Nájsť si k deťom cestu, to je reforma, hovorí riaditeľka pilotnej školy

Čo vyžaduje dobré fungovanie reformy z hľadiska materiálneho zabezpečenia aj zmien vo vyučovacom procese?

Je potrebné zadefinovať vzdelávacie oblasti, ktoré na vyučovaní prepojíme cez témy, a to sa prejaví v rozvrhu hodín. Triedu treba zabezpečiť modernými pomôckami, napríklad dotykovým displejom alebo manipulačnými pomôckami. Je potrebná aj príprava pedagógov, nastala užšia spolupráca s ministerstvom školstva a Národným inštitútom vzdelávania a mládeže. Cez podporné opatrenia v rámci vzdelávania pedagógov môžu mať vyučujúci mentorov. Získali sme úľavu v rámci základného úväzku, pre jednu triedu je to päť vyučovacích hodín. Stále sa riadime podľa nášho školského vzdelávacieho programu, môžu sa v ňom však urobiť úpravy v rámci tém alebo prerozdelenia hodín.

Hlavným znakom kurikula je pripravovať deti v rámci vzdelávacieho systému na budúcnosť inak. Ste jediná katolícka škola, ktorá bola vybratá ako pilotná do experimentálnej reformy. Čo to pre vás z hľadiska hodnôt znamená – pripravovať deti na budúcnosť inak?

Nevybrali nás preto, že sme katolícka škola, ale v roku 2018 sme spolupracovali s Martinom Krížom na projekte Premena školy na modernú. Už vtedy sme začali realizovať nové moderné kurikulum na základe vyprofilovania žiaka. Aj preto bola pre nás akási samozrejmosť, že ideme do reformy, keďže sme takto reformne už mnohé veci robili. A to, že sme katolícka škola, pre nás znamená zodpovednosť.

Buďte viac konkrétna.

Napríklad máme profil absolventa nastavený na zachovávanie kresťansko-morálnych hodnôt. V tejto oblasti sme minulý rok spolupracovali s Trnavskou univerzitou aj na brožúre Škola charakterom na rozvíjanie a upevňovanie charakteru žiakov. Zachovávame kresťanské tradície, no už nám rodičia do školy prihlasujú aj ratolesti, ktoré nie sú praktizujúce v rámci katolíckeho vyznania. No chcú ich vzdelávať v našej škole. Prostredníctvom sociálnych sietí sme si začali všímať, že mnohých zaujíma, ako budeme vyučovať sexuálnu výchovu, okolo ktorej sú toľké polemiky. 

A ako teda?

Ako katolícka škola vyučujeme sexuálnu výchovu z pohľadu rímskokatolíckeho náboženstva, v rámci výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Zachovávame bezpečné prostredie, rodičia sa nemusia báť, že budeme deti učiť nejakým sexuálnym praktikám. Všetko korešponduje s víziou našej školy a kresťanskými hodnotami.

Vráťme sa k školskej reforme. Realizujete ju v prvých ročníkoch a jej cieľom je v prvom cykle, (od prvého po tretí ročník) predovšetkým navyknúť deti na povinnosti a pracovný režim.

Reformu aplikujeme u nás iba v prvých ročníkoch. V jednej triede je učiteľ s tridsaťročnou praxou a v druhej je začínajúca pani učiteľka práve preto, aby si spolu mohli v rámci experimentálneho overovania porovnávať metódy a formy, kde je potrebný mentoring, kde sa treba naučiť niečo memorovať, s čím treba viac pracovať na rozvoji logiky, kde pridať praktickú manipuláciu a zapojiť nové metódy.

V čom je to nové pre žiakov?

Predovšetkým už nepomenúvajú predmety ako slovenský jazyk, matematika a podobne.

Sú to už vzdelávacie oblasti, do ktorých jednotlivé predmety patria?

Áno, to znamená, že sa musia nájsť spoločné témy, ktoré sa prelínajú cez všetky predmety, čo je na tom celom asi najťažšie.

Uveďte konkrétny príklad.

Napríklad téma Naše okolie, ktorú musia pedagógovia preniesť cez vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda, (to je bývalá prvouka), Umenie a kultúra, čo znamená hudobná výchova a ďalšie.

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť zahŕňa aj náboženskú výchovu. Dôležité je, aby danú tému alebo oblasť žiak pochopil z každého uhla pohľadu. Našou úlohou je v spolupráci so supervízorom, ktorého máme, aj v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže preniesť toto všetko do dokumentácie a hlavne do školskej praxe.

Predstavme si jednotlivo tie tri cykly, ktoré sme už spomenuli, a ktoré uvádzajú, čo by mal na ich konci žiak ovládať.

V prvom cykle, do ktorého patria žiaci prvých až tretích ročníkov, ide zväčšia o hravú formu nadobudnutia vzťahu k učivu a povinnostiam. V druhom cykle – od štvrtého do piateho ročníka, by mali žiaci vedieť vyjadriť pocity, zhodnotiť a porovnať sa. Napríklad povedať, v tom som dobrý, v tom nie. Je to o výkonovom a obsahovom štandarde, čo je rozsiahly dokument pre každú vzdelávaciu oblasť.

A čo tretí cyklus?

Ten spočíva vo vedení k samostatnosti, v ktorom žiaci už okrem iného vypracúvajú samostatné projekty a podobne. Patria doň školáci šiestej až deviatej triedy.

A čo učebnice? Prispôsobia sa cyklom a prepájaniu jednotlivých predmetov alebo bude potrebná kúpa nových?

Vzdelávací program je daný, učebnice sa ešte nemenili. To znamená, že používame tie, ktoré sú. V rámci experimentu je ďalším cieľom overiť, či budeme vyučovať podľa starých kníh, ktoré sa budú inovovať, alebo budú nové učebnice nevyhnutnosťou.

Na dosiahnutie dobrých výsledkov by už však nemalo stačiť, že vie dieťa odpovedať z kníh, dôležitejšie je, aby sa dokázalo k vedomostiam prepracovať a použiť ich v praxi. Akými krokmi sa vám to darí dosahovať?

V prvom ročníku si povieme úplne na jeho konci, ktoré sú tie kroky. Pedagógovia počas roka svoje triedy sledujú a prídu na to, čo funguje a čo nie. Napríklad zistia, že túto vedomosť žiaci ovládajú preto, lebo sa niečo naučili naspamäť, napríklad násobilku alebo vybrané slová. Myslím si, že niektoré z vedomostí je potrebné okrem modernej formy vyučovania aj memorovať.

Ale u vás v triede na prvom stupni nevyučuje len jeden pedagóg, ako je zvykom.

Je to pravda, u nás učia v reformných ročníkoch napríklad až štyria učitelia. Možno ste tiež niekedy zažili, že niektorý vyučujúci napríklad nerád učí telesnú výchovu, preto ju vo svojej triede „občas vymení“ za slovenský jazyk, ktorý, naopak, obľubuje. No iný učiteľ, ktorý učí vo vedľajšej triede, šport miluje a jeho trieda je v tomto smere fantastická, tak prečo ich nevymeniť? Milovníčka slovenského jazyka pôjde do vedľajšej triedy učiť niečo, čo má rada a pán učiteľ príde do jej triedy učiť to, v čom je, naopak, dobrý on. Presne takto sa budeme pozerať aj na žiaka. Ty neznášaš matematiku, no si absolútne vynikajúci výtvarník, nerád cvičíš, ale vieš krásne spievať. Pozerať sa na žiaka, ako na dar a jeho talenty, ktoré dostal od Boha, ktoré treba nájsť a pomáhať ich rozvíjať. Aby každý žiak mal možnosť zažiť v škole úspech v niečom, v čom je dobrý.

Kurikulum charakterizuje učiteľa ako sprievodcu. Ako by to teda malo vyzerať počas vyučovania v praxi v klasickej a štátnej škole?

Vezmime si ako príklad výtvarnú výchovu, počas ktorej učiteľ musí deti naučiť, ako sa miešajú farby. Môžem im jednoducho povedať, že zmiešaním žltej a modrej vznikne zelená, alebo to nechať na žiaka, aby miešaním farieb sám objavil nové farby. Keď na to príde sám, ľahšie si to zapamätá.

Vaši pedagógovia sa museli od septembra prispôsobiť reforme. Na aké zmeny by sa mali pripraviť učitelia, ktorí začnú kurikulum uplatňovať, povedzme, budúci školský rok?

To, čo poviem, možno nenadchne mnohých učiteľov, hovorím však hlavne o druhom stupni základnej školy. Keď sme začínali prvé projektové vyučovanie, bola to drina. Učiteľom sa do toho nechcelo, pretože je náročné nájsť spoločné témy, naplánovať to všetko na jeden deň, pripraviť k tomu aktivity a miesto na ne. Plus prepojiť biológiu, matematiku, slovenčinu, angličtinu a podobne. Učitelia boli v ten deň totálne vyšťavení a hoci sa pre náročnosť takto nedá vyučovať každý deň, žiaci boli pri hodnotení nadšení. Keď sme videli, čo školáci sami dosiahli, bola to odmena pre každého učiteľa.

Pedagógov okrem toho čaká viac príprav na vyučovanie, príprava pomôcok na prepájanie s praxou. Je to náročnejšie na materiálne zabezpečenie. Niečo sa však dá realizovať v online priestore, niečo praktickou manipuláciou.

Keďže učitelia nie sú platovo motivovaní, majú vaši kolegovia chuť na reformné zmeny a venovať ďalšiu energiu do školstva?

Aj u nás je to s pedagógmi tak, ako zrejme na každej škole. Pedagógov treba zaplatiť, pretože to nie je iba o čase v škole od 7:30 do 13:30. Nemôžu robiť stále ako dobročinná organizácia. Veľa príprav a práce pre žiakov robia práve popoludní, doma, večer a po nociach. Veľmi dôležité sú aj morálne ocenenia, ocenenia od žiakov a od rodičov. Tie nás nabudia a naštartujú.

Znamená reforma pre učiteľov aj dlhšiu prípravu na vyučovanie, alebo sa z toho hľadiska pre pedagógov nič nezmenilo?

Príprava je náročná. Ako som spomínala, v rámci experimentálneho overovania máme v úväzku úľavu, ktorú nastavilo ministerstvo školstva. Napriek tomu sme tvorivý tím, a aj keď si niekedy pohundreme, väčšinou sa držíme a povzbudzujeme. Neotáčame sa iba k tomu, kto nám za toto všetko zaplatí, pretože ide o mnoho voľného času a nepriamej činnosti. Učiteľské povolanie je náročné a aj napriek tomu nádherné.

Čo znamená úľava v praxi?

V praxi to znamená, že z prváckeho 22-hodinového úväzku máme na jeden ročník päť hodín úľavy. Takže učitelia, ktorí v týchto ročníkoch učia, si tento čas rozdelia medzi seba a majú tak dlhší čas a priestor na prípravu, evidovanie zmien, zápis postrehov, reedícií či prípravu učebných osnov.

Pripravovať by sa s deťmi na vyučovanie mali aj rodičia doma. Ako reagovali na zapojenie do pilotného overovania?

Mali sme iba jedno stretnutie a v rámci prvého dňa zápisu, keď už rodičia vedeli, že budeme súčasťou experimentálneho overovania, informovali sme ich, čo všetko to obnáša. Že to nebude nič nové, keďže presne toto už roky robíme, len to inak pomenujeme. Myslím si, že prvý cyklus sa vo všeobecnosti nemá čoho obávať. Pani učiteľky týchto ročníkov sú veľmi tvorivé a v mnohých oblastiach prepájajú ciele vyučovacích predmetov. Preto nemusia mať strach z toho, že idú do novej reformy.

Znamená to pre rodičov z hľadiska úloh viac alebo menej domácej prípravy s ich ratolesťami?

Reforma by mala smerovať k zníženému množstvu práce doma. V tomto smere sme pristúpili k zmene aj v rámci školských klubov.

O akú zmenu ide?

Na Slovensku funguje väčšina školských klubov tak, že vychovávateľka pripraví popoludní aktivity na aktuálne výchovno-vzdelávacej činnosti, ktoré s deťmi realizuje. My sme však v tomto školskom roku pristúpili k tomu, že sme do vzdelávacích oblastí rozdelili aj školské kluby. Žiaci majú možnosť sa do nich počas dňa prihlásiť podľa svojho záujmu.

Aké kluby ponúkate?

Ponúkame klub športových aktivít, čitateľské dielne, divadelné aktivity, tvorivé dielne v angličtine, kluby na písanie domácich úloh, knižnicu ako priestor na zdokonaľovanie čitateľskej gramotnosti. Okrem iných ponúkame v týždni plaváreň či hry na školskom dvore a okolí. Tento systém je skôr zahraničný, ale rozhodli sme sa ho vyskúšať.

Domáce úlohy si teda deti píšu iba v klube na to určenom?

Áno, presne tak. Domáce úlohy boli medzi rodičmi vždy dilema. Niektorí boli za, niektorí nie. Teraz sme sami prekvapení, koľko detí sa do klubu domácich úloh hlási. Rodičia pracujú dlho do večera a keď musia po príchode domov s deťmi ešte riešiť domáce úlohy namiesto spoločne stráveného času, prichádza pochopiteľná nervozita.  

Kam očakávate, že školská reforma pozitívne posunie slovenské školstvo?

Myslím si, že si súčasná doba žiada zmenu pohľadu na vzdelanie, deti a mládež, pretože žiaci nie sú zlí, sú len iní. Nudia sa len vtedy, keď nemajú čo robiť, nie sú zaujatí. Inými dôvodmi sú problémy v rodine. Všetko sa to na nich odzrkadľuje. Nájsť si k deťom cestu, to je reforma. Podporovať ich v talente, aby nám neutekali do cudziny. Mnoho rodín, ktoré sa vrátili zo zahraničia nám hovoria, ako to tam funguje. Prečo by to u nás nemohlo fungovať tiež? Nie sme o nič horší, Slovensko má mnoho nadaných mladých ľudí.

Ak by ste sa mohli rozhodnúť ešte raz, chceli by ste byť súčasťou tridsiatich deviatich škôl experimentálneho overovania nového školského vzdelávacieho programu?

Ťažká otázka, na to vám odpoviem po roku (smiech).