande" uviedol.

S tým podľa neho súvisí aj otázka rozširovania Európskej únie (EÚ). Uviedol, že niektorí predstavitelia uvažujú o ďalšom historickom momente v rozširovaní Únie, aký sa neudial od roku 2004, keď do spoločenstva vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími deviatimi štátmi. Ódor však upozornil, že prijatie Ukrajiny alebo viacerých štátov z Balkánu si vyžaduje úpravu inštitúcií a mechanizmov EÚ.

Poukázal aj na globálny rozmer tejto otázky. V krajinách Afriky a Latinskej Ameriky sa podľa neho odohráva veľmi podobný boj ako počas studenej vojny.

"Rusko sa snaží získať tieto krajiny na svoju stranu – na druhej strane nefungujú medzinárodné dohody a pravidlá, ktoré sú založené na tom, že sa majú rešpektovať hranice," povedal premiér SR. Svet podľa neho potrebuje upraviť niektoré medzinárodné inštitúcie, aby "nejaký agresor neblokoval dôležité rozhodnutia". Týka sa to podľa neho aj Organizácie Spojených národov (OSN).

Ódor poukázal aj na potrebu väčšieho priestoru v prípade Medzinárodného menového fondu alebo Svetovej banky pre štáty, ktoré tam dnes nie sú dostatočne reprezentované. Uviedol, že tieto inštitúcie sa zakladali dávno a medzitým výrazne narástla ekonomická sila niektorých krajín, napríklad Číny alebo Indie.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko: Na úspešnom obsadení Náhorného Karabachu majú podiel zbrane z Izraela

Zbrane, ktoré Izrael tajne dodal Azerbajdžanu, mu pomohli v septembri dostať pod svoju kontrolu oblasť separatistického Náhorného Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na informácie od analytikov a arménskych predstaviteľov.

Azerbajdžan počas bleskovej ofenzívy 19. septembra nasadil ťažké delostrelectvo, raketomety a drony, ktoré podľa odborníkov z veľkej časti pochádzali z Izraela, časť výzbroje však údajne dodalo aj Turecko.

Agentúra AP uvádza, že izraelské zbrane sa do Azerbajdžanu dostali letecky. Vyplýva to z údajov portálu FlightRadar24.com, podľa ktorých súkromná azerbajdžanská nákladná letecká spoločnosť Silk Way Airlines v čase od 1. do 17. septembra podnikla šesť letov na vojenské letisko Ovda ležiace na juhu Izraela.

Letisko disponuje pristávacou dráhou dlhou 3000 metrov a je známe tým, že je jediným izraelským letiskom používaným na vývoz výbušnín. Záznamy ukazujú, že lety z tohto letiska končili v azerbajdžanskej metropole Baku alebo v meste Gjandža (Gäncä) ležiacom neďaleko Náhorného Karabachu. Izraelské úrady lety odmietli komentovať.

Ofenzíva si na strane Arménska vyžiadala približne 200 obetí, prevažne z radov karabašských separatistov. Okolo 200 mŕtvych hlásila aj azerbajdžanská armáda.

Boje však mali okrem obetí aj výrazne ďalekosiahlejšie dôsledky – počas uplynulých dvoch týždňov opustilo domovy viac ako 100-tisíc etnických Arménov obývajúcich Náhorný Karabach, čo je viac ako 80 percent tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan označil tento masový exodus za etnické čistky zo strany Baku, čo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odmietlo a odchod obyvateľov označilo za ich "osobné a individuálne rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenými presunmi".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.