Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tatranské plesá odbremenili od viac ako sto kilogramov odpadu

VYSOKÉ TATRY - Dná tatranských plies stále trápi stavebný odpad. Skonštatovala to Správa Tatranského národného parku (TANAP) po skončení 30. ročníka akcie Čisté vody. Takmer šesťdesiatka dobrovoľníkov z radov potápačov v rámci nej vytiahla zo štyroch plies 104 kilogramov odpadu.

Najviac ho vylovili spod hladiny Popradského plesa, a to 70 kíl. Hmotnosťou prevažoval spomínaný stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla. Z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou.

Potápači dnes čistili dná okrem Popradského aj Štrbského, Nového Štrbského a Velického plesa. „V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramov,“ uviedla Správa TANAPu. Medzi odpadkami sa nachádzali napríklad použité plienky, dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody odpadu s váhou 5,2 kilogramu.

Velické pleso ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. „Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad,“ priblížili ochranári z národného parku.

Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá.

Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2 001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu,“ skonštatoval koordinátor Čistých vôd Peter Spitzkopf, zároveň námestník riaditeľa Správy TANAPu, ktorá je organizátorom akcie. Potápači tiež podľa jeho slov vylovili už tradične drobné smeti ako tégliky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška. „Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ komentoval.

(sita)

Minúta  |  

Protimonopolný úrad prešetruje, či mu mali oznámiť zmenu majiteľa Nového Času

Protimonopolný úrad (PMÚ) SR prešetruje, či mu mala byť oznámená koncentrácia, ktorá vznikla odkúpením takmer celého portfólia spoločnosti FPD Media firmou News and Media Holding (NMS). V súvislosti s medializovanými informáciami o kúpe denníka Nový Čas spoločnosťou NMS o tom informovala hovorkyňa PMÚ Adriana Oľšavská.

Úrad podľa nej skúma tiež to, či pred transakciou nedošlo k úkonom, ktorých cieľom by bolo obídenie notifikačnej povinnosti. „Kým v SR je jediným kritériom na oznamovanie koncentrácií obrat, vo viacerých krajinách EÚ sa tieto kritériá upravujú. Zatiaľ sa však nenašlo univerzálne akceptované riešenie,“ doplnila Oľšavská.

Do portfólia mediálneho domu NMH bude patriť aj denník Nový Čas a portál cas.sk. Akvizícia vyplýva z kúpy doterajšieho vydavateľa denníka a webu, spoločnosti FPD Media. Transakciu, bez spresnenia kúpnej ceny, potvrdili v stredu (11.10.) obe spoločnosti. Informovali tiež o tom, že vzhľadom na veľkosť obratových kritérií nepodlieha oznámeniu PMÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Mestá na východe Slovenska evidujú viaceré škody po zemetrasení

PREŠOV/KOŠICE - Mestá na východe Slovenska evidujú viaceré škody po pondelkovom (9. októbra) zemetrasení. Zväčša ide o praskliny na stenách a stropoch, ktoré však nemajú vplyv na prevádzku škôl či iných objektov.

"V Základnej škole (ZŠ) Hrnčiarska je škoda vyčíslená na 2500 eur. Ide o praskliny na stenách a stropoch či oddelenie omietky v triedach a chodbách. V ZŠ Mlynská bola škoda vyčíslená na 3200 eur. Popraskané sú steny v pavilóne G. Veľká prasklina, ktorá sa tiahne pozdĺž všetkých sociálnych zariadení po stenách a na prekladoch nad oknami, taktiež sú popraskané steny v pavilónoch F, N a C," uviedol pre TASR hovorca mesta Stropkov Peter Novák.        

V ZŠ Konštantínova evidujú tiež praskliny stien a stropov v triedach a na chodbách. Škoda bola vyčíslená na 3750 eur. V materskej škole evidujú škody vo výške 3000 eur, ide o rôzne praskliny v murive a na stropoch.        

"Škody na majetku mesta neboli takého charakteru, aby neumožnili normálnu prevádzku škôl a ostatných mestských objektov. Statik bol na požiadanie preveriť komín v areáli MŠ na ulici A. Hlinku. Objekt nebol porušený," priblížil Novák.        

Najväčšie škody po zemetrasení v rámci mestských budov eviduje humenská samospráva v MŠ Mierová. Ide o praskliny výrazného charakteru. Ďalej v centre voľného času, kde je poškodený strop a praskliny v stenách a budove mestského úradu, kde na troch poschodiach sú praskliny v stenách. "Základné školy avizovali len opadanú omietku, praskliny v stenách nie sú závažného charakteru," uviedol pre TASR Marián Škuba z tlačového referátu mestského úradu.        

Mestu Prešov boli hlásené praskliny na stenách v pivničných priestoroch niektorých bytových domov na Levočskej ulici. "Statik na mieste vykonal monitoring týchto priestorov a vylúčil bezprostredné ohrozenie, pričom správcovi bytových domov odporučil situáciu naďalej sledovať," povedala hovorkyňa mesta Prešov Terézia Rácová.        

Ako doplnila, boli tiež oslovení riaditelia základných a materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, aby vykonali obhliadku budov. "V niekoľkých prípadoch evidujeme praskliny na stenách, ktoré však nepredstavujú bezprostredné ohrozenie. V jednom prípade bolo vyžiadané posúdenie statikom," skonštatovala Rácová.        

Mesto Bardejov podľa jeho hovorcu Štefana Hija v súvislosti so zemetrasením neeviduje žiadne výraznejšie škody na mestskom majetku.        

Východ Slovenska zasiahlo v pondelok zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Mimoriadna situácia platí v celom Prešovskom kraji.

(tasr)

Minúta  |  

Únia miest sa s envirorezortom nezhodla na probléme úpravy odpadu pred skládkovaním

Únia miest Slovenska (ÚMS) sa po opätovnom rokovaní s rezortom životného prostredia ostro ohradzuje voči návrhu rezortu na úpravu odpadu pred skládkovaním. Ako ďalej únia zdôraznila, návrh považuje za zneužitie situácie, ktorú vyvolalo ministerstvo svojou nečinnosťou.

V tejto súvislosti ÚMS zdôrazňuje, že posun termínu povinnosti úpravy odpadov pred skládkovaním s navýšením poplatkov nie prijateľným riešením. Návrh totiž žiadnym spôsobom nereaguje na závažné otvorené problémy, na ktoré únia poukazuje, nerieši požadované kompenzácie, otázky zákonného poplatku pre objemný odpad, problematiku DPH, ani dôležité nastavenie kontrolných mechanizmov parametrov upraveného odpadu.

ÚMS podľa svojho stanoviska požadovala racionálne, environmentálne a ekonomicky únosné riešenie pre mestá a ich obyvateľov na všetkých stretnutiach, ako na úrovni premiéra, tak na úrovni ministra životného prostredia, a to od júna tohto roka. „Očakávali sme, že na dnešnom rokovaní dôjde k praktickému riešeniu a záverom, ktoré nebudú presadzovaním jednostranných, neodôvodnených požiadaviek odborných útvarov rezortu," povedal šéf ÚMS Richard Rybníček. Envirorezort podľa neho svojím „nekonaním“ vytvoril neúnosný časový tlak na samosprávy, keďže pre nastavenie nových poplatkov pre rok 2024 nemajú dostatočný časový priestor. „Navrhované ‚riešenie‘ v podstate len finančne zaťaží občanov našich miest a nebude mať žiadny environmentálny prínos,“ skonštatoval Rybníček.

(sita)

Minúta  |  

SNS sa ohradila voči nálepke „radikálna pravicová strana“

Slovenská národná strana (SNS) sa ohradila voči označeniu, že je radikálnou pravicovou stranou. Tvrdí, že je to len výplod Strany európskych socialistov. „Tá sa snaží na základe umelej nálepky podsunúť verejnosti obyčajnú nenávisť. SNS vedie politiku, ktorá sa drží národných, sociálnych a kresťanských hodnôt,“ uviedla strana pre agentúru SITA.

Vedenie Strany európskych socialistov (PES) vo štvrtok rozhodlo o pozastavení plného členstva strany Smer a aj asociovaného členstva strany Hlas. Poukazuje pri tom na jasný odklon Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež „spojenie s radikálne pravicovou Slovenskou národnou stranou (SNS)“. „Predsedníctvo k tomuto kroku pristúpilo po tom, čo sa líder Smeru Robert Fico jasne odklonil od hodnôt rodiny PES. A, navyše, v dôsledku obáv, ktoré sa objavili po ohlásení vládnej koalície Smeru, Hlasu a radikálnej pravicovej strany,“ uvádza sa vo vyhlásení strany.

(sita)

Minúta  |  

V nadväznosti na únik plynu z potrubia posilní severná Európa spoluprácu na ochrane kritickej infraštruktúry

Desať severoeurópskych krajín sa dohodlo na spolupráci pri posilnení ochrany svojej kritickej infraštruktúry po poškodení fínskeho plynovodu. Oznámil to v piatok švédsky premiér Ulf Kristersson. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Kristersson po stretnutí vedúcich predstaviteľov desiatky členských krajín Spoločných expedičných síl (JEF) na švédskom ostrove Gotland v Baltickom mori povedal, že poškodenie a únik na plynovode Balticconnector „ukazuje, aká dôležitá je bezpečnosť kritickej infraštruktúry“.

Príčina úniku na plynovode Balticconnector z Estónska do Fínska zatiaľ nie je známa. Poškodený bol aj podvodný telekomunikačný kábel, ktorý spája obe krajiny. Fínsko a Estónsko spolupracujú na prebiehajúcom vyšetrovaní.

Pred rokom séria podvodných výbuchov poškodila plynovody Nord Stream 1 a 2, ktoré prepravovali zemný plyn z Ruska do západnej Európy. Došlo k tomu v čase veľkého geopolitického napätia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, keď Moskva prerušila dodávky plynu do Európy.

Fínski predstavitelia informovali, že Balticconnector bude teraz päť mesiacov zatvorený pre opravy netesnosti, ktorú pravdepodobne spôsobila „vonkajšia“ aktivita.

Balticconnector je jediným potrubím na dovoz plynu do Fínska okrem LNG, odkedy bol ruský dovoz zastavený v máji 2022.

„Teraz sme poverili našich ministrov obrany JEF, aby prediskutovali ďalšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä pod vodou, ktorá je dôležitá pre všetky naše krajiny,“ povedal Kristersson novinárom.

„Na morskom dne je množstvo káblov, potrubí a infraštruktúry, ktoré sú absolútne zásadné pre dátovú prevádzku a všetko, čo je riadené digitálne,“ povedal a dodal, že ich zraniteľnosť je v súčasnosti oveľa väčšia.

JEF je koalícia desiatich štátov zameraných na bezpečnosť v severnej Európe - Británie, Dánska, Fínska, Estónska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Švédska a Nórska.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.