Preskočiť na obsah
  |  

Protimonopolný úrad prešetruje, či mu mali oznámiť zmenu majiteľa Nového Času

Protimonopolný úrad (PMÚ) SR prešetruje, či mu mala byť oznámená koncentrácia, ktorá vznikla odkúpením takmer celého portfólia spoločnosti FPD Media firmou News and Media Holding (NMS). V súvislosti s medializovanými informáciami o kúpe denníka Nový Čas spoločnosťou NMS o tom informovala hovorkyňa PMÚ Adriana Oľšavská.

Úrad podľa nej skúma tiež to, či pred transakciou nedošlo k úkonom, ktorých cieľom by bolo obídenie notifikačnej povinnosti. „Kým v SR je jediným kritériom na oznamovanie koncentrácií obrat, vo viacerých krajinách EÚ sa tieto kritériá upravujú. Zatiaľ sa však nenašlo univerzálne akceptované riešenie,“ doplnila Oľšavská.

Do portfólia mediálneho domu NMH bude patriť aj denník Nový Čas a portál cas.sk. Akvizícia vyplýva z kúpy doterajšieho vydavateľa denníka a webu, spoločnosti FPD Media. Transakciu, bez spresnenia kúpnej ceny, potvrdili v stredu (11.10.) obe spoločnosti. Informovali tiež o tom, že vzhľadom na veľkosť obratových kritérií nepodlieha oznámeniu PMÚ.

(tasr)

  |  

Mestá na východe Slovenska evidujú viaceré škody po zemetrasení

PREŠOV/KOŠICE - Mestá na východe Slovenska evidujú viaceré škody po pondelkovom (9. októbra) zemetrasení. Zväčša ide o praskliny na stenách a stropoch, ktoré však nemajú vplyv na prevádzku škôl či iných objektov.

"V Základnej škole (ZŠ) Hrnčiarska je škoda vyčíslená na 2500 eur. Ide o praskliny na stenách a stropoch či oddelenie omietky v triedach a chodbách. V ZŠ Mlynská bola škoda vyčíslená na 3200 eur. Popraskané sú steny v pavilóne G. Veľká prasklina, ktorá sa tiahne pozdĺž všetkých sociálnych zariadení po stenách a na prekladoch nad oknami, taktiež sú popraskané steny v pavilónoch F, N a C," uviedol pre TASR hovorca mesta Stropkov Peter Novák.        

V ZŠ Konštantínova evidujú tiež praskliny stien a stropov v triedach a na chodbách. Škoda bola vyčíslená na 3750 eur. V materskej škole evidujú škody vo výške 3000 eur, ide o rôzne praskliny v murive a na stropoch.        

"Škody na majetku mesta neboli takého charakteru, aby neumožnili normálnu prevádzku škôl a ostatných mestských objektov. Statik bol na požiadanie preveriť komín v areáli MŠ na ulici A. Hlinku. Objekt nebol porušený," priblížil Novák.        

Najväčšie škody po zemetrasení v rámci mestských budov eviduje humenská samospráva v MŠ Mierová. Ide o praskliny výrazného charakteru. Ďalej v centre voľného času, kde je poškodený strop a praskliny v stenách a budove mestského úradu, kde na troch poschodiach sú praskliny v stenách. "Základné školy avizovali len opadanú omietku, praskliny v stenách nie sú závažného charakteru," uviedol pre TASR Marián Škuba z tlačového referátu mestského úradu.        

Mestu Prešov boli hlásené praskliny na stenách v pivničných priestoroch niektorých bytových domov na Levočskej ulici. "Statik na mieste vykonal monitoring týchto priestorov a vylúčil bezprostredné ohrozenie, pričom správcovi bytových domov odporučil situáciu naďalej sledovať," povedala hovorkyňa mesta Prešov Terézia Rácová.        

Ako doplnila, boli tiež oslovení riaditelia základných a materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, aby vykonali obhliadku budov. "V niekoľkých prípadoch evidujeme praskliny na stenách, ktoré však nepredstavujú bezprostredné ohrozenie. V jednom prípade bolo vyžiadané posúdenie statikom," skonštatovala Rácová.        

Mesto Bardejov podľa jeho hovorcu Štefana Hija v súvislosti so zemetrasením neeviduje žiadne výraznejšie škody na mestskom majetku.        

Východ Slovenska zasiahlo v pondelok zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Mimoriadna situácia platí v celom Prešovskom kraji.

(tasr)

  |  

Únia miest sa s envirorezortom nezhodla na probléme úpravy odpadu pred skládkovaním

Únia miest Slovenska (ÚMS) sa po opätovnom rokovaní s rezortom životného prostredia ostro ohradzuje voči návrhu rezortu na úpravu odpadu pred skládkovaním. Ako ďalej únia zdôraznila, návrh považuje za zneužitie situácie, ktorú vyvolalo ministerstvo svojou nečinnosťou.

V tejto súvislosti ÚMS zdôrazňuje, že posun termínu povinnosti úpravy odpadov pred skládkovaním s navýšením poplatkov nie prijateľným riešením. Návrh totiž žiadnym spôsobom nereaguje na závažné otvorené problémy, na ktoré únia poukazuje, nerieši požadované kompenzácie, otázky zákonného poplatku pre objemný odpad, problematiku DPH, ani dôležité nastavenie kontrolných mechanizmov parametrov upraveného odpadu.

ÚMS podľa svojho stanoviska požadovala racionálne, environmentálne a ekonomicky únosné riešenie pre mestá a ich obyvateľov na všetkých stretnutiach, ako na úrovni premiéra, tak na úrovni ministra životného prostredia, a to od júna tohto roka. „Očakávali sme, že na dnešnom rokovaní dôjde k praktickému riešeniu a záverom, ktoré nebudú presadzovaním jednostranných, neodôvodnených požiadaviek odborných útvarov rezortu," povedal šéf ÚMS Richard Rybníček. Envirorezort podľa neho svojím „nekonaním“ vytvoril neúnosný časový tlak na samosprávy, keďže pre nastavenie nových poplatkov pre rok 2024 nemajú dostatočný časový priestor. „Navrhované ‚riešenie‘ v podstate len finančne zaťaží občanov našich miest a nebude mať žiadny environmentálny prínos,“ skonštatoval Rybníček.

(sita)

  |  

SNS sa ohradila voči nálepke „radikálna pravicová strana“

Slovenská národná strana (SNS) sa ohradila voči označeniu, že je radikálnou pravicovou stranou. Tvrdí, že je to len výplod Strany európskych socialistov. „Tá sa snaží na základe umelej nálepky podsunúť verejnosti obyčajnú nenávisť. SNS vedie politiku, ktorá sa drží národných, sociálnych a kresťanských hodnôt,“ uviedla strana pre agentúru SITA.

Vedenie Strany európskych socialistov (PES) vo štvrtok rozhodlo o pozastavení plného členstva strany Smer a aj asociovaného členstva strany Hlas. Poukazuje pri tom na jasný odklon Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež „spojenie s radikálne pravicovou Slovenskou národnou stranou (SNS)“. „Predsedníctvo k tomuto kroku pristúpilo po tom, čo sa líder Smeru Robert Fico jasne odklonil od hodnôt rodiny PES. A, navyše, v dôsledku obáv, ktoré sa objavili po ohlásení vládnej koalície Smeru, Hlasu a radikálnej pravicovej strany,“ uvádza sa vo vyhlásení strany.

(sita)

  |  

V nadväznosti na únik plynu z potrubia posilní severná Európa spoluprácu na ochrane kritickej infraštruktúry

Desať severoeurópskych krajín sa dohodlo na spolupráci pri posilnení ochrany svojej kritickej infraštruktúry po poškodení fínskeho plynovodu. Oznámil to v piatok švédsky premiér Ulf Kristersson. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Kristersson po stretnutí vedúcich predstaviteľov desiatky členských krajín Spoločných expedičných síl (JEF) na švédskom ostrove Gotland v Baltickom mori povedal, že poškodenie a únik na plynovode Balticconnector „ukazuje, aká dôležitá je bezpečnosť kritickej infraštruktúry“.

Príčina úniku na plynovode Balticconnector z Estónska do Fínska zatiaľ nie je známa. Poškodený bol aj podvodný telekomunikačný kábel, ktorý spája obe krajiny. Fínsko a Estónsko spolupracujú na prebiehajúcom vyšetrovaní.

Pred rokom séria podvodných výbuchov poškodila plynovody Nord Stream 1 a 2, ktoré prepravovali zemný plyn z Ruska do západnej Európy. Došlo k tomu v čase veľkého geopolitického napätia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, keď Moskva prerušila dodávky plynu do Európy.

Fínski predstavitelia informovali, že Balticconnector bude teraz päť mesiacov zatvorený pre opravy netesnosti, ktorú pravdepodobne spôsobila „vonkajšia“ aktivita.

Balticconnector je jediným potrubím na dovoz plynu do Fínska okrem LNG, odkedy bol ruský dovoz zastavený v máji 2022.

„Teraz sme poverili našich ministrov obrany JEF, aby prediskutovali ďalšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä pod vodou, ktorá je dôležitá pre všetky naše krajiny,“ povedal Kristersson novinárom.

„Na morskom dne je množstvo káblov, potrubí a infraštruktúry, ktoré sú absolútne zásadné pre dátovú prevádzku a všetko, čo je riadené digitálne,“ povedal a dodal, že ich zraniteľnosť je v súčasnosti oveľa väčšia.

JEF je koalícia desiatich štátov zameraných na bezpečnosť v severnej Európe - Británie, Dánska, Fínska, Estónska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Švédska a Nórska.

  |  

Slovensko má podľa OECD najnižšiu zaočkovanosť proti chrípke v EÚ

Slovensko podľa údajov OECD vykazuje najnižšiu zaočkovanosť proti chrípke v Európskej únii. Upozorňuje na to Všeobecná zdravotná poisťovňa. Vakcinácia sa pritom odporúča najmä starším ľuďom, pacientom s chronickými ochoreniami, ale aj tehotným ženám a malým deťom.

Štátna zdravotná poisťovňa podporuje prevenciu aj počas prichádzajúcej chrípkovej sezóny a svojim poistencom preplatí vakcíny v plnej výške ich ceny. Deti od dvoch do dvanástich rokov majú navyše zadarmo k dispozícii aj bezbolestnú a bezihlovú vakcínu v spreji.

„Ide o nosový sprej, ktorý sa aplikuje do oboch nosných dierok, pričom nie je potrebná inhalácia. Deti tak nemusia bojovať so strachom z ihly a tento spôsob prináša komfort aj zdravotníkom pri podaní samotnej vakcíny,“ uviedla manažérka komunikácie VšZP Eva Peterová. Využiť plnú úhradu za vakcínu je možné od 1. októbra tohto roka do 28. februára budúceho roka. Spolu s vakcínou poisťovňa preplatí lekárovi aj výkon očkovania. Okrem nazálnej vakcíny pre deti poisťovňa plne uhradí všetky vakcíny proti chrípke uvedené v zozname kategorizovaných liekov, a to všetkým poistencom, ktorí o ne prejavia záujem, bez indikačných a preskripčných obmedzení.

Podľa odborníkov patria práve deti vo veku dvoch až deviatich rokov medzi najväčších prenášačov chrípky typu A. „Problémom je, že chrípku dokážu bezpríznakovo šíriť až osem dní, čo ohrozuje ostatných rodinných príslušníkov,“ dodáva Peterová. Napriek tomu, že chrípka je vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri vzduchom, o očkovanie je na Slovensku dlhodobo nízky záujem. Počas vlaňajšej chrípkovej sezóny, teda od začiatku septembra minulého roka do konca marca tohto roka, VšZP uhradila vakcínu proti chrípke 160-tisíc poistencom.

Na Slovensku zomrie následkom chrípky v priemere okolo 800 až 1 000 ľudí ročne, pričom viac ako polovicu z nich tvoria úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v priamej súvislosti s ochorením na chrípku. „K ohrozeným skupinám obyvateľov patria aj onkologickí pacienti a diabetici, či pacienti s chronickými ochoreniami obličiek, pečene alebo dýchacích ciest. Chrípka sa môže skomplikovať. Najčastejšie zápalom pľúc, ktorý si pri rizikových skupinách veľakrát vyžaduje aj hospitalizáciu,“ upozorňuje Peterová.

Odborníci odporúčajú dať sa zaočkovať proti chrípke na začiatku jej sezóny, čiže počas októbra a novembra. Dostatočná ochranná hladina protilátok sa vytvorí 14 dní po očkovaní a účinok trvá približne šesť až dvanásť mesiacov. Vírusy chrípky sa menia, preto je dôležité očkovať sa pravidelne, teda každý rok.

(sita)