Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Opatovskej Novej Vsi je v súvislosti s migratmi pokoj, tvrdí starostka

OPATOVSKÁ NOVÁ VES – Situácia v obci Opatovská Nová Ves vo Veľkokrtíšskom okrese, kde je zariadenie migračného úradu, je v súčasnosti pokojná. TASR to v pondelok povedala starostka Nikoleta Sabóová.

Pri uzatváraní životného poistenia si treba dávať pozor na zdravotný dotazník. Čo ak nevedome niečo zatajím?

Mohlo by Vás zaujímať Pri uzatváraní životného poistenia si treba dávať pozor na zdravotný dotazník. Čo ak nevedome niečo zatajím?

Ako uviedla, v obci nevnímajú, že na ich území dočasne umiestňujú prichádzajúcich cudzincov. Podľa jej slov kým nebol v dedine tábor, tak aj nával migrantov bol vyšší ako teraz. Zhrnula, že momentálne sa v Opatovskej Novej Vsi väčšie prichádzajúce skupiny týchto ľudí nevyskytujú. „Je ich menej, situácia sa oproti predchádzajúcim týždňom upokojila. Verím, že to tak aj ostane,“ zdôraznila.

Starostke sa ťažko hodnotí, či pomohli kontroly na slovensko-maďarských hraniciach, alebo prichádza na Slovensko menej nelegálnych cudzincov. Podotkla, že niektorí obyvatelia Opatovskej Novej Vsi pracujú v Maďarsku a denne cez hranicu prechádzajú. „Zatiaľ to nevnímam tak, že by boli pre kontroly na hraniciach problémy,“ spomenula.

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši ukončil svoju činnosť, na registráciu cudzincov ďalej slúži zariadenie v Opatovskej Novej Vsi. Tento tábor migračného úradu je určený pre žiadateľov o azyl, ktorí patria medzi zraniteľné skupiny osôb.

V obci Veľký Lom zhorel interiér kultúrneho domu, požiar zničil aj strechu

Mohlo by Vás zaujímať V obci Veľký Lom zhorel interiér kultúrneho domu, požiar zničil aj strechu

Kontroly na hraniciach s Maďarskom predĺžili do 3. novembra. Pôvodne sa mali skončiť 14. októbra. Minulý týždeň to schválila vláda. Opatrenie má pomôcť k zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez územie Slovenska iba tranzitujú do iných štátov Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

VIDEO: Oravský dokument získal ocenenie. V zahraničí tlieskajú našej prírode a tradíciám

VITANOVÁ – Medzinárodný filmový festival AGROFILM 2023 ocenil film Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). Dokumentárny film „Kangal – ochranca stád“, ktorý približuje divákom život a poslanie pastierskych strážnych psov a otvára tému ochrany hospodárskych zvierat pred veľkými šelmami, získal Cenu medzinárodnej poroty Agrofilmu.

Dokumentárny Film „Kangal – Ochranca stád“ prenáša diváka do prostredia hornej Oravy na salaš vo Vitanovej. Jeho majiteľ pán Vladimír Ondrík pasie vo voľnej krajine viac ako 1 000 oviec. Ich ochranu zabezpečujú strážne pastierske psy plemena kangal. Dokument sleduje počas jedného roka život a výchovu 11tich čerstvo narodených šteniatok, ktoré sa postupne správnou výchovou a výcvikom menia na pastierske strážne psy schopné čeliť prítomnosti veľkých šeliem. Chov oviec a bezpečnosť stáda na tomto salaši je príkladom pre mnohých ďalších chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku.

https://www.youtube.com/watch?v=RuhOw3MerS8&ab_channel=%C5%A0OPSR

Vražda v Žiline. Muža bodol 11-krát do hlavy a krku

Mohlo by Vás zaujímať Vražda v Žiline. Muža bodol 11-krát do hlavy a krku

Dokument „Kangal – Ochranca stád“ ako aj séria krátkych piatich náučných filmov z dielne ŠOP vznikli prostredníctvom finančnej podpory z Operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci projektu ŠOP SR „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku.“ Filmy boli natočené v spolupráci s filmárskou dvojicou Ivanom a Tomášom Kršiakovcami zo spoločnosti HERTHA.

Minúta  |  

Kolumbijská vláda a povstalci sa dohodli na trojmesačnom prímerí

Kolumbijská vláda a odštiepenecká frakcia povstaleckej skupiny Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) sa v pondelok dohodli na trojmesačnom prímerí. Predstavitelia vlády a povstalecký Ústredný generálny štáb (EMC) po rokovaniach v pohraničnom meste Tibú na východe Kolumbie oznámili, že kolumbijské ozbrojené zložky a polícia i povstalci pozastavia vojenské operácie od 17. októbra do 15. januára budúceho roka s možnosťou predĺženia platnosti.

Dodržiavanie prímeria majú monitorovať zástupcovia Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácia amerických štátov (OAS) a kolumbijská biskupská konferencia.

Oficiálne rokovania sa mali pôvodne začať minulý týždeň, vláda a povstalci sa však dohodli na ich posunutí.

Prvý ľavicový kolumbijský prezident Gustavo Petro vlani na začiatku svojho funkčného obdobia avizoval ambiciózny plán na dosiahnutie úplného mieru v Kolumbii. Túto krajinu už celé desaťročia sužujú konflikty medzi armádou a rôznymi povstaleckými skupinami, ktoré si vyžiadali približne 220 000 obetí na životoch a milióny ďalších ľudí boli vysídlené, píše DPA.

Na základe mierovej dohody dosiahnutej v roku 2016 približne 7 000 povstalcov z ľavicovej skupiny FARC zložilo svoje zbrane. Odštiepenecká frakcia vzbúrencov EMC vedená Ivánom Mordiscom sa však v bojoch rozhodla pokračovať.

Bezpečnostná situácia v Kolumbii sa od roku 2016 zlepšila, niektoré časti krajiny sú však ešte stále pod kontrolou ďalších povstaleckých skupín či zločineckých organizácií, konštatuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Biden o situácii na Blízkom východe telefonoval so Sísím, Súdáním i Scholzom

Americký prezident Joe Biden v pondelok absolvoval telefonické rozhovory s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím, irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním a nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili o konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Sísí a Biden v spoločnom telefonickom rozhovore zdôraznili potrebu zabrániť ďalšiemu stupňovaniu konfliktu medzi Palestínčanmi a Izraelom, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti v oblasti Blízkeho východu. Zhodli sa, že prioritou je ochrana civilistov a dodanie humanitárnej pomoci do pásma Gazy, píše Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu egyptského prezidenta.

Témou rozhovorov so Súdáním a Scholzom boli následky útokov militantného hnutia Hamas, ktoré si od soboty 7. októbra vyžiadali viac než 1 400 mŕtvych na strane Izraela. Počas odvetných útokov izraelskej armády prišlo o život najmenej 2 778 Palestínčanov, pripomína agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Trump chce zákaz vstupu do USA migrantom podporujúcich Hamas

Bývalý americký prezident Donald Trump v pondelok povedal, že v prípade svojho návratu do Bieleho domu zakáže do USA vstup migrantom, ktorí podporujú palestínske hnutie Hamas. Tiež plánuje obnoviť zákaz cestovania pre občanov z viacerých prevažne moslimských krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko. Trump to povedal americkom štáte Iowa na zhromaždení, ktoré bolo súčasťou jeho kampane pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v USA.

Exprezident sa uchádza o nomináciu Republikánskej strane. V prípade zvolenia za prezidenta plánuje obnoviť zákaz cestovania pre občanov z viacerých krajín, ktorý zaviedol v roku 2017, a chce zrušiť víza pre zahraničných študentov, ktorí sú antisemitskí.

Zákaz zavedený v roku 2017 sa vzťahoval na obyvateľov Iraku, Iránu, Jemenu, Líbye, Somálska, Sudánu a Sýrie. Platnosť opatrenia zrušil súčasný americký prezident Joe Biden po nástupe do úradu v roku 2021.

Zákaz vstupu do krajiny sa podľa jeho slov bude vzťahovať na všetkých, ktorí sympatizujú s radikálnymi islamistickými teroristami a extrémistami, chcú zrušiť štát Izrael, či podporujú Hamas.

Proti mnohým z Trumpových imigračných opatrení boli počas jeho pôsobenia v úrade podniknuté právne kroky a to isté sa môže stať aj s jeho novými návrhmi, konštatuje Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuelská vláda a opozícia sa dohodli na podmienkach prezidentských volieb

Venezuelská vláda a opozícia dosiahli dohodu o podmienkach budúcoročných prezidentských volieb, ktorú majú podpísať na utorkových rokovaniach na Barbadose. Vláda súhlasila s otvorením volebného procesu, vrátane povolenia účasti pozorovateľov z Európskej únie a vytvorenia postupu na zrušenie opatrení, ktoré z prezidentského súboja vyraďovali hlavných súperov úradujúceho prezidenta Nicolása Madura, píše AP.

Nórsko, ktoré rozhovory sprostredkovalo, v pondelok oznámilo, že obe strany sa rozhodli obnoviť politický dialóg a budú rokovať na Barbadose. Spojené štáty majú v prípade podpisu dohody uvoľniť niektoré zo sankcií, ktoré zaviedli voči Madurovmu režimu, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia opozície. Táto agentúra dodáva, že ďalšie zmiernenie sankcií závisí od Madurových krokov a zorganizovania volieb, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy.

Rokovania medzi venezuelskou vládou a opozíciou sa začali v auguste 2021 v Mexiku. Venezuelská vláda ich však v októbri toho istého roka pozastavila na protest proti vydaniu blízkeho spojenca prezidenta Madura. Obe strany sa naposledy stretli vlani v novembri, keď dospeli k dohode týkajúcej sa humanitárnych otázok.

Kolumbia a ďalšie krajiny sa v posledných mesiacoch usilovali dosiahnuť obnovenie rokovaní. Maduro však to však podmieňuje zrušením hospodárskych sankcií zo strany USA a uvoľnením zmrazených finančných prostriedkov Venezuely v zahraničí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.