Preskočiť na obsah
  |  

Neviem, či Prigožin zomrel alebo nie, pochybuje Budanov

Doteraz nemáme jediný fakt potvrdzujúci smrť Jevgenija Prigožina. Povedal to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR) Kyrylo Budanov v rozhovore pre web Ukrajinska pravda.

Budanov v rámci rozhovoru pre uvedený web dostal otázku, ako podľa neho smrť šéfa Vagnerovej skupiny ovplyvnila pomer síl v ruskej armáde. Hoci odpovedal, že medzi vagnerovcami „došlo k určitému oslabeniu“, čo je podľa Budanova dobré pre Ukrajinu, smrť Jevgenija Prigožina v skutočnosti spochybnil.

„Doteraz nemáme jediný fakt potvrdzujúci jeho smrť,“ vyhlásil šéf GUR. "Neviem, či zomrel alebo nie."

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zomrel 23. augusta 2023 pri havárii lietadla v Tverskej oblasti na západe Ruska. Lietadlo smerovalo z Moskvy do Petrohradu, kde majú sídlo Prigožinove firmy, keď sa zrútilo. Na jeho palube sa okrem Prigožina nachádzalo deväť ľudí vrátane šéfa logistiky Valerija Čekalova či spoluzakladateľa vagnerovcov Dmitrija Utkina.

Ruský vyšetrovací výbor na základe DNA potvrdil, že Prigožin skutočne zahynul pri páde lietadla.

(ukrajinská pravda)

  |  

Rodinám britských diplomatov odporučili odísť z Izraela aspoň na dva mesiace

Britské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo rodinám svojich diplomatov v Izraeli, aby krajinu aspoň na dva mesiace opustili. Informujú o tom stanice Sky News a BBC a aj agentúra AFP.

"Preventívne dočasne presťahujeme osoby závislé od personálu veľvyslanectva v Tel Avive a konzulátu v Jeruzaleme. Je to v súlade s naším odporúčaním necestovať do Izraela, ak to nie je nevyhnutné," uviedol hovorca ministerstva. Dodal, že na veľvyslanectve je zabezpečený potrebný počet pracovníkov, ktorí naďalej poskytujú konzulárne služby.

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že pripravuje pozemný útok namierený proti militantnému hnutiu Hamas v pásme Gazy. Pri hraniciach armáda rozmiestnila desaťtisíce vojakov. Zároveň pokračuje v leteckých útokoch, ktoré sú zamerané na infraštruktúru, velenie a operačné strediská Hamasu.

Konflikt sa začal v sobotu, keď Hamas zaútočil na Izrael, ktorý reagoval vyhlásením vojnového stavu a začal s protiútokmi na pozície hnutia v pásme Gazy.

(tasr)

  |  

Za 50 rokov pripravili v Liptovskom Mikuláši tisíce absolventov vysokých vojenských škôl

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ - Akadémia ozbrojených síl (AOS) generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši a jej predchádzajúce inštitúcie pripravili za 50 rokov svojej existencie 12.000 absolventov. Pri príležitosti štvrtkových osláv polstoročnice vzniku vojenského vysokého školstva na Liptove to uviedol rektor AOS Jozef Puttera.

Dodal, že ide o jedinú vojenskú vysokú školu na Slovensku, ktorá poskytuje vzdelanie a prípravu budúcim dôstojníkom a odborníkom pre potreby ozbrojených síl a iných bezpečnostných zložiek. Aktuálne ju navštevuje 514 študentov v štyroch akreditovaných programoch a 65 doktorandov.

"Boli to stovky, možno tisíce profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov, ktorí stáli pri zrode akadémie a vytvárali podmienky na napĺňanie jej poslania. Okrúhle výročie vojenského vysokého školstva na Liptove je zároveň príležitosťou spomenúť tisíce študentov, ktorí na Liptove získali vzdelanie a získané vedomosti využili v prospech rozvoja ozbrojených síl a spoločnosti," povedal Puttera. Ako podotkol, je to aj príležitosť na zamyslenie sa, čo sa im na akadémii podarilo a akým smerom sa v budúcnosti chcú ďalej rozvíjať.

V oblasti modernizácie infraštruktúry sa AOS v rokoch 2020 a 2021 v spolupráci s Ministerstvom obrany SR podarilo zapojiť do 15 projektov z eurofondov zameraných na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Tie majú za cieľ znížiť náklady na vykurovanie a osvetlenie, zlepšiť kvalitu obalových konštrukcií a vnútornej tepelnej pohody. Objem investície podľa rektora predstavuje viac ako 25 miliónov eur. Ide o najväčšiu investíciu od vybudovania areálu v Demänovej.

Akadémia je aktívna aj v oblasti medzinárodnej spolupráce. Organizuje medzinárodné kurzy a cvičenia zamerané na prípravu štábnych dôstojníkov najmä z krajín NATO a partnerských krajín.

(tasr)

  |  

Stoltenberg sa poďakoval spojencom z NATO za ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine

V bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie vo štvrtok pokračuje druhá časť dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO. Na stredajších rokovaniach spojenci prisľúbili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine, čo ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Podľa Stoltenberga sa Rusko "opäť pripravuje na využitie zimy ako zbrane". Z prvého zasadnutia Rady NATO – Ukrajina na ministerskej úrovni bolo dohodnuté, že spojenci poskytnú ukrajinskej strane viac oblečenia do chladného počasia, viac odmínovacích kapacít a pohonných látok a tiež zdravotnícke pomôcky.

Spojenci zároveň diskutovali aj o prioritách Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO, vrátane dlhodobej interoperability jej obranných systémov so zariadeniami Aliancie a možností spoločného obstarávania obranných systémov.        

Rovnako v stredu minister obrany USA Lloyd Austin oznámil novú americkú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 200 miliónov dolárov s osobitným zameraním na protivzdušnú obranu, rakety, delostrelectvo, rôzne typy zbraní a vybavenie na boj proti ruským dronom. Tým sa celková podpora Washingtonu zvýšila na 43,9 miliardy dolárov.

Koalícia vedená USA a zložená z približne 50 krajín sa podľa Austina, ktorý vystúpil na separátnej tlačovej konferencii, zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške viac ako 33 miliárd dolárov.

Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pod vedením USA, ktoré predchádzalo ministerským rokovaniam, sa po prvý raz osobne zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten sa v Bruseli stretol aj s belgickým premiérom Alexandrom De Croom, ktorý mu potvrdil dodávky vyraďovaných belgických stíhačiek F-16, avšak až v roku 2025. Do koalícii krajín NATO ochotných darovať Kyjevu lietadlá F-16, kam patria Dánsko, Holandsko a teraz už aj Belgicko, sa prihlásili aj Spojené štáty.

Štvrtková časť ministerských diskusií je zameraná na vykonávanie rozsiahlych obranných plánov a posilňovanie spôsobilostí, na ktorých sa lídri NATO dohodli na samite vo Vilniuse. Ministri zanalyzujú stav misií a operácií NATO, vrátane misií v Kosove a Iraku. Venovať sa budú aj poškodeniu podmorskej infraštruktúry medzi Estónskom a Fínskom a najmä novým geopolitickým krízam vo svete, predovšetkým konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas. Izraelský minister obrany Joav Gallant cez videokonferenciu oboznámi spojencov s najnovším vývojom udalostí a prijímanými opatreniami.

(tasr)

  |  

Nemecko poskytne 35-tisíc vojakov na posilnenie obrany NATO, povedal nemecký minister obrany

Nemecko od roku 2025 poskytne pre potreby Severoatlantickej aliancie 35-tisíc vojakov, ktorí posilnia jej okamžitú obranyschopnosť a tzv. odstrašovacie kapacity. Oznámil to vo štvrtok nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorého citovala agentúra DPA.

Ministrovo oznámenie korešponduje s plánmi prijatými na júlovom samite NATO v litovskom Vilniuse. Ich cieľom je zaistiť, aby bola Aliancia lepšie pripravená na potenciálne najhorší možný scenár, akým by bol útok na niektorú z jej členských krajín, a to či už zo strany Ruska alebo nejakej teroristickej skupiny.

Do 300-tisíc vojakov a techniky má byť v rámci NATO vyčlenených na tzv. rýchle nasadenie, a síce rýchle vyslanie zo svojich domovských krajín do konkrétnej krajiny, kde to bude potrebné.

Pistorius vo štvrtok na zasadnutí ministrov obrany v Bruseli tiež priblížil, že Nemecko na toto rýchle nasadenie poskytne Aliancii aj približne 200 lietadiel a ďalšej dôležitej techniky. Približne 4-tisíc nemeckých vojakov má byť zároveň natrvalo rozmiestnených v Litve.

(tasr)

  |  

Vo veku 91 rokov zomrela herečka Eva Rysová

Vo veku 91 zomrela vo štvrtok ráno herečka Eva Rysová. Informuje o tom denník Plus jeden deň.

Legendárnu herečku sprevádzali už niekoľko rokov vážne zdravotné problémy. Z verejného priestoru sa rozhodla odísť v roku 2019. Viac čítajte na stránke Bratislavského Štandardu.