Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kolumbijská vláda a povstalci sa dohodli na trojmesačnom prímerí

Kolumbijská vláda a odštiepenecká frakcia povstaleckej skupiny Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) sa v pondelok dohodli na trojmesačnom prímerí. Predstavitelia vlády a povstalecký Ústredný generálny štáb (EMC) po rokovaniach v pohraničnom meste Tibú na východe Kolumbie oznámili, že kolumbijské ozbrojené zložky a polícia i povstalci pozastavia vojenské operácie od 17. októbra do 15. januára budúceho roka s možnosťou predĺženia platnosti.

Dodržiavanie prímeria majú monitorovať zástupcovia Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácia amerických štátov (OAS) a kolumbijská biskupská konferencia.

Oficiálne rokovania sa mali pôvodne začať minulý týždeň, vláda a povstalci sa však dohodli na ich posunutí.

Prvý ľavicový kolumbijský prezident Gustavo Petro vlani na začiatku svojho funkčného obdobia avizoval ambiciózny plán na dosiahnutie úplného mieru v Kolumbii. Túto krajinu už celé desaťročia sužujú konflikty medzi armádou a rôznymi povstaleckými skupinami, ktoré si vyžiadali približne 220 000 obetí na životoch a milióny ďalších ľudí boli vysídlené, píše DPA.

Na základe mierovej dohody dosiahnutej v roku 2016 približne 7 000 povstalcov z ľavicovej skupiny FARC zložilo svoje zbrane. Odštiepenecká frakcia vzbúrencov EMC vedená Ivánom Mordiscom sa však v bojoch rozhodla pokračovať.

Bezpečnostná situácia v Kolumbii sa od roku 2016 zlepšila, niektoré časti krajiny sú však ešte stále pod kontrolou ďalších povstaleckých skupín či zločineckých organizácií, konštatuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Biden o situácii na Blízkom východe telefonoval so Sísím, Súdáním i Scholzom

Americký prezident Joe Biden v pondelok absolvoval telefonické rozhovory s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím, irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním a nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili o konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Sísí a Biden v spoločnom telefonickom rozhovore zdôraznili potrebu zabrániť ďalšiemu stupňovaniu konfliktu medzi Palestínčanmi a Izraelom, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti v oblasti Blízkeho východu. Zhodli sa, že prioritou je ochrana civilistov a dodanie humanitárnej pomoci do pásma Gazy, píše Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu egyptského prezidenta.

Témou rozhovorov so Súdáním a Scholzom boli následky útokov militantného hnutia Hamas, ktoré si od soboty 7. októbra vyžiadali viac než 1 400 mŕtvych na strane Izraela. Počas odvetných útokov izraelskej armády prišlo o život najmenej 2 778 Palestínčanov, pripomína agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Trump chce zákaz vstupu do USA migrantom podporujúcich Hamas

Bývalý americký prezident Donald Trump v pondelok povedal, že v prípade svojho návratu do Bieleho domu zakáže do USA vstup migrantom, ktorí podporujú palestínske hnutie Hamas. Tiež plánuje obnoviť zákaz cestovania pre občanov z viacerých prevažne moslimských krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko. Trump to povedal americkom štáte Iowa na zhromaždení, ktoré bolo súčasťou jeho kampane pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v USA.

Exprezident sa uchádza o nomináciu Republikánskej strane. V prípade zvolenia za prezidenta plánuje obnoviť zákaz cestovania pre občanov z viacerých krajín, ktorý zaviedol v roku 2017, a chce zrušiť víza pre zahraničných študentov, ktorí sú antisemitskí.

Zákaz zavedený v roku 2017 sa vzťahoval na obyvateľov Iraku, Iránu, Jemenu, Líbye, Somálska, Sudánu a Sýrie. Platnosť opatrenia zrušil súčasný americký prezident Joe Biden po nástupe do úradu v roku 2021.

Zákaz vstupu do krajiny sa podľa jeho slov bude vzťahovať na všetkých, ktorí sympatizujú s radikálnymi islamistickými teroristami a extrémistami, chcú zrušiť štát Izrael, či podporujú Hamas.

Proti mnohým z Trumpových imigračných opatrení boli počas jeho pôsobenia v úrade podniknuté právne kroky a to isté sa môže stať aj s jeho novými návrhmi, konštatuje Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuelská vláda a opozícia sa dohodli na podmienkach prezidentských volieb

Venezuelská vláda a opozícia dosiahli dohodu o podmienkach budúcoročných prezidentských volieb, ktorú majú podpísať na utorkových rokovaniach na Barbadose. Vláda súhlasila s otvorením volebného procesu, vrátane povolenia účasti pozorovateľov z Európskej únie a vytvorenia postupu na zrušenie opatrení, ktoré z prezidentského súboja vyraďovali hlavných súperov úradujúceho prezidenta Nicolása Madura, píše AP.

Nórsko, ktoré rozhovory sprostredkovalo, v pondelok oznámilo, že obe strany sa rozhodli obnoviť politický dialóg a budú rokovať na Barbadose. Spojené štáty majú v prípade podpisu dohody uvoľniť niektoré zo sankcií, ktoré zaviedli voči Madurovmu režimu, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia opozície. Táto agentúra dodáva, že ďalšie zmiernenie sankcií závisí od Madurových krokov a zorganizovania volieb, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy.

Rokovania medzi venezuelskou vládou a opozíciou sa začali v auguste 2021 v Mexiku. Venezuelská vláda ich však v októbri toho istého roka pozastavila na protest proti vydaniu blízkeho spojenca prezidenta Madura. Obe strany sa naposledy stretli vlani v novembri, keď dospeli k dohode týkajúcej sa humanitárnych otázok.

Kolumbia a ďalšie krajiny sa v posledných mesiacoch usilovali dosiahnuť obnovenie rokovaní. Maduro však to však podmieňuje zrušením hospodárskych sankcií zo strany USA a uvoľnením zmrazených finančných prostriedkov Venezuely v zahraničí.

(tasr)

Minúta  |  

V stredu navštívi Izrael americký prezident Joe Biden

Americký prezident Joe Biden navštívi Izrael v stredu. Oznámil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po rokovaniach v Izraeli."Prezident opätovne potvrdí solidaritu USA s Izraelom a náš neotrasiteľný záväzok k jeho bezpečnosti," uviedol Blinken po rokovaniach s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Tel Avive.

Izrael má podľa šéfa americkej diplomacie právo a povinnosť brániť svojich obyvateľov pred hnutím Hamas a ďalšími teroristami. Biden do Izraela podľa Blinkenových slov prichádza v rozhodujúcej chvíli pre Izrael, pre oblasť Blízkeho východu a pre celý svet, píše agentúra DPA.

Americký prezident má počas návštevy rokovať s Netanjahuom. Biely dom oznámil, že neskôr sa má v Ammáne stretnúť aj s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom, egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a jordánskym kráľom Abdalláhom II., píše agentúra AFP.

Americké média v nedeľu uviedli, že Biden v najbližších dňoch zvažuje návštevu Izraela. Prezident v sobotu s Netanjahuom i palestínskym prezidentom Abbásom telefonoval.

(tasr)

Minúta  |  

OSN zamietla ruskú rezolúciu o Gaze odsudzujúcu násilie na civilistoch

Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) v pondelok zamietla rezolúciu predloženú Ruskom, ktorá odsudzovala útoky a prejavy násilia voči civilistom, slovne však nespomínala hnutie Hamas, ktoré 7. októbra spustilo rozsiahle útoky na izraelskom území.

Za rezolúciu zahlasovali okrem Ruska ešte štyri ďalšie krajiny. Štyri krajiny vrátane USA boli proti a šesť sa zdržalo hlasovania. Na prijatie rezolúcie je potrebných aspoň deväť hlasov a zároveň ju nesmie vetovať žiadny z piatich stálych členov, ktorými sú USA, Británia, Čína, Francúzsko a Rusko.

Rusko v rezolúcii žiadalo okamžité prímerie a nerušené dodávky humanitárnej pomoci pre Palestínčanov v pásme Gazy. V návrhu sa však nespomínalo hnutie Hamas, ktoré podniklo 7. októbra bezprecedentný útok proti Izraelu.

BR OSN sa má na svojom pondelkovom zasadnutí venovať aj ďalšej rezolúcii, ktorú predložila Brazília, pripomína AP.

Tento návrh odsudzuje "teroristický" útok Hamasu, ako aj únos rukojemníkov radikálnymi militantmi do palestínskej enklávy. Zároveň "dôrazne vyzýva", aby sa palestínskym civilistom poskytli základné potreby a nalieha na zavedenie takzvaných "humanitárnych prestávok" počas bojov s cieľom umožniť vstup humanitárnym pracovníkom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.