Preskočiť na obsah
  |  

Slovinská jadrová elektráreň Krško bola preventívne odstavená pre únik

Jediná slovinská jadrová elektráreň Krško, ležiaca približne 100 kilometrov východne od slovinskej metropoly Ľubľana, bola vo štvrtok preventívne odstavená pre únik v ochrannej budove. K ohrozeniu zamestnancov, obyvateľstva ani životného prostredia však nedošlo. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Odstávka je potrebná na určenie presného zdroja úniku a opatrenia potrebné na jeho odstránenie. Bol zistený zvýšený únik v primárnom systéme v ochrannej budove," uviedli vo vyhlásení predstavitelia elektrárne Krško.

Posledné preventívne odstavenie elektrárne prebehlo v roku 2020 po zemetrasení v susednom Chorvátsku, pri ktorom zahynulo sedem ľudí. Elektráreň je v prevádzke od roku 1983 a pôvodne mala byť vyradená z prevádzky v roku 2023.

Jej reaktor s výkonom 700 megawattov pokrýva približne 20 percent energetickej spotreby Slovinska a 15 percent spotreby Chorvátska, ktoré je spoluvlastníkom elektrárne. Obe krajiny sa preto dohodli na predĺžení jej životnosti o 30 rokov.

Slovinské úrady zároveň uvažujú o postavení ďalšieho reaktora v elektrárni, a to napriek obavám z jej starnúcej konštrukcie a rizikám vyplývajúcim zo seizmickej aktivity v regióne.

(tasr)

  |  

Putin pripúšťa možnosť, že by Rusko mohlo obnoviť jadrové testy

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok naznačil možnosť, že Rusko by mohlo po prvýkrát za viac ako tri desaťročia obnoviť jadrové skúšky a stiahnuť svoju ratifikáciu prelomovej zmluvy o zákaze jadrových skúšok. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Putin, ktorý má v najväčšej jadrovej mocnosti sveta najvyššiu rozhodovaciu právomoc, tiež uviedol, že Moskva úspešne otestovala riadenú strelu s jadrovým pohonom a jadrovou hlavicou Burevestnik, ktorej schopnosti označil za "bezkonkurenčné".

Šéf Kremľa však uviedol, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, pretože akýkoľvek útok na Rusko by v zlomku sekundy vyvolal odpoveď v podobe úderu stovkami jadrových striel, čo by žiadny nepriateľ nemohol prežiť.

Dodal, že existencia Ruska nie je ohrozená. "Myslím si, že žiadny človek so zdravým rozumom a jasnou pamäťou by nepomyslel na použitie jadrových zbraní proti Rusku," povedal Putin na stretnutí Valdajského diskusného klubu v čiernomorskom Soči.

"Počúvam výzvy, aby sme začali testovať jadrové zbrane, aby sme sa vrátili k testovaniu," dodal Putin s odkazom na návrhy tvrdej línie politológov a komentátorov, ktorí tvrdia, že takýto krok by mohol vyslať silný signál nepriateľom Moskvy na Západe.

Putin poznamenal, že Spojené štáty podpísali Zmluvu o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ale neratifikovali ju, zatiaľ čo Rusko ju podpísalo aj ratifikovalo.

V Rusku niektorí vyzývajú Putina, aby odpálil jadrovú bombu a ukázal tak Západu, že trpezlivosť Moskvy v súvislosti s jeho podporou Ukrajiny a zjavnou neochotou rokovať už dochádza.

Podľa OSN sa v priebehu piatich desaťročí od roku 1945 do prijatia CTBT v roku 1996 uskutočnilo viac ako 2-tisíc jadrových skúšok, z toho 1 032 v Spojených štátoch a 715 v bývalom Sovietskom zväze. Ten naposledy testoval v roku 1990, USA v roku 1992.

Putin vo februári pozastavil účasť Ruska na zmluve New START z roku 2010 obmedzujúcej počet jadrových zbraní, ktoré môže každá strana rozmiestniť.

Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko takmer dokončilo práce na novej generácii medzikontinentálnych balistických rakiet Sarmat, ktoré sú schopné niesť desať alebo viac jadrových hlavíc.

(tasr)

  |  

Baerbocková: Nemecko zabezpečí, aby sa Ukrajina mohla chrániť pred terorom

Nemecko "urobí všetko pre to", aby sa Ukrajina mohla chrániť pred ruskými raketami, uviedla vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po najnovšom smrtiacom útoku Moskvy na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Viac ako 50 mŕtvych v Hroze," napísala šéfka nemeckej diplomacie na sociálnej sieti X. "Kým na supermarkety a kaviarne budú padať bomby, urobíme všetko pre to, aby sa Ukrajina ochránila pred Putinovým raketovým terorom," dodala.

Obec Hroza sa nachádza zhruba 30 kilometrov od frontového mesta Kupiansk v oblasti, kde sa ruské sily snažia získať späť územie, ktoré minulý rok stratili v prospech ukrajinských jednotiek. Ukrajinský minister vnútra Igor Klymenko uviedol, že podľa prvých dôkazov bola použitá ruská balistická strela Iskander.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zúčastňuje na treťom samite Európskeho politického spoločenstva v španielskej Granade, útok v Hroze odsúdil na sociálnych sieťach a opäť vo svojom večernom príhovore.

"Ruská armáda musela vedieť, kde zasahuje. Nebol to úder naslepo. Kto na nich mohol odpáliť raketu? Iba absolútne zlo," napísal ukrajinský prezident.

Zelenskyj uviedol, že na samite získal dohody od viacerých krajín o poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva Kyjevu.

"Budeme mať viac protivzdušnej obrany - existujú jasné dohody. Je to veľmi dôležité pred zimou. Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Británia - ďakujeme!" povedal.

Zelenskyj a nemecký kancelár Olaf Scholz na štvrtkovom stretnutí európskych lídrov oznámili, že Berlín pracuje na dodávke nového systému protivzdušnej obrany Patriot pre Kyjev.

Ďalší systém prisľúbený Scholzom by mal posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny počas nadchádzajúcich zimných mesiacov, kedy sa očakávajú ďalšie vlny masívnych ruských raketových a dronových útokov na ukrajinskú energetickú a inú infraštruktúru.

(tasr)

  |  

Nemecko: Sudcovi z AfD zakázali vykonávať činnosť za rasistické výroky

Spolkový najvyšší súd v Nemecku vo štvrtok potvrdil vlaňajší verdikt úradov v spolkovej krajine Sasko, ktoré zakázali tamojšiemu 61-ročnému sudcovi Jensovi Maierovi vykonávať činnosť, citujúc jeho rasistické a hanlivé výroky, ako aj príspevky na sociálnej sieti.

Ako informuje tlačová agentúra DPA, Maier je zároveň politikom pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), uvádza TASR.

Najvyšší súd vo štvrtok rozhodol, že Maierove opakované výroky v priebehu niekoľkých rokov znamenajú, že mu verejnosť už nemôže dôverovať v tom, že bude dodržiavať nemeckú ústavu.

Maier v príspevkoch na sociálnej sieti rasisticky urážal jedného zo synov bývalého tenistu Borisa Beckera, a okrem iného zosmiešňoval úsilie Nemecka pripomínať si holokaust.

Maier pravdepodobne patril k frakcii AfD známej ako "Der Flügel" (Krídlo), ktorú medzičasom rozpustili.

Nemecký politik v minulosti pôsobil aj ako poslanec v nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) za AfD. V roku 2021 však o svoj mandát prišiel a snažil sa opäť vrátiť na pozíciu sudcu na regionálnom súde v Drážďanoch. Miestne úrady mu žiadosť zamietli a snažili sa mu vnútiť predčasný dôchodok. Maier sa proti tomu odvolal, spolkový súd však vo štvrtok nakoniec potvrdil pôvodný verdikt drážďanských úradov.

"Ja osobne nie som diabol," povedal Maier. Podľa DPA však stále čelí viacerým právnym sporom v Sasku vrátane disciplinárnej sťažnosti, ktorá by ho mohla pozbaviť postavenia štátneho zamestnanca a jeho sudcovského platu.

Sťažnosť súvisí s tvrdeniami Maiera z roku 2017, kedy vyhlásil, že nórsky pravicový terorista Anders Breivik, ktorý zavraždil 77 ľudí, sa stal masovým vrahom "zo zúfalstva".

Saská tajná služba od roku 2020 označuje Maiera za známeho pravicového extrémistu. Toto pomenovanie napadol v samostatnej žalobe, o ktorej sa stále rozhoduje na správnom súde v Drážďanoch.

(tasr)

  |  

Taraba: Pozícia Hamrana je neudržateľná

Ochrana života, zonácia národných parkov či debyrokratizácia podnikateľského prostredia na Slovensku sú témy, ktoré sú pre SNS zásadné pre vstup do prípadnej koalície so Smerom a Hlasom. V štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane to uviedol Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za SNS. Garantuje, že strana je jednotná a verí, že jej predsedovi Andrejovi Dankovi sa podarí do budúceho programového vyhlásenia vlády pretaviť základné body ich predvolebného programu.

"V opačnom prípade by sme mali problém vôbec takú vládu podporiť, ak by sme tam nemali základné body, na základe, ktorých sme dostali SNS do parlamentu," povedal s tým, že považuje za dôležité vidieť aj detailný časový harmonogram plnenia jednotlivých bodov. Pre SNS je tiež podľa neho dôležité, aby vláda riadila Slovensko transparentne a posúvala ho vpred. "Ak vláda bude robiť, čo sme ľuďom sľúbili bude mať na 100 percent našu štvorročnú podporu," vyhlásil Taraba.

Nemyslí si, že existuje lepšia možnosť koalície ako Smer, Hlas a SNS. Alternatíva koalície s Progresívnym Slovenskom je podľa neho neudržateľná. Štrnásťdňovú lehotu na zostavenie vlády považuje za dosť krátku. Verí, že k základným rámcom dôjde čo najskôr. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si myslí, že iné alternatívy koalície ako Smer, Hlas a SNS sú absolútne nepravdepodobné. "Na konci dňa uvidíme, že Peter Pellegrini pôjde tam, odkiaľ vzišiel," poznamenala.

Dotkli sa aj otázok prípadných zmien vo vedení policajného prezídia či ďalšieho fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Súčasný policajný prezident Štefan Hamran je podľa Tarabu politický funkcionár na čele polície, ktorému nemá nikto dôvod dôverovať. "Nech pôjde o akúkoľvek vládu, pozícia Hamrana je neudržateľná," skonštatoval. Ak dôjde k personálnym zmenám na ÚŠP alebo k jeho zrušeniu Remišová si myslí, že rozbehnuté kauzy, týkajúce sa Smeru alebo Hlasu budú pozastavené alebo stopnuté. Taraba skonštatoval, že v súvislosti s ÚŠP bude treba preveriť viaceré záležitosti. Nemá informáciu, že by sa diskutovalo o jeho začlenení pod Generálnu prokuratúru SR.

Remišová reagovala aj na svoje mediálne vyjadrenie k referendu o predčasných voľbách. V takomto riešení nevidí zmysel, ak by referendum nemalo byť platné. "Ak vláda bude zle vládnuť a budú obrovské korupčné kauzy ako boli v minulosti a občania si povedia, že majú toho dosť, potom to má význam. Ale nie vtedy, ak by sa malo robiť neplatné referendum," vysvetlila.

(tasr)

  |  

Vyhlásili laureátov Ceny za architektúru

Vyhlásením laureátov vyvrcholil vo štvrtok večer v bratislavskej Starej tržnici 22. ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2023, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov (SKA).

Do ocenenia bolo prihlásených 95 diel zrealizovaných podľa návrhu slovenských architektov. Porota vybrala 21 nominácií v šiestich kategóriách. Viac o ocenených si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.

(tasr)