Preskočiť na obsah
  |  

Pamätný Deň samizdatu pripomína snahu o nezávislosť počas komunistickej éry

Literárny samizdat je legitímnou súčasťou dejín literatúry a rovnako je predmetom vedeckého výskumu, teda mnohé fakty a udalosti, ktoré s ním súvisia, nie sú ešte celkom prebádané. Pre TASR to uviedol literárny historik Pavel Matejovič.

„Chýba napríklad antológia literárneho samizdatu, prostredníctvom ktorej by sa mohla čitateľská a odborná verejnosť zoznámiť s textami, ktoré boli zverejňované v nezávislej kultúrnej sfére. Až po zverejnení týchto prác bude možné ponúknuť verejnosti celkový obraz o literárnom samizdate," povedal Matejovič, ktorý sa systematicky venuje samizdatu a jeho dejinám. Sám tiež pred novembrom '89 publikoval v samizdatoch, konkrétne v Bratislavských listoch a vo Fragmente K. V rokoch 1984 a 1985 zostavoval a vydával samizdatovú kultúrnu revue Orientácia.

Deň samizdatu, ktorý si Slovensko pripomenie 12. októbra, zaradili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky medzi pamätné dni v novembri 2020. Tento krok označili za prejav úcty k odvahe tých, ktorí počas totalitnej éry riskovali a zažili prenasledovanie zo strany štátnej moci iba preto, lebo uplatňovali svoje základné ľudské práva a slobody.

Dátum 12. október sa viaže na konkrétnu udalosť z roku 1988. Vtedy 92 českých a slovenských disidentov podpísalo vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského (1936 - 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.

Pod záštitou ministerky kultúry Silvie Hroncovej sa 12. októbra uskutoční odborný seminár Deň samizdatu 2023.

Podľa Matejoviča bol literárny samizdat veľmi heterogénny, existovali v ňom rôzne myšlienkové prúdy, pričom jednotliví autori medzi sebou často polemizovali. Samizdat teda nereprezentuje nejaký jednoliaty celok, naopak bol umelecky a myšlienkovo diferencovaný, čo potvrdzujú aj aktuálne nálezy.

„Autori a vydavatelia literárneho samizdatu mali pri šírení svojich textov rôzne motivácie. Na prvom mieste to bola predovšetkým snaha o zachovanie nezávislého myslenia mimo oficiálnych štruktúr, ktoré reprezentovala totalitná moc. Literárny samizdat mal zároveň aj občiansky rozmer, jeho aktéri odmietali prijať úlohu pasívnych občanov, ktorí sa zmierili s jestvujúcimi politickými pomermi," vysvetlil Matejovič.

Ako dodal, ich kritika nemala výhradne politický rozmer. Vo viacerých samizdatoch boli zverejňované aj literárne diela, ktoré sú nadčasové a môžu osloviť aj súčasného čitateľa.

„Mnohí autori totiž odmietali politický establišment ako taký a prostredníctvom svojej tvorby upozorňovali na hodnoty, ktoré sa líšili od ideálov konzumnej spoločnosti. Tento rozmer je rovnako prítomný aj v súčasnej literatúre. Literárny samizdat je tak legitímnou súčasťou literatúry," doplnil Matejovič.

Medzi známe samizdatové časopisy patrili napríklad Kontakt, Altamíra, Fragment K i mnohé ďalšie, predovšetkým s kresťanským zameraním.

„Po novembri 1989 sa vytvorili podmienky na slobodnú umeleckú tvorbu, čo predtým reprezentoval práve literárny samizdat. Preto by sa nemal striktne oddeľovať od tzv. oficiálnej literatúry. Viacerí spisovatelia, ktorí svoje texty zverejňovali oficiálne, rovnako publikovali aj v literárnom samizdate. Dosah ich tvorby bol limitovaný, no podobne ani dnes nie je umelecká literatúra nejakou masovou záležitosťou a rôzne umelecké iniciatívy vznikajú skôr v úzkych literárnych komunitách, ktoré sú známe len určitému okruhu čitateľov," konštatoval literárny historik.

Samizdat sa vyznačoval špecifickou poetikou, to je však charakteristický znak aj pre autorov súčasnej literatúry. „Podstatný rozdiel je v tom, že súčasný autor nie je za svoje kritické názory politicky perzekvovaný a nie je vystavený výsluchom, šikanovaniu, domovým prehliadkam a permanentnému sledovaniu zo strany štátnej moci. Alternatívna kultúra je dnes naopak podporovaná prostredníctvom grantov, aj keď sa dá diskutovať o tom, či je takáto forma podpory dostatočná," doplnil Matejovič.

(tasr)

  |  

Nemecká skupina Rammstein ohlásila európske štadiónové turné na rok 2024

Nemecká metalová skupina Rammstein ohlásila v utorok pokračovanie svojho európskeho štadiónového turné v roku 2024 - po tohtoročnom lete, ktoré zatienili obvinenia na adresu jej frontmana Tilla Lindenmanna zo sexuálneho zneužívania. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Rammstein dnes oznamuje svoje európske štadiónové turné 2024!" uviedla v utorok berlínska formácia na sociálnych sieťach. Vstupenky sa začnú predávať od 18. októbra.

Koncerty budú mať podobný rozsah ako tretia časť tohtoročného európskeho turné skupiny. Od mája do augusta odohral Rammstein dve desiatky koncertov na 16 miestach v Európe vrátane vystúpenia na Slovensku, ktoré sa odohralo 14. júna na letisku v Trenčíne.

V uplynulých mesiacoch vznieslo niekoľko žien obvinenia voči Lindenmannovi z nevhodného správania, pričom prípad vyvolal širokú pozornosť verejnosti v celom Nemecku, pripomína DPA.

Niektoré z nich tvrdili, že boli vybrané a naverbované počas koncertov, pričom sa ich mali opýtať, či chcú prísť na večierok po vystúpení. Podľa niektorých žien tam malo dochádzať k sexuálnym aktom.

Lindemann (60) obvinenia dôrazne poprel. Prokuratúry v Berlíne a Litve odvtedy vyšetrovanie zastavili. Vyhodnotenie dostupných dôkazov neposkytlo žiadne indície, že Lindemann „vykonával sexuálne akty na ženách proti ich vôli", napísala koncom augusta v podrobnom vyhlásení berlínska prokuratúra.

Skupina Rammstein, popredná predstaviteľka hudobného štýlu Neue Deutsche Härte, vydala dosiaľ osem štúdiových albumov, tri koncertné albumy a viacero kompilácií.

(tasr)

  |  

Demänovská jaskyňa slobody je opätovne sprístupnená pre verejnosť

DEMÄNOVSKÁ DOLINA - Demänovská jaskyňa slobody je po takmer rok trvajúcich rekonštrukčných prácach opätovne sprístupnená pre verejnosť. Ako informoval Peter Gažík zo Správy slovenských jaskýň Štátnej ochrany prírody, v aktuálnej etape rekonštrukcie bola dokončená obnova osvetlenia, ktorej výsledkom sú nové moderné LED svietidlá.

„Svietidlá boli umiestnené aj na nové miesta, a tak okrem úspory energie a výrazne nižšej produkcie tepla do jaskynného prostredia ponúkajú nové svietidlá iný pohľad na známe priestory,“ uviedol Gažík. Podľa jeho slov je osvetlenie rozdelené na zóny, ktoré svietia len pri prítomnosti návštevníkov a náhradný zdroj elektrickej energie sa stará o nepretržitú dodávku energie v prípade jej výpadku.

Na rekonštrukciu jaskyne použili financie z eurofondov, pričom rekonštrukčné práce okrem Demänovskej jaskyne slobody prebiehali aj v Demänovskej ľadovej jaskyni a Demänovskej jaskyni mieru. Ďalšia etapa projektu pokračuje prácami práve v Demänovskej jaskyni mieru, kde je potrebné odstrániť starú suť z nevhodného spôsobu sprístupňovania 80. rokoch minulého storočia a staré skorodované železné prvky tu aktuálne nahrádzajú nerezovou oceľou.

(sita)

  |  

Británia: Na letisku Luton pozastavili všetky lety pre požiar na parkovisku

Na londýnskom letisku Luton pozastavili leteckú prevádzku až do stredajšieho poludnia pre požiar, ktorý v utorok večer vypukol na jednom z parkovísk letiska. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a AFP a spravodajskej televízie BBC.

„Všetky lety sú v súčasnosti pozastavené, keďže záchranné zložky zasahujú pri požiari na parkovisku The Terminal Car Park 2... V súčasnosti je obmedzený prístup na letisko a ľudí žiadame, aby na letisko necestovali," uviedlo letisko Luton na sociálnej sieti X.

Letisko neskôr oznámilo, že letová prevádzka bude pozastavená až do stredajšieho poludnia. „Bezpečnosť našich pasažierov a zamestnancov je našou prioritou. Rozhodli sme sa preto pozastaviť všetky lety do stredy 12.00 h (13.00 SELČ) ", uviedlo letisko vo vyhlásení v stredu ráno.

Požiar zachvátil niekoľkoposchodový parkovací dom, pričom na mieste zasahuje 15 hasičských áut. Hasičská služba uviedla, že prvé hlásenie o požiari dostala o 20.47 h miestneho času (21.47 SELČ).

Do nemocnice boli v dôsledku požiaru prevezení štyria hasiči a jeden zamestnanec letiska, uviedla miestna záchranná služba.

Na záberoch na sociálnych sieťach je podľa médií vidieť plamene a dym a počuť i hlasné výbuchy a hučanie alarmov áut. Podľa hasičov sa v dôsledku požiaru časť parkoviska zrútila.ňLetisko Luton je od Londýna vzdialené asi 40 kilometrov a je jedným zo šiestich veľkých letísk britskej metropoly. Lieta z neho niekoľko nízkonákladových leteckých spoločností. Vlani letisko odbavilo približne 13 miliónov cestujúcich.

https://twitter.com/upuknews1/status/1711918788747096342

(tasr)

  |  

Zelenskyj obvinil Rusko z podporovania Hamasu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok obvinil Rusko z podporovania palestínskej militantnej skupiny Hamas v konflikte s Izraelom. Vyjadril tiež obavy nad odvrátením medzinárodnej pozornosti od vojny na Ukrajine vo svetle udalostí v Izraeli a pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Sme si istí, že Rusko podporuje takým alebo onakým spôsobom operácie Hamasu," uviedol Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíziu France 2.

„Súčasná kríza... svedčí o fakte, že Rusko sa naozaj snaží vykonávať destabilizujúce kroky po celom svete," dodal ukrajinský prezident.

Zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že by sa medzinárodné spoločenstvo mohlo odvrátiť od vojny na Ukrajine vo svetle "tragédie", ktorá postihla Izrael po útokoch Hamasu.

„Nechcem to porovnávať. Na Ukrajine je príšerná vojna. V Izraeli stratili mnohí svojich milovaných. Tieto tragédie sú odlišné, no obe sú obrovské," uviedol Zelenskyj.

Odvrátenie medzinárodnej pozornosti by malo podľa neho malo pre Ukrajinu následky. „Osud Ukrajiny závisí na jednote zvyšku sveta. Jednota sveta veľmi závisí od jednoty Spojených štátov," domnieva sa Zelenskyj.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Zelenskyj povedal, že protiútok, ktorý ukrajinská armáda spustila v júni, pokračuje na viacerých frontoch. „Vo všetkých prípadoch dosahujeme pokrok," uviedol ukrajinský líder.

Dodal však, že protiútok je veľmi zložitý predovšetkým preto, že Rusko si vybudovalo veľmi komplexnú sieť opevnení, ktoré pozostávajú z mínových polí, protitankových nástrah a zákopov.

(tasr)

  |  

Do Trenčína prichádzajú hviezdy. Začína sa jedinečný festival

TRENČÍN – Do piatich festivalových dní je rozložený program tradičného divadelného festivalu jedného herca Sám na javisku. Jeho 29. ročník štartuje v stredu 11. októbra predstavením Vyučovanie Dony Margarity v podaní slovenskej herečky Oľgy Belešovej.


Fanúšikovia divadelnej monodrámy sa môžu tešiť dovedna na 14 divadelných vystúpení, ktoré sa uskutočnia na rôznych miestach – napríklad v Galérii M. A. Bazovského, Piano klube či Galérii Vážka. Tento rok na festivale dominujú českí a slovenskí herci, vyvrcholením podujatia by malo byť nedeľňajšie predstavenie českého herca Miroslava Táborského Blázinec.


Medzinárodný divadelný festival jedného herca Sám na javisku organizujú v Trenčíne od roku 1995. Poskytuje priestor na prezentáciu domácich a zahraničných divadelných produkcií. V minulosti sa na ňom zúčastnili známe mená zo slovenských a českých divadiel, ako Jiřina Bohdalová, Karel Roden, Jaroslav Dušek, Ladislav Chudík, Milka Zimková či Marián Labuda. Od roku 2005 organizuje festival občianske združenie Kolomaž.


Program festivalu:
Streda 11. 10. 2023
18:00 – Oľga Belešová, Divadlo bez masky (SK): Vyučovanie Dony Margarity / Galéria Vážka / vstupné 10 eur do 17. 9., 14 eur po 17. 9., predpredaj na tootoot.fm
20:30 – Jana Wernerová, Divadlo na Peróne (SK): Dievča z morského dna / Družba Drama Studio / dobrovoľné vstupné


Štvrtok 12. 10. 2023
10:00 – Peter Čižmár, Divadlo Kontra: Nenávidím / pre školy / Piano Club
18:00 – Peter Čižmár, Divadlo Kontra: Malý Sobík / Galéria M.A. Bazovského / dobrovoľné vstupné
19:30 – Lívia Mendéz Balážová, Divadlo Odivo (SK): Vnorená / Galéria Vážka / dobrovoľné vstupné

Piatok 13. 10. 2023
17:30 – František Balog (SK): Róm z perinky alebo Enter the majority / Galéria M.A. Bazovského / dobrovoľné vstupné
19:00 – Zuzana Psotková (SK): Smrť Antigony / Galéria Vážka / dobrovoľné vstupné
20:00 – Vladimír Václavek (CZ) – live koncert / Galéria M.A. Bazovského / vstupné 10 eur v predpredaji, na mieste 14 eur
20:30 – Krzysztof Rogacewicz, Teatr Maska (PL): Paradox / Družba Drama Studio / dobrovoľné vstupné


Sobota 14. 10. 2023
16:00 – Filip Sychra (CZ): Burger s knedľou / Galéria M.A. Bazovského / dobrovoľné vstupné
18:00 – Miroslav Noga, Ticho a spol. (SK): Všetky úžasné veci / KD Opatová / vstupné 10 eur, predpredaj na tootoot.fm
20:30 – Iveta Pagáčová, Mestské divadlo Žilina (SK): Táto izba sa nedá zjesť / Družba Drama Studio / dobrovoľné vstupné
22:00 – Bene a Roland Kánik (SK) – live koncert / Galéria Vážka / vstupné 8 eur, predpredaj na tootoot.fm

Nedeľa 15. 10. 2023
16:00 – Vítězslav Marčík, Divadlo Já to jsem (CZ): Malý princ / Galéria Vážka / vstupné 7 eur (v rámci podujatia Detský divadelný klub)
17:30 – Ondřej Kolín, Divadlo F.X. Šaldy (CZ): ORTEN! / Družba Drama Studio / dobrovoľné vstupné
19:30 – Miroslav Táborský, Divadlo v Řeznické (CZ): Blázinec / Piano Club / vstupné 17 eur, predpredaj na tootoot.fm.


(SITA, lud)