Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: Turecko dodrží slovo a schváli vstup Švédska do NATO

Turecko ubezpečilo svojich spojencov, že je naďalej odhodlané ratifikovať žiadosť Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Maďarsko a Turecko v júli oznámili, že nemajú ďalšie výhrady voči vstupu Švédska do NATO, žiadosť Štokholmu však ich parlamenty dosiaľ neratifikovali.

„Turecký minister obrany (Yasar Güler) potvrdil, že Turecko stojí za dohodou z Vilniusu o doriešenie švédskeho vstupu (do NATO)," povedal Stoltenberg po schôdzke ministrov obrany NATO v Bruseli. Ako dodal, očakáva, že turecká vláda predloží prístupový protokol Švédska parlamentu a bude s ním spolupracovať na zabezpečení rýchlej ratifikácie.

Diplomatické zdroje agentúry AFP povedali, že všetci ostatní členovia NATO na stretnutí v Bruseli nabádali Budapešť a Ankaru k schváleniu švédskej žiadosti. Tvrdia, že Turecko sa snaží získať ústupky od Spojených štátov v súvislosti s predajom modernizovaných stíhačiek F-16. Biely dom predaj schvaľuje, no blokuje ho americký Kongres.

Štokholm požiadal o členstvo v Severoatlantickej aliancii vlani spolu s Helsinkami v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine. Fínsko sa stalo 31. členskou krajinou NATO v apríli.

(tasr)

Minúta  |  

Zoroslav Kollár pokračuje v útokoch na Borisa Kollára. Jeho pokladník mal zarábať na štátnych zákazkách

Zoroslav Kollár pokračuje vo zverejňovaní videí smerujúcich k lídrovi strany Sme rodina Borisovi Kollárovi. Najnovšie zverejnené video - v poradí už štvrté - venoval Kollárovmu pokladníkovi Frederikovi Buzovi.

Zoroslav Kollár vo videu tvrdí, že pokladník a podnikateľ Buza zarába peniaze na úkor štátu. Údajne svoje priateľské vzťahy s politikmi najprv zakrýval "poradcovskými" úlohami. Jednu z takýchto úloh mal vykonávať aj pre lídra Sme rodina. Informuje o tom agentúra SITA.

„Nazvime to, že robil poštára. Zbieral obálky od rôznych ľudí, najmä od podnikateľov, a odovzdával ich politikom. Ja naozaj netuším, čo v nich bolo, možno len vianočné pozdravy. Dnes už nerobí poštára, je to vážený a bohatý podnikateľ,“ uviedol.

Buzove firmy podľa Kollára za posledných 15 rokov dosahovali miliónové zisky, predovšetkým v IT oblasti, pričom ich úspech sa vraj odvíjal od konexií v politike.

Špeciálne menuje napríklad rezort dopravy (posledné roky ovládaný aj nominantom Sme rodina Andrejom Doležalom), v súvislosti s ktorým spomína firmy ako B-Soft Slovakia, Prodata, SoftData consulting, Vision IT Solution. „A veľa veľa ďalších, ktoré zatiaľ vymenovať nemôžem,“ dodal Zoroslav Kollár.

Podľa neho nie je prekvapením, že v týchto firmách sa nedá nájsť meno Frederika Buzu. „On je veľmi opatrný. Dôležité však je, že všetky vlastnícke práva, takmer na 100 percent, končia v takzvanom zvereneckom fonde Búza family, ktorý pán Buza založil v roku 2021 v Brne,“ doplnil Zoroslav Kollár, podľa ktorého druhú skupinu jeho firiem vlastnia iné osoby.

Sú to firmy takzvanej prvej línie. „Teda tie firmy, ktoré majú priamo zmluvy so štátnymi firmami a organizáciami,“ podotkol Kollár, pričom na druhej strane nevylúčil, že všetky zákazy medzi štátom a Buzovými spoločnosti boli úplne legálne.

„Možno. Možno aj plnenie a vyplácané provízie, ktoré vyzerajú skôr ako subdodávky sú úplne legálne. Ak niekto zarobí peniaze tiež si s nimi môže robiť čo chce, však pán Buza. Ibaže by to bolo všetko úplne inak,“ konštatoval Zoroslav Kollár.

SITA rekapituluje, že podľa dostupných informácií Frederik Buza pôsobil v minulosti ako poradca ministrovi Dušanovi Čaplovičovi či predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi. Kontakty vraj s ním udržiaval aj bývalý dvojnásobný minister Peter Žiga, čo má dokumentovať aj fotka z biznis triedy letu z Dubaja do Viedne.

(sita)

Minúta  |  

Abbás vyzval na okamžité ukončenie „agresie voči Palestínčanom"

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval vo štvrtok na okamžité ukončenie agresie voči Palestínčanom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Abbásova kancelária zverejnila prvé vyhlásenie palestínskeho prezidenta od sobotňajšieho masívneho útoku hnutia Hamas na Izrael, ktorý vyústil do ozbrojeného konfliktu. Abbás pritom odsúdil praktiky oboch strán spojené so zabíjaním civilistov alebo ich zneužívaním.

Kancelária palestínskeho prezidenta vyhlásenie zverejnila po jeho stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. v Ammáne. Rokovali o spôsoboch, ako zastaviť „izraelskú agresiu voči palestínskemu ľudu" a o tom, ako doručiť do postihnutých oblastí pomoc, uvádza sa vo vyhlásení.

Zameriavanie sa na civilistov zo strany izraelskej armády i palestínskych militantov je „v rozpore s morálkou, náboženstvom a medzinárodným právom", uviedol Abbás. Poukázal na to, že Palestínčania sa „zriekajú násilia" a na ceste k dosiahnutiu svojich národných cieľov sú stúpencami medzinárodnej legitimity, nevojnového odporu a politických krokov.

Abbás tiež upozornil, že prerušením prevádzky jedinej elektrickej elektrárne v pásme Gazy pre nedostatok paliva hrozí tomuto územiu nebezpečenstvo a vyzval na zabezpečenie dodávok elektriny, vody a na otvorenie humanitárnych koridorov.

Vyzval na prepustenie civilistov, zajatcov a zadržiavaných osôb vzhľadom na predpoklady, že v pásme Gazy sú v zajatí desiatky izraelských civilistov a Izrael zadržal niekoľko palestínskych militantov.

Abbás stojí na čele palestínskej samosprávy, ktorá sídli na Západnom brehu Jordánu. Konkuruje mu hnutie Hamas, ktoré cez víkend zaútočilo na Izrael a od roku 2007 má pod kontrolou pásmo Gazy, odkiaľ vytlačilo sily verné Abbásovi.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán v Gruzínsku: Medzinárodné konflikty treba čo najskôr uzavrieť mierom

Všetky medzinárodné konflikty treba čo najskôr uzatvoriť mierom, no dnes je od toho svet ďaleko, konštatoval vo štvrtok na severovýchode Gruzínska maďarský premiér Viktor Orbán. V meste Telavi tam spoločne rokovali vlády oboch krajín, podľa agentúry MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Bezpečnostná situácia nebola za posledných 30 rokov nikdy horšia ako teraz. Stretli sa teraz dve vlády, ktorých historická skúsenosť hovorí, že mier je lepší ako vojna," dodal premiér.

Orbán zopakoval, že jeho krajina je odhodlaným podporovateľom členstva Gruzínska v EÚ, ktoré poslúži aj záujmom Európy. Podľa jeho slov obyvatelia Gruzínska už stáročia bojujú za kresťanstvo a dodal, že táto kaukazská krajina dosiahla v posledných rokoch významný rozvoj.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Gruzínsku by bolo podľa neho spravodlivé a na druhej strane užitočné pre udržanie konkurencieschopnosti Európy. Tá totiž potrebuje rýchlo sa rozvíjajúce krajiny ako Gruzínsko. „Konkurencieschopnosť EÚ zachránil vstup stredoeurópskych krajín, čo potvrdzuje, že ak Európa neprijme ľudí, ktorí chcú pracovať a rozvíjať sa, tak Únia za to zaplatí stratou konkurencieschopnosti," povedal Orbán.

Podčiarkol, že európsky energetický systém nemožno modernizovať bez Gruzínska. Vytvorenie zeleného energetického koridoru Azerbajdžan – Gruzínsko – Rumunsko – Maďarsko je pre EÚ podľa jeho vyjadrenia životne dôležité.

Vlády Maďarska a Gruzínska vo štvrtok uzatvorili bilaterálne dohody v oblastiach hospodárskej spolupráce, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, farmaceutického priemyslu a finančného sektora, píše MTI.

Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili konštatoval, že spoločné zasadnutie vlády má historický význam vo vzťahoch medzi oboma krajinami. „Naše krajiny zdieľajú tradičné a večné hodnoty," zdôraznil a vyzdvihol Orbánov prínos v ochrane týchto hodnôt.

Gruzínsko podľa Garibašviliho podniklo kroky na priblíženie sa Európe a vo väčšine oblastí dosiahlo väčší pokrok než ďalšie krajiny kandidujúce na členstvo v EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Habeck: Nemecko by malo mať počas blížiacej sa zimy dostatok plynu

Nemecko by malo mať počas blížiacej sa zimy dostatok plynu. Nehrozí mu tak najhorší scenár - nedostatok plynu a zavedenie prídelového systému, ktorého sa obávalo vlani, keď mu Rusko obmedzilo dodávky komodity po vypuknutí vojny na Ukrajine a zavedení západných sankcií proti Moskve. Uviedol to nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Zásobníky (plynu) sú plné. Ak všetko pôjde dobre, zimu prežijeme bez problémov," povedal Habeck. Uviedol však tiež, že krajina musí zostať ostražitá, pričom poukázal na nedávne poškodenie plynovodu medzi Fínskom a Estónskom alebo septembrové štrajky v zariadeniach na spracovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) v Austrálii.

Najväčšia európska ekonomika bola pred inváziou na Ukrajinu veľmi závislá od dodávok ruského plynu potrubím. Po vypuknutí konfliktu sa však transport cez kľúčový plynovod v Baltickom mori z Ruska do Nemecka zastavil a neskôr došlo na potrubiach Nord Stream 1 aj 2 k sérii výbuchov, ktoré sú považované za sabotáže.

Nemecko sa v reakcii na obmedzenie ruských dodávok snažilo znížiť spotrebu plynu a zároveň nájsť nové zdroje, aby sa vyhlo jeho akútnemu nedostatku.

Medzi krokmi, ktoré podnikol Berlín, bolo rozhodnutie reštartovať uhoľné elektrárne, aby sa odbremenili elektrárne na plyn. Rýchlo tiež vybudoval niekoľko terminálov na dovoz LNG.

Habeck vzhľadom na možnosť, že nepredvídané udalosti by mohli narušiť dodávky, poznamenal, že „nemôže nič sľúbiť", ale aktuálne sú nemecké zásobníky plynu plné na 97 %, čo je mierne nad vládnym cieľom 95 % na konci septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Európski socialisti pozastavili členstvo stranám Smer a Hlas

Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) vo štvrtok rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer a Hlas, informuje TASR podľa tlačovej správy PES.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.