Preskočiť na obsah
  |  

Indický lunárny rover sa už zrejme "zobudiť" nepodarí

Lunárny rover, ktorý je súčasťou indickej misie Čandraján-3, sa už zrejme nepodarí aktivovať. Podľa agentúry DPA to vyplýva z piatkových správ indických médií citujúcich expertov. Rover uviedli začiatkom septembra do tzv. spánkového režimu.

Stalo sa tak po tom, ako na Mesiaci zhromaždil potrebné údaje. Indická vesmírna sonda Čandraján-3 (Mesačná loď 3) 23. augusta úspešne pristála v oblasti južného pólu Mesiaca. India sa tak stala po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci.

Zároveň je prvou krajinou, ktorej vesmírna sonda pristála neďaleko málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Pristávací modul Vikram a rover Pragján mali na Mesiaci fungovať iba jeden lunárny deň, čo zodpovedá 14 pozemským dňom.

Údaje, ktoré rover za tento čas zhromaždil, boli odoslané na Zem prostredníctvom pristávacieho modulu. Rover bol vtedy uvedený do tzv. spánkového režimu s možnosťou prípadnej opätovnej aktivácie. Experti to však teraz považujú za veľmi nepravdepodobné.

"Nie, neexistuje šanca na jeho prebudenie," povedal bývalý šéf Indickej organizácie pre výskum vesmíru (ISRO) Aluru Seelin Kiran Kumar pre indickú agentúru PTI. "Ak by sa to malo stať, už by sa to stalo. Teraz už nie je žiadna nádej," dodal.

ISRO už skôr oznámila, že rover Pragján potvrdil prítomnosť síry na mesačnom povrchu. Spektrografická analýza zároveň potvrdila prítomnosť hliníka, železa, vápnika, chrómu, titánu, mangánu, kyslíka a kremíka. 

(tasr)

  |  

Rezort zdravotníctva chce na poslednú chvíľu legalizovať potratovú tabletku

Ministerstvo zdravotníctva SR opäť prinieslo na stôl tému potratovej tabletky. Legalizovať ju mieni aj napriek vôli parlamentu, ktorý ju v uplynulom období odmietol hneď dvakrát.

Podľa informácií Štandardu aktuálne prebieha pripomienkové konanie k štandardnému postupu, ktorý zabezpečí legislatívnu úpravu potratovej tabletky. Po jeho skončení príde na rad hlasovanie, po ktorom stačí už len podpis ministra zdravotníctva.

"Viacerí právnici tvrdia, že zavedenie potratovej tabletky nie je legislatívne možné len cez štandardný postup, ale je na to nevyhnutná aj zmena zákonov. Dôvodom je, že na Slovensku nie je možné vykonať potrat mimo ústavného zariadenia," píše vo svojom článku Michal Čop.

  |  

Nová rozhľadňa umožňuje výhľady do dvoch národných parkov

JELŠAVA - Pri pohľade na východ máte pred sebou hranicu Národného parku Slovenský kras, ak prenesiete pohľad smerom na sever, vidíte belostné bralá Národného parku Muránska planina.

Takéto pôsobivé výhľady umožňuje nová vyhliadka na vrchu Skalka nad Jelšavou v Revúckom okrese, ktorú v piatok (6. 10.) oficiálne odovzdali do užívania.

Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

  |  

Spoločná deklarácia zo summitu Európskej únie napokon neobsahuje zmienku o migrácii

V španielskej Granade sa v piatok konalo neformálne stretnutie hláv štátov a vlád členských krajín EÚ. Spoločné vyhlásenie, ktoré zo schôdzky vzišlo, po zablokovaní Maďarskom a Poľskom napokon neobsahuje odsek o migračnej politike, informuje agentúra AFP.

"Najdôležitejšie je to, čo ministri vnútra dosiahli pred niekoľkými týždňami dohodou o krízovej regulácii, pretože to je z politického hľadiska skutočne dôležité," povedal španielsky premiér Pedro Sanchéz, ktorý summit EÚ v Granade hostil.

Predseda Európskej rady Charles Michel po stretnutí vydal vlastné vyhlásenie týkajúce sa azylovej politiky a kontroly hraníc – časti, s ktorou Varšava ani Budapešť nesúhlasili. "Oficiálne odmietam celý odsek záverov summitu o migrácii," napísal poľský premiér Mateusz Morawiecki na sociálnych sieťach.

Už vopred však avizoval, že reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ bude vetovať, a označil ju za "diktát" Bruselu a Berlína. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pred schôdzkou vyvolal pobúrenie, keď prirovnal presadenie migračnej reformy, ktorú schválila väčšina členských štátov EÚ, k "právnemu znásilneniu" Maďarska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že hoci Maďarsko a Poľsko zablokovali akúkoľvek zmienku o migrácií v spoločnej deklarácií, na navrhovanú reformu o migračnej politike, ktorú predbežne schválili členské štáty v stredu, to nebude mať žiadny vplyv.

"Text (deklarácie) vyvolal nezhody medzi niekoľkými členskými štátmi," uviedol Macron a záležitosť označil za "druhoradú", pretože po prijatí väčšinou členských štátov sa migračná reforma podľa neho "posúva dopredu tak, ako má", pričom zrejme narážal na to, že o veci budú teraz diskutovať poslanci v Európskom parlamente.

Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky. Týka sa kľúčovej oblasti postupov v krízových situáciách a nepredvídaných okolnostiach. Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.

Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu. Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.

(tasr)

  |  

Moldavská prezidentka obvinila Vagnerovu skupinu z prípravy prevratu

Ruská polovojenská Vagnerova skupina plánovala v Moldavsku prevrat, vyhlásila v piatok tamojšia prezidentka Maia Sanduová. Informuje TASR o tom na základe správy agentúry DPA. "Situácia je skutočne napätá a my sa musíme chrániť," vyhlásila Sanduová v rozhovore pre denník Financial Times.

Nekonkretizovala, kedy sa mal pokus o prevrat uskutočniť, plánom však podľa jej slov bolo podplácať voličov a podnecovať násilné protivládne protesty. Do Moldavska, bývalej sovietskej republiky ležiacej medzi Ukrajinou a Rumunskom, údajne pašovali z Ruska finančné prostriedky, a to pomocou kuriérov a prevodmi z účtov v Dubaji.

Varovania o hroziacom prevrate sa v Moldavsku ozývali začiatkom tohto roka. Úrady v marci v Kišiňove zadržali člena žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá v konflikte na Ukrajine dlho bojovala po boku ruskej armády.

Šéf skupiny Jevgenij Prigožin však neskôr ostro kritizoval ruské vojenské vedenie, následne sa v júni vzbúril a spolu so svojimi žoldniermi podnikol pochod na Moskvu, hoci ho v rovnaký deň aj ukončil.

O dva mesiace neskôr sa lietadlo s Prigožinom na palube za dosiaľ nejasných okolností zrútilo. Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok naznačil, že pád lietadla mohol spôsobiť výbuch granátu.

(tasr)

  |  

Európska únia je podľa Ódora v snahe riešiť migráciu jednotná

Členské krajiny Európskej únie sa na piatkovom neformálnom samite v španielskej Granade zhodli na potrebe intenzívnejšieho riešenia migrácie na vonkajších hraniciach spoločenstva. Nedohodli sa však na tom, čo robiť s migrantmi vnútri EÚ, na čo majú iný pohľad najmä Poľsko a Maďarsko.

Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, uvádza TASR. Všetky krajiny sa podľa premiéra zhodli na tom, aby Európska komisia (EK) vyčlenila viac peňazí na riešenie migrácie a intenzívnejšie rokovala s tretími krajinami.

"Ak Európa nie je schopná ubrániť svoje externé hranice, nevyznieva dôveryhodne ani v iných oblastiach. Musíme viac pracovať s krajinami, cez ktoré migranti prichádzajú," vyhlásil slovenský premiér. V tomto smere sa podľa neho črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia už na budúci rok.

Lídri krajín sa tiež zhodli na potrebe "vyhlásiť vojnu prevádzačom" a ich sieťam. Relokáciu migrantov v rámci EÚ však rozhodne odmietli Poľsko a Maďarsko. Ódor v reakcii na nezhody ohľadne reformy migračnej politiky upozornil, že "ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie, tak nás to dobehne a riešením bude už len to, že schengen nebude fungovať, alebo mnohé krajiny budú z neho vyňaté a stratíme tú veľkú výhodu, že momentálne môžeme cestovať po celej Európe bez akýchkoľvek kontrol".

Ódor a poľský premiér Mateusz Morawiecki hovorili o kontrolách, ktoré Poľsko zaviedlo na hraniciach so Slovenskom. Ódor zdôraznil, že opatrenie zatiaľ potrvá len desať dní. Vzhľadom na situáciu sa podľa neho môže stať, že Poľsko v tomto režime nebude pokračovať.

Uviedol, že uplynulé dva týždne počet migrantov prechádzajúcich cez slovenské hranice postupne klesal. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri. V otázke ďalšieho rozširovania EÚ je podľa Ódora pomerne jasná dohoda na tom, že krajiny musia spĺňať kritériá na vstup.

EÚ by však k tomu podľa neho mala pristupovať aktívne a podať týmto krajinách pomocnú ruku. "Obzvlášť to platí pre niektoré balkánske krajiny, kde rokovania začali už 20 rokov dozadu. Ani z hľadiska ich veľkosti by to neznamenalo veľké ekonomické ani iné zmeny pre EÚ," dodal premiér.

(tasr)