Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko a Poľsko zablokovali plánovanú deklaráciu Európskej únie o migrantoch

Poľsko a Maďarsko zablokovali v piatok prijatie plánovanej deklarácie o migračnej politike. Stalo sa tak počas summitu Európskej únie v španielskej Granade, informuje TASR podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia niekoľkých diplomatov.

Neschválenie dôležitého dokumentu spôsobil neutíchajúci spor o presnú podobu reformy pravidiel upravujúcich migráciu a udeľovanie azylu s celoeurópskou platnosťou. Maďarský premiér Viktor Orbán po príchode na summit vyhlásil, že nie je otvorený kompromisu.

Rozhorčilo ho, že nedávne dôležité rozhodnutia o balíku zásadných a ďalekosiahlych reforiem migračnej politiky boli prijaté väčšinou aj napriek námietkam Maďarska a Poľska. Orbán trvá na tom, že takéto rozhodnutia by sa mali prijímať so súhlasom všetkých krajín EÚ.

Deklaráciu odmietol podporiť aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý o svojom rozhodnutí v piatok informoval prostredníctvom sociálnej siete X (predtým označovanej ako Twitter).

(tasr)

Minúta  |  

V Severnom Írsku sa množia prípady streľby v polovojenskom štýle

Počet prípadov streľby v polovojenskom štýle v Severnom Írsku sa za rok takmer strojnásobil. Vyplynulo to z policajných údajov, o ktorých informovali agentúry PA Media a DPA, píše TASR. V týchto prípadoch podľa polície často išlo o postrelenie obetí do oblasti kolien, lakťov, členkov alebo stehien.

Polovojenské skupiny to označujú za trest za protispoločenské správanie. K útokom dochádza v rámci lojalistických aj republikánskych komunít. Medzi 1. októbrom 2022 a 30. septembrom 2023 zaznamenala severoírska polícia v súvislosti s prestrelkami 19 poškodených osôb.

Ide o výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi 12 mesiacmi – vtedy bolo sedem poškodených. Len za september evidovali päť útokov, čo je podľa polície najviac za jeden mesiac od júna 2016. Až deväť útokov sa odohralo v Belfaste, v okresoch Ards and North Down a Derry City and Strabane po štyri.

Určitý nárast zaznamenali aj pri útokoch železnými tyčami či bejzbalovými pálkami. V najnovších štatistikách o bezpečnostnej situácii, ktoré spracovala Severoírska agentúra pre štatistiku a výskum (NISRA), zaznamenali jedno úmrtie súvisiace s bezpečnosťou.

Išlo o 42-ročného Seana Foxa, ktorého dosiaľ neznámy páchateľ zastrelil minulý rok v októbri v klube na západe Belfastu pred viac ako 100 ľuďmi. Polícia vraždu nepripísala žiadnej konkrétnej organizácii, ale uviedla, že čin má "charakteristické znaky disidentských republikánskych vrážd."

V Severnom Írsku za 12 mesiacov narástol aj počet bombových útokov, a to z predošlých štyroch na najnovších sedem. Polícia zadržala v prípadoch polovojenských útokov 120 osôb, kým počas predchádzajúcich 12 mesiacov o jednu menej. Voči 28 osobám vzniesla obvinenia, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. 

(tasr)

Minúta  |  

KDH hovorí, že je pripravené rokovať so Šimečkom. Situáciu to však výrazne nemení

Predstavitelia KDH na rokovaní predsedníctva rozhodli nechať otvorené dvere koalícii s Hlasom a Progresívnym Slovenskom. Na sociálnej sieti sa tak v piatok večer vyjadrili predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia.

„Po rokovaní predsedníctva naďalej platí, že KDH do vlády so stranou Smer nevstúpi. KDH zároveň odmieta hrať hru Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktorí sú podľa medializovaných informácií už dohodnutí na zostavení budúcej vlády," dodali.

„Veci sa pohli dopredu a po tom, ako je Michal Šimečka pripravený upustiť od postu premiéra, je na ťahu Peter Pellegrini", dodalo KDH v stanovisku. Sú zároveň otvorení ďalej rokovať o čo najlepšej alternatíve pre Slovensko, pričom pripomínajú aj svoje „červené čiary". Jednou z nich je registrované partnerstvo pre homosexuálov, zaznelo v príspevku na sociálnej sieti.

KDH dnešným vyhlásením reaguje na situáciu, ktorá vznikla po včerajšom rokovaní v centrále Smeru. Potom, ako Majerský odmietol nielen Smer, ale aj Progresívne Slovensko, Peter Pellegrini vyhlásil, že zostáva jediná možnosť - vláda so Smerom. Pre televíziu Markíza Pellegrini zároveň povedal, že za túto situáciu je zodpovedné KDH, ktoré sa stalo prekážkou vzniku vlády s PS, SaS a Hlasom.

KDH zrejme dnešným rokovaním a vyhlásením reaguje na tento odkaz. Situáciu to však zrejme nezmení, keďže takzvané červené čiary KDH, ale aj požiadavky Hlasu sú v protiklade s požiadavkami PS.

Progresívci, ktorí dnes oznámili, že Hlasu síce ponúkajú premiéra, ale zároveň nevedenia ponúknuť rezort vnútra, tým fakticky ohlásili, že nemienia ustúpiť z vlastnej agendy, čo sťažuje spoluprácu Hlasu s liberálmi. Pellegrini pritom považuje koniec Hamrana a Lipšica za základnú požiadavku budúcej vlády.

Pravdepodobnosť vzniku vlády s Progresívnym Slovenskom je tak aj po dnešnom rokovaní predsedníctva KDH nízka. Majerského strana zrejme iba podniká kroky, aby nebola z tejto situácie označená liberálnymi médiami za zodpovednú.

Podľa informácii Štandardu, ale aj portálu Aktuality, dnes došlo k rámcovej dohode na spolupráci Smeru, Hlasu a SNS.

(dv, fed)

Minúta  |  

Líder opozície v Turecku navštívil väzneného aktivistu Kavalu

Vodca tureckej opozície Kemal Kiličdaroglu v piatok prvýkrát navštívil vo väzení vplyvného občianskeho aktivistu a filantropa Osmana Kavalu, ktorý si odpykáva doživotný trest. Informovala o tom agentúra AFP.

Kiličdaroglova návšteva sa uskutočnila v čase príprav politikov na marcové komunálne voľby, v ktorých bude v hre najmä kontrola nad Istanbulom a Ankarou — baštami opozície. Kiličdaroglu novinárom povedal, že navštíviť Kavalu do istanbulskej väznice prišiel preto, "aby viac zviditeľnil nespravodlivosť".

"Nikto by nemal byť súdený za to, čo si myslí," vyhlásil. V súvislosti s verdiktom nad Kavalom sa Turecko odmietlo podriadiť rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva a prepustiť ho na slobodu, čo narušilo vzťahy Ankary so západnými spojencami.

Za zaobchádzanie s Kavalom Turecku dokonca hrozí vylúčenie z Rady Európy, poprednej organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente. Turecký najvyšší súd koncom septembra v odvolacom konaní potvrdil Kavalovi doživotie za "pokus zvrhnúť vládu" protestmi v istanbulskom parku Gezi v roku 2013.

Proti tomuto verdiktu sa 66-ročný Kavala nemá možnosť odvolať. Policajné zásahy proti demonštrantom v parku Gezi spustili celoštátne protivládne protesty, ktoré predstavovali najväčšiu mobilizáciu tohto druhu proti vtedajšiemu premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Kavala je vo väzbe od roku 2017.

O rok neskôr ho Erdogan verejne obvinil z financovania protestov v parku Gezi za pomoci americko-maďarského investora a filantropa Georgea Sorosa. Kavala tieto obvinenia odmieta. Kiličdaroglu sa rozhodol navštíviť Kavalu štyri mesiace po tom, čo ho Erdogan porazil v druhom kole prezidentských volieb.

V predvolebnej kampani sa zaviazal, že hneď po nástupe do funkcie prepustí "politických väzňov", akým je i Kavala. "V tejto krajine nie je demokracia, som si toho vedomý. Veľmi dobre viem, že demokracia neexistuje. Viem, že máte autoritatívnu vládu," povedal v piatok Kiličdaroglu.

Podľa agentúry AFP tieto jeho vyjadrenia svedčia o tom, že Erdoganovi politickí súperi majú v úmysle urobiť z otázky ľudských práv ústredný tému svojich kampaní pred marcovými komunálnymi voľbami. 

(tasr)

Minúta  |  

Rozšírenie Európskej únie o západný Balkán je po ruskej invázii nevyhnutné, tvrdí Baerbocková

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok vyjadrila presvedčenie, že rozšírenie Európskej únie o štáty západného Balkánu je z geopolitického hľadiska nevyhnutné vzhľadom na prebiehajúci útok Ruska voči susednej Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Šéfka nemeckej diplomacie sa v piatok v albánskej Tirane stretla s rezortnými kolegami zo Srbska, Kosova, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny i Albánska. "Krajiny západného Balkánu už príliš dlho čakajú na svoje miesto pri stole Európskej únie. Najmä mladí ľudia v tomto regióne majú úplne jasno v tom, že ich budúcnosť je v EÚ," uviedla Baerbocková.

Schôdzka v Tirane je súčasťou takzvaného Berlínskeho procesu, ktorý Nemecko iniciovalo v roku 2014 s cieľom posilniť regionálnu spoluprácu medzi krajinami západného Balkánu.

(tasr)

Minúta  |  

Vlády Nemecka a Francúzska spoločne zasadnú v Hamburgu

Francúzska a nemecká vláda budúci týždeň spoločne zasadnú za zatvorenými dverami v Hamburgu. Na stretnutí sa zúčastnia aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz, informuje TASR podľa piatkovej správy agentúry DPA.

Rozhovory prebehnú v pondelok a utorok, kľúčovými témami budú zmeny v priemysle a posilnenie technologickej nezávislosti Európy, oznámila v piatok v Berlíne hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová. Stretnutie sa začne prehliadkou závodu spoločnosti Airbus v Hamburgu.

Spoločné zasadanie celých vládnych kabinetov podľa Hoffmannovej podčiarkuje mimoriadnu blízkosť vzťahov Francúzska a Nemecka. Hovorkyňa pripomenula aj blízke vzťahy Macrona a Scholza či ministrov oboch krajín. Dodala, že Hamburg je Scholzovým domovským mestom, kde vstúpil do politického povedomia a zastával úrad primátora.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.