Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Sudcovi z AfD zakázali vykonávať činnosť za rasistické výroky

Spolkový najvyšší súd v Nemecku vo štvrtok potvrdil vlaňajší verdikt úradov v spolkovej krajine Sasko, ktoré zakázali tamojšiemu 61-ročnému sudcovi Jensovi Maierovi vykonávať činnosť, citujúc jeho rasistické a hanlivé výroky, ako aj príspevky na sociálnej sieti.

Ako informuje tlačová agentúra DPA, Maier je zároveň politikom pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), uvádza TASR.

Najvyšší súd vo štvrtok rozhodol, že Maierove opakované výroky v priebehu niekoľkých rokov znamenajú, že mu verejnosť už nemôže dôverovať v tom, že bude dodržiavať nemeckú ústavu.

Maier v príspevkoch na sociálnej sieti rasisticky urážal jedného zo synov bývalého tenistu Borisa Beckera, a okrem iného zosmiešňoval úsilie Nemecka pripomínať si holokaust.

Maier pravdepodobne patril k frakcii AfD známej ako "Der Flügel" (Krídlo), ktorú medzičasom rozpustili.

Nemecký politik v minulosti pôsobil aj ako poslanec v nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) za AfD. V roku 2021 však o svoj mandát prišiel a snažil sa opäť vrátiť na pozíciu sudcu na regionálnom súde v Drážďanoch. Miestne úrady mu žiadosť zamietli a snažili sa mu vnútiť predčasný dôchodok. Maier sa proti tomu odvolal, spolkový súd však vo štvrtok nakoniec potvrdil pôvodný verdikt drážďanských úradov.

"Ja osobne nie som diabol," povedal Maier. Podľa DPA však stále čelí viacerým právnym sporom v Sasku vrátane disciplinárnej sťažnosti, ktorá by ho mohla pozbaviť postavenia štátneho zamestnanca a jeho sudcovského platu.

Sťažnosť súvisí s tvrdeniami Maiera z roku 2017, kedy vyhlásil, že nórsky pravicový terorista Anders Breivik, ktorý zavraždil 77 ľudí, sa stal masovým vrahom "zo zúfalstva".

Saská tajná služba od roku 2020 označuje Maiera za známeho pravicového extrémistu. Toto pomenovanie napadol v samostatnej žalobe, o ktorej sa stále rozhoduje na správnom súde v Drážďanoch.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba: Pozícia Hamrana je neudržateľná

Ochrana života, zonácia národných parkov či debyrokratizácia podnikateľského prostredia na Slovensku sú témy, ktoré sú pre SNS zásadné pre vstup do prípadnej koalície so Smerom a Hlasom. V štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane to uviedol Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za SNS. Garantuje, že strana je jednotná a verí, že jej predsedovi Andrejovi Dankovi sa podarí do budúceho programového vyhlásenia vlády pretaviť základné body ich predvolebného programu.

"V opačnom prípade by sme mali problém vôbec takú vládu podporiť, ak by sme tam nemali základné body, na základe, ktorých sme dostali SNS do parlamentu," povedal s tým, že považuje za dôležité vidieť aj detailný časový harmonogram plnenia jednotlivých bodov. Pre SNS je tiež podľa neho dôležité, aby vláda riadila Slovensko transparentne a posúvala ho vpred. "Ak vláda bude robiť, čo sme ľuďom sľúbili bude mať na 100 percent našu štvorročnú podporu," vyhlásil Taraba.

Nemyslí si, že existuje lepšia možnosť koalície ako Smer, Hlas a SNS. Alternatíva koalície s Progresívnym Slovenskom je podľa neho neudržateľná. Štrnásťdňovú lehotu na zostavenie vlády považuje za dosť krátku. Verí, že k základným rámcom dôjde čo najskôr. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si myslí, že iné alternatívy koalície ako Smer, Hlas a SNS sú absolútne nepravdepodobné. "Na konci dňa uvidíme, že Peter Pellegrini pôjde tam, odkiaľ vzišiel," poznamenala.

Dotkli sa aj otázok prípadných zmien vo vedení policajného prezídia či ďalšieho fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Súčasný policajný prezident Štefan Hamran je podľa Tarabu politický funkcionár na čele polície, ktorému nemá nikto dôvod dôverovať. "Nech pôjde o akúkoľvek vládu, pozícia Hamrana je neudržateľná," skonštatoval. Ak dôjde k personálnym zmenám na ÚŠP alebo k jeho zrušeniu Remišová si myslí, že rozbehnuté kauzy, týkajúce sa Smeru alebo Hlasu budú pozastavené alebo stopnuté. Taraba skonštatoval, že v súvislosti s ÚŠP bude treba preveriť viaceré záležitosti. Nemá informáciu, že by sa diskutovalo o jeho začlenení pod Generálnu prokuratúru SR.

Remišová reagovala aj na svoje mediálne vyjadrenie k referendu o predčasných voľbách. V takomto riešení nevidí zmysel, ak by referendum nemalo byť platné. "Ak vláda bude zle vládnuť a budú obrovské korupčné kauzy ako boli v minulosti a občania si povedia, že majú toho dosť, potom to má význam. Ale nie vtedy, ak by sa malo robiť neplatné referendum," vysvetlila.

(tasr)

Minúta  |  

Vyhlásili laureátov Ceny za architektúru

Vyhlásením laureátov vyvrcholil vo štvrtok večer v bratislavskej Starej tržnici 22. ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2023, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov (SKA).

Do ocenenia bolo prihlásených 95 diel zrealizovaných podľa návrhu slovenských architektov. Porota vybrala 21 nominácií v šiestich kategóriách. Viac o ocenených si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Lídra AfD po nejasnom incidente prepustili z nemocnice

Spolulídra krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Tina Chrupallu vo štvrtok prepustili z nemocnice v bavorskom Ingolstadte, do ktorej bol v stredu prevezený za pomerne nejasných okolností, informuje tlačová agentúra DPA.

Všetky plánované predvolebné akcie Chrupallu boli zrušené.

Chrupalla sa v stredu v Ingolstadte zúčastnil na predvolebnom zhromaždení. Skôr, než stihol vystúpiť s prejavom, ho však museli v zákulisí ošetriť zdravotníci a následne bol prevezený do nemocnice. AfD informovala, že ho hospitalizovali po "násilnom incidente" a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Polícia neskôr informovala, že nikto jej neoznámil žiaden fyzický útok na Chrupallu. Lídra AfD previezli do nemocnice, pričom podľa polície sa nezdalo, že by mal viditeľné zranenie.

Hovorca AfD však vo štvrtok spomínal „bodnú ranu". Zároveň uviedol, že v súčasnosti prebiehajú testy na zistenie prítomnosti cudzorodých látok v Chrupallovom tele a že polícia v súvislosti s prípadom vedie vyšetrovanie. Začatie vyšetrovania v snahe objasniť okolnosti incidentu potvrdila bez ďalších podrobností aj polícia.

Míting AfD v Ingolstadte sa konal pred voľbami do krajinských parlamentov, ktoré v nedeľu prebehnú v Bavorsku a Hesensku.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko zažíva najhoršiu bezpečnostnú krízu od druhej svetovej vojny

Blížia sa voľby a Amerika opäť rieši covid, Švédsko chce riešiť násilie gangov s nasadením armády a parlamentné voľby v Poľsku ovplyvnia vojnu na Ukrajine.

Už niekoľko týždňov v Spojených štátoch rastie počet hospitalizácií v dôsledku choroby COVID-19. Ak by sa v rámci vládnych opatrení na obmedzenie šírenia infekčnej choroby opäť objavili rúškovacie a iné príkazy a "lockdowny“, otázka infekcie COVID-19 sa pravdepodobne stane jednou z ústredných tém predvolebnej kampane v USA.

V reakcii na prudký nárast smrteľných prestreliek a bombových útokov v tejto škandinávskej krajine, Švédsko nariadi svojej armáde, aby pomáhala polícii v boji proti zločinu gangov. Po piatkovom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi švédskej polície a ozbrojených síl stredopravý premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že nasledujúci týždeň vyzve armádu na pomoc.

Po Slovensku budú už 15. októbra druhé dôležité voľby v strednej Európe. Ich hlavnou otázkou je, či si moc udrží strana Jaroslawa Kaczynského Právo a spravodlivosť.

Viac sa dočítate v článku Petra Januru.

Minúta  |  

Ódor: Rusko zasahovalo počas volieb do vnútorných záležitostí Slovenska

Na treťom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade sa vo štvrtok lídri krajín rozprávali o tom, ako v Európe zabezpečiť prosperitu, pokoj a mier. Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, ktorý na zasadnutí zastupoval Slovensko.

Predstavitelia zúčastnených štátov sa v tejto súvislosti rozprávali o tom, čo všetko by mali urobiť, aby dosiahli ukončenie konfliktu na Ukrajine. Podľa slovenského premiéra je dôležité pokračovať v podpore Ukrajiny. Reagoval tým na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý na summite upozornil, že Rusko dokáže za niekoľko rokov obnoviť zničenú techniku.

Za dôležitú tému diskusií označil Ódor zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí iných krajín. "Videli sme to aj my počas našich volieb, Moldavsko vidí presne to isté pred voľbami. Musíme mať stratégiu, ako bojovať proti hybridných hrozbám, dezinformáciám a propagande" uviedol.

S tým podľa neho súvisí aj otázka rozširovania Európskej únie (EÚ). Uviedol, že niektorí predstavitelia uvažujú o ďalšom historickom momente v rozširovaní Únie, aký sa neudial od roku 2004, keď do spoločenstva vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími deviatimi štátmi. Ódor však upozornil, že prijatie Ukrajiny alebo viacerých štátov z Balkánu si vyžaduje úpravu inštitúcií a mechanizmov EÚ.

Poukázal aj na globálny rozmer tejto otázky. V krajinách Afriky a Latinskej Ameriky sa podľa neho odohráva veľmi podobný boj ako počas studenej vojny.

"Rusko sa snaží získať tieto krajiny na svoju stranu – na druhej strane nefungujú medzinárodné dohody a pravidlá, ktoré sú založené na tom, že sa majú rešpektovať hranice," povedal premiér SR. Svet podľa neho potrebuje upraviť niektoré medzinárodné inštitúcie, aby "nejaký agresor neblokoval dôležité rozhodnutia". Týka sa to podľa neho aj Organizácie Spojených národov (OSN).

Ódor poukázal aj na potrebu väčšieho priestoru v prípade Medzinárodného menového fondu alebo Svetovej banky pre štáty, ktoré tam dnes nie sú dostatočne reprezentované. Uviedol, že tieto inštitúcie sa zakladali dávno a medzitým výrazne narástla ekonomická sila niektorých krajín, napríklad Číny alebo Indie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.