Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko plánuje zaviesť kontroly na hraniciach s Poľskom, ČR a Švajčiarskom

Nemecko plánuje zaviesť dočasné stacionárne kontroly na hraniciach s Poľskom, Českou republikou a Švajčiarskom. Napísala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním na nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová sa chystá o tomto zámere informovať Európsku komisiu, tvrdia zdroje. Kontroly by malo Nemecko na hraniciach s Poľskom, ČR a Švajčiarskom zaviesť podľa vzoru kontrol, ktoré na hraniciach s Rakúskom vykonáva od roku 2015.

Nemecká vláda sa sprísnením kontrol na hraniciach snaží zabrániť prílevu nelegálnych migrantov do krajiny a efektívne bojovať proti prevádzačstvu.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Vlkolínci plánujú nové parkovisko alebo systém parkovania

VLKOLÍNEC - Nové parkovisko či systém parkovania, ktorý zabezpečí väčší komfort návštevníkom, plánujú do budúcnosti vyriešiť vo Vlkolínci pri Ružomberku. Pri príležitosti 30. výročia zápisu osady do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO to uviedol ružomberský primátor Ľubomír Kubáň.

"Problémov aj vo Vlkolínci je veľa, iste to mnohí vnímame. Treba sa však zamerať na budúcnosť a pozerať dopredu. Našim zámerom je dosiahnuť, aby sa akékoľvek problémy neodzrkadlili na zážitku, ktorý si turista z Vlkolínca odnáša," povedal Kubáň.        

Ako ďalej konkretizoval, potešili by ho napríklad rekonštrukcia prístupovej cesty, trvalé riešenie toaliet, budovanie nových atrakcií, a tiež nové podujatia pre návštevníkov Vlkolínca.        

Ružomberok si v tomto roku pripomína významné výročie Vlkolínca, v decembri 1993 ho zapísali do zoznamu dedičstva UNESCO ako poslednú obývanú osadu v karpatskom regióne zachovanú ako celok v pôvodnej ľudovej architektúre. Mesto si tento moment pripomenulo v októbri na slávnostnej akadémii. Okrem toho pripravilo a tento rok spolupracuje pri kultúrnych, spoločenských a športových podujatiach, ktoré sa konajú pod hlavičkou výročia Vlkolínca. Medzi nimi sú prednášky, prezentácie tvorcov a remesiel, výstavy, environmentálne aktivity, koncerty či tvorivé dielne.

(tasr)

Minúta  |  

Počet nájmov sa tento rok zdvojnásobil, prenájmy stúpli až o 150 eur za byt

BRATISLAVA - Počet prenajatých bytov v Bratislave sa oproti minulému roku zdvojnásobil, ceny prenájmov stúpli v žiadaných lokalitách o 100 až 150 eur mesačne za byt. Pre agentúru SITA to uviedol realitný maklér a manažér bratislavskej pobočky spoločnosti Leaders & Partners Jaroslav Vondráček.

„Čo sa týka porovnania predávajúci verzus kupujúci, je pravda, že v porovnaní s minulým rokom ponuky na predaj prevyšujú dopyt. Určite však nie je správne tvrdenie, že realitný trh zamrzol," skonštatoval.

Podľa Vondráčka bola vlani priemerná predajná cena nehnuteľností v hlavnom meste za meter štvorcový nad hranicou 3 800 eur, tento rok je to približne 3 400 eur. „Ceny starších bytov klesli rádovo aj o niekoľko desiatok tisíc eur," poznamenal. V predaji podľa neho vedie Ružinov, Petržalka a Staré Mesto. Nasleduje Karlova Ves, Dúbravka, novovybudovaná lokalita Bory, Ivanská cesta, a na konci sú už dlhodobo Dolné Hony a Vrakuňa. „V prenájmoch jednoznačne vedie Ružinov, Staré Mesto, Petržalka, Karlova Ves, Bory, Ivanská cesta," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Vedec Moczo: Monitorovanie zemetrasení slabo financujeme, máme len sedem seizmológov

Monitorovanie zemetrasení a ich výskum nie je na Slovensku dostatočne financované. Seizmické stanice potrebujú jednorazovú investíciu, aby mohli riadne fungovať. Na Slovensku je tiež nedostatok seizmológov, aktuálne ich je dokopy sedem. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Moczo.

"Každý rok žiadame od ministerstva nejakú sumu a posledné roky dostaneme vždy iba polovicu," poukázal Moczo. Priblížil, že staníc je spolu 15, z toho 13 patrí SAV a dve poskytlo Česko. Sú umiestnené v prírode, od mrazov až po najväčšie horúčavy, a už nefungujú tak, ako by mali. "Zemetrasenie zaznamenali, ale dáta nie sú tak k dispozícii, ako by boli k dispozícii v Bulharsku alebo Rumunsku," poukázal.

Národná sieť seizmických staníc je finančne krytá z vnútorných zdrojov SAV, a to v sume 40-tisíc eur ročne. Z toho polovica ide na náklady na prenos technických dát a modernizáciu. "Dá sa z toho robiť málo. Moderný seizmometer, ktorý by sme potrebovali raz za čas vymeniť, stojí 6-tisíc až 8-tisíc eur. K tomu treba prirátať akcelerometer, prevodník a ďalšie technické zariadenia," povedal generálny riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás. Dotácia zo strany SAV tak podľa neho umožňuje modernizovať jednu stanicu ročne.

Naposledy seizmológovia podľa Mocza spracovali návrh na dofinancovanie v roku 2018. Nedostal sa vtedy na rokovanie vlády. Poukázal zároveň na nedostatok seizmológov na Slovensku. "Za ostatných 14 rokov odišlo z finančných dôvodov šesť ukončených doktorandov a viacero magistrov štúdia geofyziky/fyziky Zeme do rôznych firiem a spoločností, kde im ponúkli vyššie platy. Ďalší traja pracujú v zahraničí," podotkol Moczo.

Zároveň podľa neho slovenskej seizmológii chýba odborník s elektrotechnickým vzdelaním, ktorý by sa na plný úväzok venoval prevádzke a opravám seizmických staníc. Tvrdí, že je problém ho zohnať a aj zaplatiť. "Vedci sa vedia vyrovnať s nižšími platmi, ale niektoré profesie nie," skonštatoval Moczo.

Seizmológovia apelujú na začatie dostatočného finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení. Finančne aktualizovať národnú a lokálnu sieť seizmometrov na úroveň európskeho štandardu. Moczo odporúča aj nákup seizometrov na výskum ohniskových zón. Treba podľa neho začať i proces revízie analýzy seizmického ohrozenia Slovenska v súlade s normou Európskej únie v spolupráci s ministerstvami. Posledná aktualizácia mapy seizmického ohrozenia je podľa seizmológov viac ako desať rokov stará.

"Je nutné preskúmať historické zemetrasenia v spolupráci s historikmi tak, aby údaje o historických zemetraseniach mohli byť použité vo výpočte seizmického ohrozenia Slovenska, najmä lokalít jadrových elektrární," povedal Moczo. Dofinancovaním siete seizmických staníc budú vedieť seizmológovia predpovedať, čo sa bude diať počas budúcich zemetrasení.

(tasr)

Minúta  |  

Košický samosprávny kraj začal s rekonštrukciou mosta v Kusíne pri Zemplínskej šírave

KOŠICE - Košický samosprávny kraj (KSK) začal rekonštrukciu mosta v obci Kusín v okrese Michalovce. Práce budú prebiehať v dvoch etapách, doprava na moste je vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu a riadi ju svetelná signalizácia.

Krajská samospráva na rekonštrukciu vyčlenila 235 000 eur, informovala v pondelok hovorkyňa KSK Anna Terezková.        

Takmer 60-ročný most s dĺžkou premostenia šesť metrov cez potok Kusín leží na ceste II/582 pri Zemplínskej šírave. Zhotoviteľ Globaltech Slovakia s.r.o. najprv odfrézuje vozovku, nasledovať budú búracie práce, pričom sa ráta aj s odbúraním prefabrikovaných nosníkov.        

Napriek tomu, že vozovka na moste je v poriadku, samotný most je vo veľmi zlom stavebno-technickom stave, teda v šiestom zo siedmich stupňov. "Chodníkové rímsy sú zvetrané, zábradlie je poškodené a napadnuté koróziou. Na vtokovej aj výtokovej strane je na krajných nosníkoch obnažená výstuž so značným korozívnym úbytkom. Povrch betónov opôr a krídel je mierne zvetraný a napadnutý hubami či riasami. Rekonštrukcia tohto mosta bola skrátka nevyhnutná," uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.        

Na moste nanovo vybudujú záverné múriky, úložné prahy a časti krídel, novú hydroizoláciu aj drenáže na rube opôr. Zhotoviteľ zrealizuje nosnú konštrukciu, osadí mostné závery či rímsy na moste a na oporách. Súčasťou úpravy krajníc za aj pred mostom bude osadenie obrubníkov a starú vozovku nahradí nová.        

Podľa KSK, ak pôjde všetko podľa plánu, zhotoviteľ by mal rekonštrukciu mosta ukončiť na jar 2024.

(tasr)

Minúta  |  

V uliciach a nocľahárňach Bratislavy sa budú spočítavať ľudia bez domova

BRATISLAVA - V Bratislave sa v pondelok večer budú spočítavať ľudia bez domova. Akcie sa zúčastní vyše 50 pracovníkov z mimovládnych organizácií, pracujúcich s ľuďmi bez domova, aj takmer 50 dobrovoľníkov.

Spolu so sociálnymi pracovníkmi pôjdu do terénu a vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb budú oslovovať ľudí bez domova a vypĺňať s nimi krátke dotazníky. TASR o tom informoval hovorca mesta Peter Bubla.        

"Budeme tak vedieť lepšie ako hlavné mesto nastaviť naše aktivity spojené s manažmentom a ukončovaním bezdomovectva v našom meste," ozrejmil riaditeľ sekcie sociálnych vecí magistrátu hlavného mesta Bratislavy Sergej Kára. Organizačný tím z magistrátu spolu s Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR), partnerskými organizáciami a dobrovoľníkmi sa najprv stretne v centrále v Starej tržnici, odkiaľ sa pred zotmením vyberú sčítacie tímy do terénu.        

"Anketári budú prostredníctvom dotazníkov okrem iného zisťovať príčiny straty bývania, zloženie domácnosti, ekonomickú situáciu či zdravotné problémy ľudí bez domova," vysvetlila výskumníčka IVPR Darina Kválová. Doplnila, že nebudú spočítavať iba ľudí, prespávajúcich vonku na ulici či v nocľahárňach, ale aj ľudí v neistom a nevyhovujúcom bývaní, v ubytovniach a chatkách. Takéto zameranie je dôležité z hľadiska prevencie straty bývania, keďže ľudia v neistom a nevyhovujúcom bývaní sú zvlášť ohrození.        

Mimovládne organizácie, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, začali sčítavať koncom septembra na odľahlých miestach v teréne. Kľúčová časť sčítania prebieha v sčítací večer, kde sa zisťuje minimálny počet ľudí bez bývania, od ľudí prespávajúcich vonku až po ľudí v neadekvátnom, neistom bývaní. Do konca októbra bude prebiehať dosčítanie v nocľahárňach a denných centrách, aby sa do sčítania dostali aj ľudia, ktorých sa počas jedného večera nepodarí zachytiť, no sú aktuálnymi klientmi služieb pre ľudí bez domova.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.