Preskočiť na obsah
  |  

Dobudovaním 45-bytovky sa v Novej Bani vyčerpajú možnosti výstavby bytov

V Novej Bani by mali začiatkom budúceho roku odovzdať do užívania novú 45-bytovku. Od leta 2022 ju v lokalite Pod sekvojou stavia súkromná spoločnosť, ktorá v roku 2021 kúpila od mesta predmetný pozemok. Pre TASR to uviedol primátor Branislav Jaďuď.

„Jej odovzdaním sa uzatvorí niekoľko desaťročí trvajúca výstavba bytov v tejto lokalite, ktorá bola už dávnejšie pre tento účel vyčlenená. Už predtým sme tam postavili päť takýchto bytových domov,“ priblížil.
V bytovke vznikajú jedno- až štvorizbové byty s rozlohou od asi 34 do 121 m2. Bude tam aj priestor pre 54 parkovacích miest.

Záujem o bývanie v Novej Bani je podľa Jaďuďa veľký. Bývať v tomto kedysi baníckom mestečku s dobrou polohou v blízkosti rýchlostnej cesty R1 je lákavé tak pre miestnych, ako aj pre ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

V Novej Bani býva asi polovica z vyše 7 000 obyvateľov v rodinných domoch, čo je podľa primátora v rámci Slovenska rarita, keďže v mestách prevažujú byty nad rodinnými domami. Z asi 3 500 obyvateľov, ktorí v Novej Bani bývajú v bytoch, je približne 1 200 takých, ktorí obývajú nájomné byty. Zvyšok žije v bytoch, ktoré sú v osobnom vlastníctve.

Podľa neho sa ale na dlhší čas výstavba bytov v Novej Bani zastaví, pretože byty už momentálne nemá mesto kde stavať. Navyše Nová Baňa patrí medzi niekoľko málo miest v Banskobystrickom kraji, ktoré majú povinnosť zachovávať tzv. vidiecke osídlenie prostredníctvom svojich početných usadlostí, tzv. štálov, ktoré sú roztrúsené po celom katastri.

(tasr)

  |  

Európska komisia vyčlenila viac ako 50 miliónov eur na podporu ukrajinského energetického systému

Fond Európskej únie pre energetickú podporu Ukrajiny zriadili na podporu ukrajinského energetického systému čeliacemu ruským útokom na kritickú infraštruktúru. Po utorňajšom zasadnutí Rady EÚ o energetických otázkach to uviedla eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Keď rozprávala o podpore EÚ Ukrajine, pripomenula stretnutie európskych ministrov s ukrajinským predstaviteľom Hermanom Haluščenkom, počas ktorého vyjadrila „neochvejnú podporu Ukrajine pred ďalšou veľmi ťažkou zimou pre Ukrajincov“.

„Komisia už vyčlenila viac ako 50 miliónov eur pre Fond Európskej únie pre energetickú podporu Ukrajiny a ja som povzbudila členské štáty, aby tiež pokračovali vo svojich daroch,“ povedala Simsonová.

Estónska politička dodala, že Európska únia urobí všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že túto zimu budú „minimalizované účinky akýchkoľvek ruských útokov zameraných na ukrajinskú energetickú a civilnú infraštruktúru“.

(sita)

  |  

Podľa šéfa SPP-distribúcia by sa štát mal zamerať skôr na emisie z priemyslu než z vykurovania

Slovensko musí napĺňať svoje záväzky v oblasti dekarbonizácie ekonomiky, avšak s princípom hodnoty za peniaze. Masová inštalácia tepelných čerpadiel znamená vysoké náklady a obmedzenia elektroenergetickej sústavy. Uviedol to generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia Martin Hollý v podcaste Otvorene o plyne, ktorý vydáva Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).

Štát by sa podľa neho mal zamerať skôr na emisie z priemyslu než z vykurovania, pretože v prípade vykurovania rodinných domov je objem celkových emisií podľa Hollého len sedem percent. Dodáva, že je však na Slovensku približne 780-tisíc domov bez úplného zateplenia, alebo nemajú zateplenie obvodového plášťa.

Práve plynárenstvo môže podľa neho pomôcť štátu ušetriť miliardy pri dekarbonizácii. "Keď sa pozrieme na nejakú inventúru emisií v SR, tak naše emisie predstavujú asi 40 miliónov ton, z ktorých polovica je krytá povolenkami ETS (Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami, pozn. TASR) a týka sa predovšetkým veľkých priemyselných prevádzok. To znamená, že aj v slovenskej energetike stále využívame ako zdroj uhlie. Ak by sa nám ho v týchto procesoch podarilo nahradiť, tak dosiahneme celkové zníženie emisií na Slovensku 20 %, čo bude pekný výsledok," pokračoval Hollý.

V prípade individuálneho vykurovania podľa neho dokážu plynové kompenzačné kotly znížiť spotrebu o 20 %. "Výhoda kompenzačných kotlov je aj v tom, že ich vstupná investícia je okolo 3-tisíc eur. Takže keby aj štát chcel nejakým spôsobom podporiť implementáciu tohto riešenia, tak to nebude veľmi nákladné riešenie," dodal. Investičné a prevádzkové náklady plynového kotla počas jeho 15- až 20-ročnej životnosti sú podľa Hollého v porovnaní s nákladmi na tepelné čerpadlo o približne 30 % nižšie.

(tasr)

  |  

Čínsky prezident rokoval s Putinom, vyzdvihol prehlbovanie dôvery medzi oboma krajinami

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu ruskému partnerovi Vladimirovi Putinovi povedal, že politická vzájomná dôvera medzi oboma krajinami sa "neustále prehlbuje". S odvolaním sa na čínske štátne médiá o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

Si tiež vyzval na spoločné úsilie Číny a Ruska o "zabezpečenie medzinárodnej spravodlivosti", uviedla štátna tlačová agentúra Sinchua. Ocenil zároveň podľa jeho slov úzku a efektívnu strategickú koordináciu medzi Pekingom a Moskvou. "Objem bilaterálneho obchodu dosiahol historicky najvyššiu úroveň a postupuje k cieľu 200 miliárd dolárov, ktorý si obe strany stanovili," povedal Si. Poukázal okrem toho na to, že s Putinom sa za posledných desať rokov stretol 42-krát a rozvinul s ním "dobrý pracovný vzťah a hlboké priateľstvo".

Peking tento týždeň hostí zástupcov 130 krajín na fóre svojej obchodnej a infraštruktúrnej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR), známej aj ako Iniciatíva pás a cesta (BRI) či Nová hodvábna cesta. Na čele zoznamu hostí je Putin, ktorý je na prvej návšteve niektorej zo svetových veľmocí, odkedy sa jeho režim inváziou na Ukrajinu dostal do medzinárodnej izolácie, napísala AFP.

Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska. Obchodná výmena medzi oboma krajinami dosiahla vlani podľa čínskych úradov rekordných 190 miliárd dolárov. Peking si vyslúžil kritiku západných krajín za postoj k vojne na Ukrajine. Čína tvrdí, že je v tejto záležitosti neutrálna, no odmieta kritizovať ruskú inváziu.

(tasr)

  |  

Rakúsko bude kontrolovať aj hranicu s Českom

Rakúsko zavádza kontroly aj na hranici s Českom. V platnosti budú od polnoci z utorka na stredu zatiaľ na desať dní, oznámil v utorok hovorca rakúskeho ministerstva vnútra. TASR o tom informuje podľa agentúry APA.

Viedeň reaguje na rozhodnutie Nemecka zaviesť stacionárne kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a Švajčiarskom – po vzore kontrol, aké vykonáva na rakúskej hranici už od roku 2015. Cieľom je podľa hovorcu zabrániť tomu, aby prevádzači presmerovali trasy nelegálnej migrácie cez Rakúsko.

Rakúske ministerstvo vnútra v oznámení poukázalo na to, že v schengenskom priestore v súčasnosti okrem Rakúska kontrolujú vnútorné hranice Slovensko, Poľsko, Česko, Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Nórsko a Švédsko. Rezort dodal, že počet zaznamenaných nelegálnych migrantov v posledných týždňoch medziročne vzrástol na Slovensku (900 percent), v Nemecku (71 percent), Francúzsku (37 percent) či Španielsku (42 percent). V Rakúsku naopak v posledných mesiacoch evidujú pri zadržaných a žiadateľoch o azyl pokles o "približne 50 percent".

(tasr)

  |  

Vláda bude rokovať o investičnom stimule či boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Spoločnosť Winkelmann Building + Industry Slovakia v Rimavskej Sobote by mohla dostať štátnu investičnú pomoc v hodnote približne 41,25 milióna eur vo forme dotácie. Tá má byť určená na dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, pričom do konca roku 2025 má byť vytvorených 452 nových pracovných miest. Vyplýva to z návrhu, o ktorom bude v stredu rokovať vláda.

Kabinet premiéra Ľudovíta Ódora má schvaľovať aj zmenu využitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov pre ministerstvo obrany v sume takmer 5,3 milióna eur, ktoré mali byť pôvodne využité pri rekonštrukcii budovy pre prápor Istar v Prešove a tiež na nákup vybavenia a strojov. Po novom majú peniaze použiť na nákup pásových obrnených vozidiel, ktoré Slovensko kupuje od Švédska.

Ministri sa tiež budú zaoberať návrhom Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024-2028. Podľa predkladateľov z ministerstva vnútra sa chce zamerať na vytvorenie efektívnych nástrojov na včasnú identifikáciu, ochranu a pomoc obetiam, najmä so zreteľom na osoby v zraniteľnom postavení. Prispieť má aj k úspešnému stíhaniu páchateľov a uloženiu spravodlivého trestu.

Medzi bodmi zaradenými na rokovanie je aj technická úprava v septembri schváleného vzorca, podľa ktorého má štát vyplácať kompenzácie dodávateľom energií v roku 2023, ale aj návrh dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o hospodárskej spolupráci. Ten zakladá Spoločnú komisiu pre hospodársku spoluprácu zloženú zo zástupcov príslušných orgánov zmluvných strán s cieľom koordinovať a podporovať bilaterálnu hospodársku spoluprácu, ktorá sa bude stretávať striedavo v oboch krajinách.

(tasr)