Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MMF: Konflikt medzi Izraelom a Hamasom zhoršuje vyhliadky globálnej ekonomiky

Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas zatemnil už aj tak zahmlený globálny ekonomický výhľad. Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na výročnom stretnutí fondu a Svetovej banky v Marrakéši. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

„Pozorne sledujeme, ako sa situácia vyvíja, ako to ovplyvňuje najmä trhy s ropou," povedala Georgievová. Poznamenala však, že hoci už došlo k výkyvom cien ropy a reakciám na trhoch, je príliš skoro predpovedať ekonomické dôsledky konfliktu.

Jedno je však podľa nej jasné, je to „nový mrak, ktorý zatemňuje nie práve najlepšie vyhliadky svetovej ekonomiky".

Georgievová sa pripojila k finančným lídrom, ktorí už vyjadrili znepokojenie nad náhlou erupciou násilia v dlhotrvajúcom izraelsko-palestínskom konflikte.

Izrael sa zaviazal, že zničí hnutie Hamas v pásme Gazy, ako odplatu za najsmrteľnejší útok na židovských civilistov od čias holokaustu.

„Je srdcervúce vidieť umierať nevinných civilistov. Kto za to zaplatí? Zaplatia nevinní," povedala novinárom Georgievová.

Upozornila tiež, že vážne otrasy sa stávajú „novým normálom" v globálnej ekonomike, ktorá zápasí so slabým rastom, ekonomickou fragmentáciou a prehlbovaním rozdielov. A zároveň sa očakáva, že úrokové sadzby zostanú vyššie dlhší čas, aby skrotili pretrvávajúcu vysokú infláciu.

Apelovala na krajiny, aby sa vyhli eskalácii situácie a sústredili sa na oblasti spolupráce.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v tejto súvislosti novinárom povedal, že akékoľvek regionálne rozšírenie konfliktu by viedlo k „ekonomickým dôsledkom", a to ako v prípade cien energií, tak globálneho rastu.

MMF očakáva, že hospodársky rast na Blízkom východe a v severnej Afrike sa tento rok spomalí na 2 percentá z minuloročných 5,6 percenta v dôsledku vysokých úrokových sadzieb, rastúcich cien ropy a lokálnych problémov. Odhaduje, že v roku 2024 sa hospodársky rast regiónu zlepší na 3,4 percenta.

Bohaté krajiny v Perzskom zálive a inde budú profitovať z vyšších cien ropy, zatiaľ čo Egypt a Libanon stále zápasia s prudko rastúcou infláciou, uviedol MMF.

Klimatické zmeny predstavujú výzvu v celom regióne, ako to ukázali minulý mesiac ničivé záplavy vo vojnou zmietanej Líbyi.

Fond predpovedá, že priemerná inflácia v regióne tento rok vyvrcholí na úrovni 17,5 percent a v roku 2024 sa zníži na 15 percent s výnimkou Egypta, kde inflácia minulý mesiac vyletela na takmer 40 percent, a Sudánu, kde súperiaci generáli bojujú od apríla.

Egypt, najľudnatejšia arabská krajina a najväčší svetový dovozca pšenice, zaznamenal prudký nárast jej cien, odkedy ruská invázia prerušila dodávky obilnín z Ukrajiny. Ceny potravín v Egypte vzrástli v auguste v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 70 percent.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Pri incidente v Minnesote utrpelo zranenia päť policajtov

Päť policajtov utrpelo vo štvrtok zranenia pri incidente neďaleko mesta Princeton v americkom štáte Minnesota. Podľa miestnej polície nie je domnelý páchateľ vo väzbe. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Troch zranených policajtov previezli do nemocnice na predmestí Minneapolis, zatiaľ čo ďalších dvoch príslušníkov polície hospitalizovali v nemocnici v meste St. Cloud, uviedol kapitán miestnej polície John Elder. Nikto z nich neutrpel život ohrozujúce zranenia.

Úrad šerifa okresu Benton spresnil, že k incidentu došlo v oblasti Glendorado, niekoľko kilometrov západne od Princetonu. Polícia oznámila, že širokej verejnosti nijaké nebezpečenstvo nehrozí, ale odporučila sa oblasti vyhnúť.

Oblasť sa nachádza zhruba 80 kilometrov severozápadne od mesta Minneapolis.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas reaguje na pozastavenie členstva: Od sociálno-demokratických hodnôt sme sa neodklonili

Strana Hlas si nie je vedomá akéhokoľvek odklonenia sa od sociálno-demokratických hodnôt. Uviedla to v reakcii na pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov (PES). Verí, že európski socialisti prehodnotia svoje rozhodnutie a rokovania o vstupe Hlasu do tejto politickej skupiny budú ďalej pokračovať.

„Strana vyjadruje prekvapenie nad rozhodnutím Strany európskych socialistov o pozastavení prístupového procesu Hlasu za jej plnohodnotného člena. Hlas získal štatút asociovaného člena PES pri plnom rešpektovaní všetkých princípov zo strany PES," uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. Hlas deklaruje, že bude naďalej svojou politikou napĺňať základné hodnotové piliere strany.

Sociálno-demokratická politika, ktorej základom je presadzovanie kvality života ľudí a členstvo v EÚ a v NATO, bude podľa Hlasu tvoriť základné podmienky na vstup do povolebnej koalície.

Predsedníctvo európskych socialistov vo štvrtok rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer a Hlas. K tomuto kroku pristúpilo v nadväznosti na jasný odklon od ich hodnôt, ktorý predviedol predseda strany Smer Robert Fico. PES má obavy z ohlásenia vytvorenia vládnej koalície medzi Smerom, Hlasom a radikálne pravicovou stranou.

Strany Smer, Hlas a SNS podpísali v stredu (11. 10.) memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení vládnych pozícií.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Turecko dodrží slovo a schváli vstup Švédska do NATO

Turecko ubezpečilo svojich spojencov, že je naďalej odhodlané ratifikovať žiadosť Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Maďarsko a Turecko v júli oznámili, že nemajú ďalšie výhrady voči vstupu Švédska do NATO, žiadosť Štokholmu však ich parlamenty dosiaľ neratifikovali.

„Turecký minister obrany (Yasar Güler) potvrdil, že Turecko stojí za dohodou z Vilniusu o doriešenie švédskeho vstupu (do NATO)," povedal Stoltenberg po schôdzke ministrov obrany NATO v Bruseli. Ako dodal, očakáva, že turecká vláda predloží prístupový protokol Švédska parlamentu a bude s ním spolupracovať na zabezpečení rýchlej ratifikácie.

Diplomatické zdroje agentúry AFP povedali, že všetci ostatní členovia NATO na stretnutí v Bruseli nabádali Budapešť a Ankaru k schváleniu švédskej žiadosti. Tvrdia, že Turecko sa snaží získať ústupky od Spojených štátov v súvislosti s predajom modernizovaných stíhačiek F-16. Biely dom predaj schvaľuje, no blokuje ho americký Kongres.

Štokholm požiadal o členstvo v Severoatlantickej aliancii vlani spolu s Helsinkami v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine. Fínsko sa stalo 31. členskou krajinou NATO v apríli.

(tasr)

Minúta  |  

Zoroslav Kollár pokračuje v útokoch na Borisa Kollára. Jeho pokladník mal zarábať na štátnych zákazkách

Zoroslav Kollár pokračuje vo zverejňovaní videí smerujúcich k lídrovi strany Sme rodina Borisovi Kollárovi. Najnovšie zverejnené video - v poradí už štvrté - venoval Kollárovmu pokladníkovi Frederikovi Buzovi.

Zoroslav Kollár vo videu tvrdí, že pokladník a podnikateľ Buza zarába peniaze na úkor štátu. Údajne svoje priateľské vzťahy s politikmi najprv zakrýval "poradcovskými" úlohami. Jednu z takýchto úloh mal vykonávať aj pre lídra Sme rodina. Informuje o tom agentúra SITA.

„Nazvime to, že robil poštára. Zbieral obálky od rôznych ľudí, najmä od podnikateľov, a odovzdával ich politikom. Ja naozaj netuším, čo v nich bolo, možno len vianočné pozdravy. Dnes už nerobí poštára, je to vážený a bohatý podnikateľ,“ uviedol.

Buzove firmy podľa Kollára za posledných 15 rokov dosahovali miliónové zisky, predovšetkým v IT oblasti, pričom ich úspech sa vraj odvíjal od konexií v politike.

Špeciálne menuje napríklad rezort dopravy (posledné roky ovládaný aj nominantom Sme rodina Andrejom Doležalom), v súvislosti s ktorým spomína firmy ako B-Soft Slovakia, Prodata, SoftData consulting, Vision IT Solution. „A veľa veľa ďalších, ktoré zatiaľ vymenovať nemôžem,“ dodal Zoroslav Kollár.

Podľa neho nie je prekvapením, že v týchto firmách sa nedá nájsť meno Frederika Buzu. „On je veľmi opatrný. Dôležité však je, že všetky vlastnícke práva, takmer na 100 percent, končia v takzvanom zvereneckom fonde Búza family, ktorý pán Buza založil v roku 2021 v Brne,“ doplnil Zoroslav Kollár, podľa ktorého druhú skupinu jeho firiem vlastnia iné osoby.

Sú to firmy takzvanej prvej línie. „Teda tie firmy, ktoré majú priamo zmluvy so štátnymi firmami a organizáciami,“ podotkol Kollár, pričom na druhej strane nevylúčil, že všetky zákazy medzi štátom a Buzovými spoločnosti boli úplne legálne.

„Možno. Možno aj plnenie a vyplácané provízie, ktoré vyzerajú skôr ako subdodávky sú úplne legálne. Ak niekto zarobí peniaze tiež si s nimi môže robiť čo chce, však pán Buza. Ibaže by to bolo všetko úplne inak,“ konštatoval Zoroslav Kollár.

SITA rekapituluje, že podľa dostupných informácií Frederik Buza pôsobil v minulosti ako poradca ministrovi Dušanovi Čaplovičovi či predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi. Kontakty vraj s ním udržiaval aj bývalý dvojnásobný minister Peter Žiga, čo má dokumentovať aj fotka z biznis triedy letu z Dubaja do Viedne.

(sita)

Minúta  |  

Abbás vyzval na okamžité ukončenie „agresie voči Palestínčanom"

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval vo štvrtok na okamžité ukončenie agresie voči Palestínčanom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Abbásova kancelária zverejnila prvé vyhlásenie palestínskeho prezidenta od sobotňajšieho masívneho útoku hnutia Hamas na Izrael, ktorý vyústil do ozbrojeného konfliktu. Abbás pritom odsúdil praktiky oboch strán spojené so zabíjaním civilistov alebo ich zneužívaním.

Kancelária palestínskeho prezidenta vyhlásenie zverejnila po jeho stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. v Ammáne. Rokovali o spôsoboch, ako zastaviť „izraelskú agresiu voči palestínskemu ľudu" a o tom, ako doručiť do postihnutých oblastí pomoc, uvádza sa vo vyhlásení.

Zameriavanie sa na civilistov zo strany izraelskej armády i palestínskych militantov je „v rozpore s morálkou, náboženstvom a medzinárodným právom", uviedol Abbás. Poukázal na to, že Palestínčania sa „zriekajú násilia" a na ceste k dosiahnutiu svojich národných cieľov sú stúpencami medzinárodnej legitimity, nevojnového odporu a politických krokov.

Abbás tiež upozornil, že prerušením prevádzky jedinej elektrickej elektrárne v pásme Gazy pre nedostatok paliva hrozí tomuto územiu nebezpečenstvo a vyzval na zabezpečenie dodávok elektriny, vody a na otvorenie humanitárnych koridorov.

Vyzval na prepustenie civilistov, zajatcov a zadržiavaných osôb vzhľadom na predpoklady, že v pásme Gazy sú v zajatí desiatky izraelských civilistov a Izrael zadržal niekoľko palestínskych militantov.

Abbás stojí na čele palestínskej samosprávy, ktorá sídli na Západnom brehu Jordánu. Konkuruje mu hnutie Hamas, ktoré cez víkend zaútočilo na Izrael a od roku 2007 má pod kontrolou pásmo Gazy, odkiaľ vytlačilo sily verné Abbásovi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.