Ľudia z policajnej inšpekcie spojení s tímom Oblúk vraj klamú. Údajne to dokázal detektor lži, výsledky im však neukázali

Dvaja riadiaci funkcionári na odbore špeciálnych činností policajnej inšpekcie, riaditeľ odboru Martin Littera a jeho zástupkyňa Martina Holosová, minulý týždeň v sedemstranovom liste premiérovi opísali, ako sa ich nadriadení snažili šikanovať a diskreditovať. Informáciu ako prvý priniesol magazín Plus 7 dní.

Objavil sa nový list

Vyhranili sa tým voči postupom svojich nadriadených, šéfa inšpekcie Petra Juhása a jeho zástupcu Juraja Svítoka. „Účelová diskreditácia sa začala pri vyšetrovateľke oddelenia Diane Santusovej. Pokračovala pánom Imlejom a teraz sme sa objektom pomsty stali my dvaja,“ píšu v liste premiérovi, ktorý má Štandard k dispozícii. Odkazujú tým na prípad, o ktorom sme informovali pred mesiacom.  

Vedúci bývalej šéfky vyšetrovacieho tímu Oblúk mu v liste opísal policajnú šikanovanie, ktorého sa údajne malo dostať policajtke Diane Santusovej. Tá predtým stíhala ľudí z NAKA zo skupiny takzvaných čurillovcov. Podľa jeho svedectva sa do toho údajne zapojil aj stíhaný vyšetrovateľ Pavol Ďurka a šéf Úradu inšpekčnej služby Peter Juhás. Zo šikanovania obvinil aj Juhásovho zástupcu Svítoka.

Litter s Holosovou v liste opisujú, ako krátko po tom, čo sa Peter Juhás stal šéfom inšpekcie, sa začala kontrola dlhodobo utajovaných spisov vykonávaná odborom vnútornej kontroly, ktorá súvisela s nahrávkami vyšetrovateľov NAKA, takzvaných čurillovcov, ktorých odpočúvala inšpekcia.

Prostredníctvom tejto kontroly nadriadenej Juhásom, boli špeciálnemu odboru odobraté spisy proti vyšetrovateľom NAKA. Vraj ich odobral jeho zástupca Juraj Svítok minulý pondelok, teda týždeň po parlamentných voľbách.

Vraj stáli za únikom nahrávok

Najskôr uveďme udalosti do širších súvislostí. Advokát čurillovcov Peter Kubina nedávno artikuloval podozrenie, že nahrávky vyšetrovateľov čurillovcov, ktoré vykonala inšpekcia, mohli byť nezákonné, keďže vraj neboli uskutočnené odborom inšpekcie a povolenie súdu malo byť získané až dodatočne a účelovo. Na tieto skutočnosti zrejme reagovalo vedenie inšpekcie, ktoré nechalo preveriť konanie zmieneného odboru inšpekcie a jeho funkcionárov.

Litter s Holosovou putovali na „detektor lži“ a vedenie inšpekcie dospelo k záveru, že ním neprešli. Juhás udalosti interpretuje tak, že tento čarovný prístroj vraj „odhalil“ skupinu ľudí z inšpekcie, ktorá podľa nich údajne stála za únikom nahrávok, ktoré účelovo a v zostrihanej verzii na tlačovkách púšťal napríklad aj líder Smeru Robert Fico.

Mimochodom to, čo si o „detektore lži“, jeho relevantnosti a o tom, ako sa dá využiť ako „cirkusová záležitosť“, myslí napríklad sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, sa možno dočítať v tomto rozhovore.

Tento pochybný nástroj si po vzore politických metód Igora Matoviča zjavne našiel využitie aj v takzvanej „vojne v polícii“.

Vedenie inšpekcie nepochybovalo o tom, že tento rozprávkový „vševediaci“ stroj odhalil páchateľov: „Dospeli jednoznačne k záveru, že súčasné vedenie Odboru špeciálnych činností nemôže ďalej zotrvať na svojich pozíciách, pretože tolerovali možné nezákonnosti v činnosti ich odboru, čo môže mať za následok znehodnotenie všetkých získaných dôkazov,“ napísal šéf inšpekcie vo svojom stanovisku.

Litterovi a Holosovej Juhás následne ponúkol dobrovoľný odchod alebo výpoveď. Tí sa voči tomu bránia listom premiérovi, v ktorom okrem iného vyjadrili podozrenie, že ich nadriadení sa účelovou kontrolou ich odboru mohli dopracovať k informáciám, ktoré by mohli byť použité proti ľuďom zo zrušeného Santusovej tímu Oblúk:

„Prišlo nám neštandardné, že vzhľadom na to, že sa mal prešetrovať možný únik utajovaných zvukových nahrávok, kontrolná skupina kontrolovala nielen dhodobo utajované spisy, ktoré sa týkali vyhotovovania zvukových záznamov z kancelárii čurillovcov, ale na kontrolu si vyžiadala všetky dlhodobo utajované spisy zo všetkých akcii, ktoré špecializovaný tím Oblúk vykonával, (…) aj veci, ktorých sa únik nahrávok netýkal, no išlo o akcie špecializovaného tímu Oblúk.“

Podobné podozrenie predtým opísal aj Imlej z východoslovenskej inšpekcie.

„Konanie aktuálneho vedenia Úradu inšpekčnej služby nás utvrdilo v tom, že ich pôsobenie smeruje k ochrane a poskytovaniu informácií obvineným ,elitným‘ príslušníkom NAKA a diskreditácii všetkých tých, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní medializovanej kauzy čurillovci,“ napísala dvojica inšpekčných policajtov Ódorovi. Juhás odmietol, že by sa dopustil šikanovania.

Litter s Holosovou v liste vzniesli aj obavu, že sa takýmto spôsobom spisy dostanú k neoprávneným osobám. Kontrolou tak šéfovia inšpekcie získali prístup k „informáciám z dlhodobo utajovaných spisov z akcií na úseku sledovania osôb“. Išlo údajne o porušenie pravidiel, keďže pri sledovaní osôb fungujú zaužívané zásady, podľa ktorých sa s informáciami pracuje tak, aby o nich mal vedomosť len čo najmenší nevyhnutný okruh ľudí.

Keďže nahrávky unikli, podozriví boli, prirodzene, ľudia z Litterovho odboru. Litter so svojou zástupkyňou sa bránia, že za vyše 13, respektíve 14 rokov, počas ktorých na odbore pracujú, sa im nikdy nestalo, že by od nich unikli utajované skutočnosti.

„Prvotné a hlavné podozrenie za únik utajovaných nahrávok padlo práve na náš odbor. S utajovanými nahrávkami však preukázateľne prišli do styku aj ďalšie osoby a nielen príslušníci nášho odboru,“ obhajujú sa s tvrdením, že za svojimi ľuďmi naďalej pevne stoja a vylučujú, že by za únik informácií bol zodpovedný ktokoľvek z ich odboru.

Podozrivý detektor

Litter s Holosovou opisujú aj údajne neštandardné postupy pri samotnom absolvovaní detektoru, na ktorý ich posadili nadriadení. Funkcionári na detektor chodia pravidelne v päťročných intervaloch, no táto dvojica tvrdí, že sa im nestalo, že by sa na základe neho preukázal nejaký problém s ich osobami.

V tomto roku však polygraf museli absolvovať trikrát: „Po absolvovaní detektoru sa za normálnych okolností výsledok dozviete hneď. Pracovník, ktorý s vami detektor vykonáva, by vám mal po ukočení vyšetrenia oznámiť výsledok – či ste detektorom prešli, neprešli, prípadne ktorú oblasť bude potrebné ešte zopakovať,“ opisujú.

„No v našich prípadoch sa opäť postupovalo účelovo a výsledok sme sa ani po jednom absolvovaní detektora napriek dopytovaniu psychofyziológa nedozvedeli. A to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby vznikol priestor vytvárať a zintenzívňovať psychologický tlak na naše osoby zo strany vedenia Úradu inšpekčnej služby.“

To, že detektorom neprešli, sa dozvedeli až dodatočne od Juhása, keď im zvestoval

výpoveď. Litter s Holosovou podľa svojich slov požiadali o výstupy z detektoru, no bezvýsledne, keďže podľa stanoviska Oddelenia psychofyzilógie Policajného zboru výsledky dostáva len žiadateľ.

Kým samotní aktéri, ktorých mal detektor „usvedčiť“, sa k jeho výsledkom nedostali, Juhás ich priamo medializoval. „Stále sa zamýšľame nad tým, z akého dôvodu jednu kópiu našich detektorov zaslali aj na Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý so spomínaným únikom nemá nič spoločné,“ pýtajú sa Litter s Holosovou.  

Litter v liste premiérovi tiež opisuje, ako sa ho Svítok pred vykonaním detektora snažil vystresovať neštandardným telefonátom, v ktorom mu povedal, že majú údajné informácie, že odposluchy voči podozrivým vyšetrovateľom NAKA v skutočnosti nevykonávali oni, ale že ich nasadila Slovenská informačná služba. Litter sa domnieva, že sa ho tým snažil dostať do psychickej nepohody, ktorá má negatívny účinok aj na výsledok „detektora lži“.