Preskočiť na obsah
  |  

V Banskej Bystrici sa začal festival Artorium, pýta sa na hodnotu umenia v spoločnosti

BANSKÁ BYSTRICA - Na Fakulte dramatických umení Akadémie umení (AU) v Banskej Bystrici sa v pondelok začal 13. ročník medzinárodného divadelného festivalu vysokých umeleckých škôl Artorium.

Do 19. októbra divákom ponúkne okrem divadelných predstavení aj premietanie filmov, hudobné koncerty, výtvarné výstavy či umelecké kvízy a súťaže v hereckej improvizácii. TASR o tom informovala Katarína Viludová z AU.        

"Festival, ktorý sa pýta na hodnotu umenia v spoločnosti, ponúkne aj tento rok kvalitné divadelné predstavenia zahraničných univerzít, ale i produkciu Vysokej školy múzických umení v Bratislave a banskobystrickej akadémie," konštatovala manažérka Divadla AU Jana Ovšonková. Predstaví sa Akadémia múzických umení v Prahe, Akadémia umení v Belehrade a Národná divadelná akadémia Krakov, pobočka Vroclav.        

Súčasťou festivalu sú diskusie po predstaveniach a workshopy. Tohtoroční lektori prinesú tvorivé dielne zamerané na herectvo, réžiu a tanec. Vstup na všetky predstavenia, workshopy a sprievodné podujatia je bezplatný. Keďže ide o festival s medzinárodnou účasťou, predstavenia budú obsahovať titulky v anglickom jazyku a diskusie budú podľa potreby tlmočené aj do slovenského jazyka.        

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

(tasr)

  |  

Ak chce Európa dovážať plyn, autoritárskym štátom sa nevyhne

Ak chceme mať dostatok plynu, musíme sa zmieriť s tým, že nám ho budú dodávať potenciálni agresori či štáty, kde panujú autoritárske režimy podporujúce to, čo médiá a politici na Západe najčastejšie volajú terorizmom.

Videli sme to po tom, čo Azerbajdžan napadol a obsadil enklávu Náhorný Karabach, pozorujeme to aj teraz pri útoku Hamasu na Izrael. Hnutie však Európania financovať neprestali, pričom toto financovanie sa uskutočňuje nepriamo cez Katar. Priateľstvo medzi Katarom a Hamasom, ktorý ovláda pásmo Gazy, je dobre známou záležitosťou.

Napriek silným vyhláseniam európskych štátnikov o odstrihávaní sa od krvavého plynu z tej či onej krajiny a kritiky mecenášov terorizmu či autoritárskych režimov je preto nad slnko jasné, že západná spoločnosť plyn z rozvojových krajín, v ktorých mnohokrát vládnu „nedemokratické“ a nevyspytateľné režimy, nutne potrebuje. A je len na nej, aké „zlo“ si vyberie.

Viac o téme sa dočítate v texte Samuela Kolesára.

  |  

Najväčší mobilný operátor bude mať odstávku internetu a televízie. Dotkne sa aj Vás?

SLOVENSKO – Orange hlási na 17. a 18. októbra vo viacerých lokalitách niekoľkohodinovú odstávku internetu a televízie. Dôvodom sú plánované práce na strane spoločnosti Slovak Telekom, a. s.

Ako operátor informuje na svojej internetovej stránke, že plánované práce budú mať dopad na službu Orange Doma, pod ktorú spadá internet a televízia. Odstávka sa týka týchto lokalít:

Lipovec

17. 10. 2023 v čase medzi 7:30 až 16:00 v trvaní 510 minút.

Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Modra nad Cirochou, Snina, Stakčín

17. 10. 2023 v čase medzi 8:00 až 16:30 v trvaní 510 minút.

Prašice

17. 10. 2023 v čase medzi 8:00 až 11:00 v trvaní 180 minút.

Kravany, Vikartovce

18. 10. 2023 v čase medzi 8:00 až 16:00 v trvaní 480 minút.

  |  

Obmedzenia na koľajniciach vyradili vlaky na trati Žilina - Rajec aj v okolí Handlovej a Zvolena

Osem osobných vlakov medzi Žilinou a Lietavskou Lúčkou v pondelok počas viac ako piatich hodín vyradila rekonštrukcia na tomto sedemkilometrovom úseku. Vo štvrtok 19. októbra na trati Žilina - Rajec v dĺžke 21 kilometrov nepôjdu dva a medzi Lietavskou Lúčkou a Rajcom šesť spojov.

Cestujúci môžu využiť náhradnú autobusovú dopravu, informovala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v rámci aktuálnych výluk.

Pre výluku na úseku Horná Štubňa - Sklené pri Handlovej v pondelok nešlo v priebehu šiestich hodín šesť vlakov. Ten istý počet osobných vlakov na linke Vrútky - Prievidza a späť na uvedenom šesťkilometrovom úseku nepôjde ani v piatok 20. októbra. Národný vlakový dopravca aj v tomto prípade zabezpečil náhradné autobusy medzi oboma železničnými stanicami. Vlaky môžu meškať zhruba 15 minút, pri väčšom meškaní nie je zaručené čakanie prípojných vlakov. Na úseku Handlová - Chrenovec dlhom 10 kilometrov 17. a 18. októbra vynechajú štyri osobné vlaky medzi Vrútkami a Prievidzou. Spomínané úseky Horná Štubňa - Sklené pri Handlovej a Handlová - Chrenovec sú súčasťou 37-kilometrovej trate Horná Štubňa - Prievidza.

Obmedzenia na koľajniciach prvý deň v týždni pocítili aj cestujúci medzi Kriváňom a Zvolenom - osobnou stanicou. Rekonštrukčné práce na viac ako dve a pol hodiny neumožnili na 26-kilometrovom úseku cestu šiestim vlakom - dvom rýchlikom Gemeran jazdiacim medzi Zvolenom a Košicami a štyrom osobným vlakom na linke Zvolen - Lučenec a opačne. Autobusy vozili ľudí po trase Kriváň - Detva - Stožok - Pstruša - Vígľaš - Zvolenská Slatina - Zvolen a späť. Vlaky mali hlásené meškanie takisto približne 15 minút. Úsek Zvolen - Kriváň sa nachádza na trati Zvolen - Košice, tá je dlhá 230 kilometrov.

Výluka na úsekoch Polomka - Brezno od 16. do 18. októbra a Gašparovo - Brezno 19. a 20.októbra sa týka jedného ranného zrýchleného vlaku na trase Margecany - Banská Bystrica. Úsek Brezno - Gašparovo - Polomka má 21 kilometrov, patrí na trať Banská Bystrica - Červená Skala v dĺžke 86 kilometrov.

(sita)

  |  

Rezort diplomacie by mohol pripadnúť zaťovi smeráckeho poslanca Marekovi Eštokovi

Smer podľa zdrojov denníka Sme zvažuje, že na post ministra zahraničných vecí navrhne Mareka Eštoka. Potenciálny nominant je zať Vladimíra Faiča, dlhoročného blízkeho spolupracovníka Roberta Fica a poslanca Smeru.

Marek Eštok od roku 2006 robil šéfa protokolu na Úrade vlády. Ešte predtým pôsobil na protokole u predsedu parlamentu a šéfa SDĽ Jozefa Migaša.

Od 2010 do roku 2017 bol veľvyslancom Slovenska vo Francúzsku. Vo Francúzsku dostal vysoké štátne vyznamenanie – Rad čestnej légie. Ako na jedného z mála diplomatov naňho neuplatnili nepísané pravidlo, podľa ktorého sa mal po štyroch rokoch vrátiť na dva roky na Slovensko.

V júni 2017 vymenoval Eštoka vtedajší prezident Andrej Kiska za veľvyslanca Stálej misie SR pri Rade Európy v Štrasburgu, kde bol do apríla 2021. V súčasnosti pracuje na ministerstve zahraničných vecí na oddelení procesných analýz.

(sme)

  |  

Katalin Novák: Maďarsko urobí všetko pre vstup krajín západného Balkánu do EÚ

Maďarsko aj Európska únia potrebujú región západného Balkánu a stabilitu v tomto regióne, pretože bez stability západného Balkánu nemôže byť Európa bezpečná. Vyhlásila to po príchode na summit Berlínskeho procesu v albánskej Tirane maďarská prezidentka Katalin Nováková, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Dnešný deň je dôležitý aj preto, že Maďarsko sa konečne mohlo pripojiť k Berlínskemu procesu a môžeme tak prezentovať postoj Maďarska aj na najvyššej úrovni,“ cituje maďarská verejnoprávna televízia M1 Novákovú, ktorá podčiarkla, že Maďarsko je jednoznačne za rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu.

Maďarská hlava štátu, ktorú na summit pozval albánsky premiéry Edi Rama, zároveň uviedla, že Maďarsko počas predsedníctva v Rade EÚ (od júla do decembra 2024) bude pracovať na urýchlení procesu prijímania krajín západného Balkánu.

Summit tzv. Berlínskeho procesu slúži spolupráci a integrácii krajín západného Balkánu do EÚ. Berlínsky proces vznikol v roku 2014 ako platforma pre spoluprácu na vysokej úrovni medzi vysokými oficiálnymi predstaviteľmi krajín západného Balkánu Six (WB6), ktoré tvoria Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko a zástupcovia hostiteľských krajín Berlínskeho procesu.

(tasr)