Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Abbás vyzval na okamžité ukončenie „agresie voči Palestínčanom"

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval vo štvrtok na okamžité ukončenie agresie voči Palestínčanom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Abbásova kancelária zverejnila prvé vyhlásenie palestínskeho prezidenta od sobotňajšieho masívneho útoku hnutia Hamas na Izrael, ktorý vyústil do ozbrojeného konfliktu. Abbás pritom odsúdil praktiky oboch strán spojené so zabíjaním civilistov alebo ich zneužívaním.

Kancelária palestínskeho prezidenta vyhlásenie zverejnila po jeho stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. v Ammáne. Rokovali o spôsoboch, ako zastaviť „izraelskú agresiu voči palestínskemu ľudu" a o tom, ako doručiť do postihnutých oblastí pomoc, uvádza sa vo vyhlásení.

Zameriavanie sa na civilistov zo strany izraelskej armády i palestínskych militantov je „v rozpore s morálkou, náboženstvom a medzinárodným právom", uviedol Abbás. Poukázal na to, že Palestínčania sa „zriekajú násilia" a na ceste k dosiahnutiu svojich národných cieľov sú stúpencami medzinárodnej legitimity, nevojnového odporu a politických krokov.

Abbás tiež upozornil, že prerušením prevádzky jedinej elektrickej elektrárne v pásme Gazy pre nedostatok paliva hrozí tomuto územiu nebezpečenstvo a vyzval na zabezpečenie dodávok elektriny, vody a na otvorenie humanitárnych koridorov.

Vyzval na prepustenie civilistov, zajatcov a zadržiavaných osôb vzhľadom na predpoklady, že v pásme Gazy sú v zajatí desiatky izraelských civilistov a Izrael zadržal niekoľko palestínskych militantov.

Abbás stojí na čele palestínskej samosprávy, ktorá sídli na Západnom brehu Jordánu. Konkuruje mu hnutie Hamas, ktoré cez víkend zaútočilo na Izrael a od roku 2007 má pod kontrolou pásmo Gazy, odkiaľ vytlačilo sily verné Abbásovi.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán v Gruzínsku: Medzinárodné konflikty treba čo najskôr uzavrieť mierom

Všetky medzinárodné konflikty treba čo najskôr uzatvoriť mierom, no dnes je od toho svet ďaleko, konštatoval vo štvrtok na severovýchode Gruzínska maďarský premiér Viktor Orbán. V meste Telavi tam spoločne rokovali vlády oboch krajín, podľa agentúry MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Bezpečnostná situácia nebola za posledných 30 rokov nikdy horšia ako teraz. Stretli sa teraz dve vlády, ktorých historická skúsenosť hovorí, že mier je lepší ako vojna," dodal premiér.

Orbán zopakoval, že jeho krajina je odhodlaným podporovateľom členstva Gruzínska v EÚ, ktoré poslúži aj záujmom Európy. Podľa jeho slov obyvatelia Gruzínska už stáročia bojujú za kresťanstvo a dodal, že táto kaukazská krajina dosiahla v posledných rokoch významný rozvoj.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Gruzínsku by bolo podľa neho spravodlivé a na druhej strane užitočné pre udržanie konkurencieschopnosti Európy. Tá totiž potrebuje rýchlo sa rozvíjajúce krajiny ako Gruzínsko. „Konkurencieschopnosť EÚ zachránil vstup stredoeurópskych krajín, čo potvrdzuje, že ak Európa neprijme ľudí, ktorí chcú pracovať a rozvíjať sa, tak Únia za to zaplatí stratou konkurencieschopnosti," povedal Orbán.

Podčiarkol, že európsky energetický systém nemožno modernizovať bez Gruzínska. Vytvorenie zeleného energetického koridoru Azerbajdžan – Gruzínsko – Rumunsko – Maďarsko je pre EÚ podľa jeho vyjadrenia životne dôležité.

Vlády Maďarska a Gruzínska vo štvrtok uzatvorili bilaterálne dohody v oblastiach hospodárskej spolupráce, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, farmaceutického priemyslu a finančného sektora, píše MTI.

Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili konštatoval, že spoločné zasadnutie vlády má historický význam vo vzťahoch medzi oboma krajinami. „Naše krajiny zdieľajú tradičné a večné hodnoty," zdôraznil a vyzdvihol Orbánov prínos v ochrane týchto hodnôt.

Gruzínsko podľa Garibašviliho podniklo kroky na priblíženie sa Európe a vo väčšine oblastí dosiahlo väčší pokrok než ďalšie krajiny kandidujúce na členstvo v EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Habeck: Nemecko by malo mať počas blížiacej sa zimy dostatok plynu

Nemecko by malo mať počas blížiacej sa zimy dostatok plynu. Nehrozí mu tak najhorší scenár - nedostatok plynu a zavedenie prídelového systému, ktorého sa obávalo vlani, keď mu Rusko obmedzilo dodávky komodity po vypuknutí vojny na Ukrajine a zavedení západných sankcií proti Moskve. Uviedol to nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Zásobníky (plynu) sú plné. Ak všetko pôjde dobre, zimu prežijeme bez problémov," povedal Habeck. Uviedol však tiež, že krajina musí zostať ostražitá, pričom poukázal na nedávne poškodenie plynovodu medzi Fínskom a Estónskom alebo septembrové štrajky v zariadeniach na spracovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) v Austrálii.

Najväčšia európska ekonomika bola pred inváziou na Ukrajinu veľmi závislá od dodávok ruského plynu potrubím. Po vypuknutí konfliktu sa však transport cez kľúčový plynovod v Baltickom mori z Ruska do Nemecka zastavil a neskôr došlo na potrubiach Nord Stream 1 aj 2 k sérii výbuchov, ktoré sú považované za sabotáže.

Nemecko sa v reakcii na obmedzenie ruských dodávok snažilo znížiť spotrebu plynu a zároveň nájsť nové zdroje, aby sa vyhlo jeho akútnemu nedostatku.

Medzi krokmi, ktoré podnikol Berlín, bolo rozhodnutie reštartovať uhoľné elektrárne, aby sa odbremenili elektrárne na plyn. Rýchlo tiež vybudoval niekoľko terminálov na dovoz LNG.

Habeck vzhľadom na možnosť, že nepredvídané udalosti by mohli narušiť dodávky, poznamenal, že „nemôže nič sľúbiť", ale aktuálne sú nemecké zásobníky plynu plné na 97 %, čo je mierne nad vládnym cieľom 95 % na konci septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Európski socialisti pozastavili členstvo stranám Smer a Hlas

Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) vo štvrtok rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer a Hlas, informuje TASR podľa tlačovej správy PES.

(tasr)

Minúta  |  

USA uvalili prvé sankcie za porušenie cenového stropu na ruskú ropu

Spojené štáty vo štvrtok uvalili sankcie na dve spoločnosti za porušenie cenového stropu na vývoz ruskej ropy po mori. Informujú o tom AFP a Reuters.

Skupina G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta), Európska únia a Austrália stanovili vlani v decembri cenový strop na ruskú ropu vyvážanú po mori na úrovni 60 USD (56,50 eura) za barel (159 litrov). Cieľom tohto opatrenia je obmedziť príjmy Moskvy na financovanie vojny na Ukrajine a zároveň zachovať toky ruskej ropy na svetové trhy.

V rámci cenového stropu môžu lodné spoločnosti prepravovať ruskú ropu iba vtedy, ak je jej cena nižšia než tento limit, inak stratia prístup ku kľúčovým službám, ako je poistenie.

Americké ministerstvo financií vo štvrtok uviedlo, že plavidlo SCF Primorye, ktoré vlastní spoločnosť Lumber Marine so sídlom v Spojených arabských emirátoch (SAE), porušilo tento limit, pretože prepravovalo ropu z Ruska za cenu vyššiu než 75 USD za barel.

A ďalší tanker Yasa Golden Bosphorus spoločnosti Ice Pearl Navigation so sídlom v Turecku prepravoval takúto ropu za cenu nad 80 USD za barel.

Obidva tankery si urobili zastávky v prístavoch v Rusku a využívali pri preprave ropy ruského pôvodu poskytovateľov služieb so sídlom v USA, uviedlo ministerstvo financií. Sankcie by mohli ovplyvniť zapojenie týchto spoločností do globálneho obchodu.

"Dnešný krok demonštruje náš pokračujúci záväzok znižovať ruské zdroje na jeho vojnu proti Ukrajine a presadzovať cenový strop," uviedol vo vyhlásení štátny tajomník ministerstva financií Wally Adeyemo.

V separátnom oznámení skupiny G7 a Austrálie sa uvádza, že ak budú mať dôkazy o tom, že niektoré spoločnosti alebo osoby sa zapojili do nezákonných alebo klamlivých praktík súvisiacich s dodávkami ropy a ropných produktov ruského pôvodu, zareagujú.

Globálne ceny ropy v uplynulých mesiacoch vzrástli na približne 85 USD za barel v dôsledku zníženia ťažby najväčších producentov z aliancie OPEC+. To pomohlo obmedziť účinnosť cenového stropu, ale opatrenia na sprísnenie presadzovania ho zefektívnia, uviedli zdroje z ministerstva financií.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo štvrtok informovala, že podľa predbežných odhadov vývoz ruskej ropy minulý mesiac dosiahol 4,9 milióna barelov denne, čo je o približne 100.000 barelov denne menej ako priemer v máji a júni. Zároveň však uviedla, že celkový ruský vývoz ropy a produktov v septembri vzrástol o 460.000 barelov denne na 7,6 milióna barelov denne.

Cenový strop prinútil Rusko investovať do "flotily duchov", starých tankerov náchylných na úniky ropy, a obrátiť sa na kupcov v Číne a Indii, ktorí sú o tisíce kilometrov vzdialenejší ako tradiční spotrebitelia v Európe.

Podľa predstaviteľa amerického ministerstva financií strop núti Rusko zaplatiť približne 36 USD za barel za námorné služby, čo sú výdavky, ktoré idú do "tankerov a nie tankov" na vojnu na Ukrajine.
(tasr)

Minúta  |  

Božik a Mikloško podpísali memorandum o spolupráci, chcú riešiť aj záškoláctvo

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik a komisár pre deti Jozef Mikloško podpísali vo štvrtok memorandum o spolupráci. Spoločne budú riešiť otázky týkajúce sa legislatívnej úpravy v oblasti záškoláctva a poskytovania pomoci rodinám v hmotnej núdzi a deťom. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda ZMOS a zároveň primátor Partizánskeho Jozef Božik.

V oblasti záškoláctva chcú, aby mali obce a mestá, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl, možnosť nielen ukladať sankcie, ale aj posudzovať spôsoby, akými sa deti dostali do záškoláctva. Ako priblížil Božik, v minulosti hranica neospravedlnených hodín, ktoré boli riešené štátom, bola nie 15 hodín, ale 100 hodín.

Zdôraznil, že často majú so záškoláctvom problémy rodiny s deťmi, ktoré sú sociálne najviac ohrozené a žijú v pásme chudoby. "Pokiaľ je tu povinnosť 15 hodín z hľadiska miery záškoláctva, tak je to relatívne nízka hranica, ktorá navyše dáva úlohu samospráve okamžite dať pokutu, pričom táto pokuta nerieši samotnú situáciu, lebo tieto rodiny majú často problémy s tým, aby mali reálne príjmy," zdôraznil predseda ZMOS s tým, že túto otázku plánuje riešiť aj s novým vedením ministerstva školstva.

Ďalšou témou spolupráce bude poskytovanie pomoci rodinám žijúcim v chudobe a deťom v núdzi. ZMOS plánuje spolupracovať s Úradom komisára pre deti a charitatívnymi a cirkevnými organizáciami s cieľom zabezpečiť rodinám základné životné potreby a pomoc v čase krízy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.