Preskočiť na obsah
  |  

V otázke presunu ambasády v Izraeli nemusíme mať konsenzus so štátmi Európskej únie, myslí si Fiala

Český premiér Petr Fiala si nemyslí, že by ČR musela v otázke presunu svojho veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema postupovať v konsenze so všetkými štátmi EÚ. Otázku sťahovania českej ambasády by chcel vyriešiť rádovo v mesiacoch. Vo štvrtok to premiér Fiala povedal českým poslancom.

"Je to vec, ktorá sa dá riešiť rádovo v mesiacoch. Nie rokoch, ale ani nie týždňoch," povedal Fiala s tým, že sa bude usilovať o to, aby potrebné kroky začali čo najskôr. "Izrael v tejto chvíli potrebuje aj morálnu podporu a symbolické kroky," vysvetlil svoj postoj predseda českej vlády.

Fiala je dlhodobo presvedčený o tom, že ambasáda by sa presunúť mala. Je však podľa neho dôležité zvoliť správny okamih. "Nejde to urobiť zo dňa na deň. Musí sa to pripraviť. Ale je potrebné hovoriť o tom, že to myslíme vážne," povedal Fiala.

Česko musí podľa neho zohľadniť bezpečnostné riziká pre diplomatov a pripraviť na to spojencov. Nemyslí si však, že by Praha musela postupovať v konsenze so všetkými štátmi EÚ. "To sme nikdy v otázke Izraela nemali a myslím si, že naša politika sa ukazuje ako správna," dodal. Optimálne a rýchlejšie by podľa neho bolo, ak by sa k podobnému kroku odhodlalo viac krajín naraz.

V tejto otázke zároveň odmietol, že má spor s ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským. "On skôr zdôrazňuje rizikové kroky, ja skôr zdôrazňujem symbolicko-morálne-politický aspekt tohto rýchleho riešenia," povedal premiér.

Lipavský možný presun českého veľvyslanectva v utorok komentoval slovami, že by to bolo v rozpore s medzinárodným právom a rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

(tasr)

  |  

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora: V okolí Zvolena a Detvy veľké sady ovocia z finančných dôvodov nevysádzajú

ZVOLEN - Oblasti okolo Zvolena a Detvy sú lokality, kde by sa ovociu darilo, v týchto regiónoch však veľké sady z finančných dôvodov nevysádzajú. V regióne pôsobia skôr malí pestovatelia alebo záhradkári. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. 

Rovnako ako poľnohospodári v iných častiach Slovenska, tak aj tí z regiónu pod Poľanou sa musia počas roka vyrovnať s dôsledkami klimatickej zmeny. "Vplyv počasia na úrodu má vždy rozhodujúci význam, a to aj z hľadiska množstva i kvality úrody," objasnila hovorkyňa. Aj v tomto roku sa pod kvalitu a množstvo úrody podľa jej slov podpísalo množstvo a intenzita zrážok. Sú to aj škodcovia a poľovná zver, ktorá aj v oblasti Detvy a Zvolena vyžierala zasiatu úrodu. Boli to najmä obilniny, kukurica a repka a znižovalo to tak celkové množstvo dopestovanej úrody. "Vlani sa v oblasti Zvolena škody na plodinách na ploche 4800 hektárov, ktoré zničila poľovná zver, vyšplhali cez jeden milión eur," spresnila.        

Ako ďalej zdôraznila, Zvolen a Detva nepatria medzi oblasti, kde sa vo veľkom pestuje vinič, zemiaky alebo zelenina. Pre nadmorskú výšku a počasie sa týmto plodinám darí viac v južne položených oblastiach Slovenska, na východe alebo západe krajiny. "Predpokladáme, že v tejto oblasti pôsobia najmä drobní pestovatelia zeleniny či zemiakov," podotkla.        

Tí vinohradníci, ktorí pôsobia napríklad v oblasti Zvolena, mali obdobnú pestovateľskú sezónu a problémy ako ich kolegovia v iných regiónoch. Bol to napríklad nedostatok pracovníkov na zber hrozna a výrazný tlak jeho ochorenia, perenospóry. "Kto správne načasoval ošetrovanie viniča, tak môže mať sľubnú úrodu," spomenula hovorkyňa s tým, že na Slovensku bol v tomto roku zber hrozna posunutý približne o týždeň neskôr ako zvyčajne. "Aj sezóna burčiaku sa začala neskôr a s veľmi pomalým rozbehom," informovala.        

Podľa Holéciovej v roku 2023 očakávajú úrodu na celom Slovensku nižšiu o 40 percent oproti roku 2022. Redukcia spôsobená tlakom chorôb, ak vinohradník poškodené strapce zničil, naznačuje zas veľmi koncentrovanú surovinu. "Ak by priala jeseň, suchá a dlhá na vyzretie hrozna, kvalita vína by mohla byť výnimočná," uzavrela.

(tasr)

  |  

V Lučenci strieľal 42-ročný muž, v krátkom čase ho zadržali kriminalisti

LUČENEC - Na Cintorínskej ulici v Lučenci došlo vo štvrtok k streľbe, zo zbrane opakovane strieľal 42-ročný muž. K incidentu malo dôjsť po tom, ako sa o muža zaujímali colníci, strelca sa v krátkom čase podarilo zadržať lučeneckým kriminalistom.

Viac čítajte na Banskobystrickom Štandarde.

  |  

Švédsky súd prvýkrát odsúdil muža v súvislosti s pálením Koránu

Muža, ktorý v roku 2020 na video natočil pálenie Koránu na grile, súd vo Švédsku vo štvrtok podmienečne odsúdil za podnecovanie k nenávisti. Podľa súdu bolo jeho cieľom vyhrážanie sa a pohŕdanie moslimami. Informovala o tom agentúra DPA.

Nahrávka bola namierená proti moslimom, nie proti islamu ako náboženstvu, skonštatoval súd v meste Linköping. Ide o prvý prípad, v ktorom švédsky súd zvažoval, či pálenie posvätnej knihy moslimov môže predstavovať podnecovanie k nenávisti, uviedla tlačová agentúry TT.

V septembri 2020 27-ročný mladík zverejnil videoklip, ako sa na grile páli Korán spolu so slaninou. Spálenú knihu potom nechal pred vchodom do mešity. V nahrávke počuť hudbu, ktorá podľa súdu jednoznačne súvisí s útokom na mešitu v novozélandskom meste Christchurch z roku 2019, ktorý si vyžiadal 51 mŕtvych.

Muž poprel spáchanie trestného činu a tvrdil, že jeho posolstvo bolo namierené proti islamu ako náboženstvu.

Súd tento argument zamietol a podľa agentúry AFP konštatoval, že "zvolenú hudbu k videu s takýmto obsahom nemožno interpretovať inak než ako vyhrážku moslimom s narážkou na ich vieru".

Od začiatku tohto roka jednotlivci vo Švédsku a Dánsku viackrát podpálili alebo inak znesvätili Korán, čo vyvolalo rozhorčené protesty v krajinách s moslimskou väčšinou. V oboch škandinávskych krajinách je ústavne chránená sloboda prejavu a zhromažďovania.

Dánska vláda však pre podobné incidenty plánuje zakázať pálenie Koránu a iných náboženských textov, za porušenie zákona bude hroziť až dvojročné väzenie.

(tasr)

  |  

Trenčania, pripravte sa na dopravné obmedzenia. Uzavrú časť ulice

TRENČÍN – V rámci mestskej investičnej akcie budú 14. a 15. októbra asfaltovať povrch cesty na Brnianskej ulici.


„Práce sa dotknú úseku od okružnej križovatky Zlatovská/Brnianska po okružnú križovatku pri PTA (cesta I/61 Bratislavská ulica). Táto časť ulice bude preto od soboty (14. 10.) od 7:00 a počas víkendu úplne uzavretá,“ informovalo mesto na svojom webe.


Cesta bude opäť prejazdná od pondelka 16. októbra od 04:00. Okružná križovatka na ulici Zlatovská/Brnianska bude v troch smeroch prejazdná.


Dočasná zmena by sa nemala výrazne dotknúť MHD. Všetky autobusy budú jazdiť ako bežne. Môže sa však len minimálne predĺžiť jazdná doba.

Obchádzková trasa – smer centrum, Zlatovská. Foto: Mesto Trenčín
  |  

Unimobunky pre ľudí, ktorí prišli o domovy v Telgárte, majú pribudnúť o pár týždňov

TELGÁRT - Unimobunky určené pre obyvateľov Telgártu, ktorí po požiari v miestnej osade prišli o svoje domovy, by mohli v obci pribudnúť do konca októbra. Na pozemkoch, kde plánujú unimobunky umiestniť, už prebiehajú aj prípravné práce.

Pre TASR to uviedla hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Lenka Štepáneková.        

"BBSK v snahe zabrániť najhoršiemu scenáru nad rámec svojich kompetencií prebral riadenie celého procesu. Predpokladáme, že do konca októbra by mali byť unimobunky nainštalované. Veríme, že obec bude mať financie od vlády na svojom účte najneskôr tento týždeň, aby mohla vyhlásiť verejné obstarávanie na ich nákup. Aj v tomto jej ako BBSK poskytneme pomoc a súčinnosť," uviedla Štepáneková. Ako dodala, na mieste, kde by mali unimobunky stáť, už v súčasnosti prebiehajú pozemné prípravné práce, ktoré realizuje krajský sociálny podnik.        

Obec v spolupráci s BBSK v uplynulom období pracovala na vyrovnaní súkromných pozemkov, na ktorých budú unimobunky umiestnené. "Pozemky sú už vyriešené, aktuálne čakáme na vyhodnotenie žiadosti o financie," uviedol pre TASR starosta Telgártu Jozef Štajer. Ako dodal, verí, že peniaze na nákup unimobuniek dostane samospráva v najbližších dňoch. Za dôležité však aktuálne považuje aj to, že ľudia, ktorí pri požiari prišli o strechu nad hlavou, po niekoľkých týždňoch konečne spia vo vykurovaných stanoch.        

Na riešenie situácie v Telgárte bolo zo strany štátu pre obec vyčlenených 390.000 eur. Určené sú na nákup unimobuniek, ich materiálne vybavenie, prípravu pozemkov a zabezpečenie ich pripojenia na inžinierske siete.        

"Po tom, ako budú presunuté tieto finančné prostriedky na zabezpečenie dočasného ubytovania formou unimobuniek a obec doručí žiadosť a ďalšie požadované prílohy, vyhodnotí žiadosť hodnotiaci orgán. Následne po splnení všetkých podmienok sa začne proces prípravy zmluvy s obcou Telgárt," priblížila pre TASR Michaela Kotradyová z Kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s tým, že na procese budú všetky zainteresované sekcie pracovať urýchlene.        

K požiaru v obci Telgárt došlo 20. júla v nočných hodinách v miestnej osade. Plamene zničili osem objektov, ďalšie ostali po požiari poškodené. Pri udalosti zomrela jedna osoba, viac ako stovka ľudí vrátane 60 detí prišla o strechu nad hlavou. Obyvatelia, ktorí prišli o domovy, boli dočasne ubytovaní vo veľkokapacitných stanoch. Situáciu v obci a chýbajúce strednodobé a dlhodobé riešenie koncom augusta kritizovali v otvorenom liste aj mimovládne organizácie.

(tasr)