Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakúsko bude kontrolovať aj hranicu s Českom

Rakúsko zavádza kontroly aj na hranici s Českom. V platnosti budú od polnoci z utorka na stredu zatiaľ na desať dní, oznámil v utorok hovorca rakúskeho ministerstva vnútra. TASR o tom informuje podľa agentúry APA.

Viedeň reaguje na rozhodnutie Nemecka zaviesť stacionárne kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a Švajčiarskom – po vzore kontrol, aké vykonáva na rakúskej hranici už od roku 2015. Cieľom je podľa hovorcu zabrániť tomu, aby prevádzači presmerovali trasy nelegálnej migrácie cez Rakúsko.

Rakúske ministerstvo vnútra v oznámení poukázalo na to, že v schengenskom priestore v súčasnosti okrem Rakúska kontrolujú vnútorné hranice Slovensko, Poľsko, Česko, Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Nórsko a Švédsko. Rezort dodal, že počet zaznamenaných nelegálnych migrantov v posledných týždňoch medziročne vzrástol na Slovensku (900 percent), v Nemecku (71 percent), Francúzsku (37 percent) či Španielsku (42 percent). V Rakúsku naopak v posledných mesiacoch evidujú pri zadržaných a žiadateľoch o azyl pokles o "približne 50 percent".

(tasr)

Minúta  |  

Vláda bude rokovať o investičnom stimule či boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Spoločnosť Winkelmann Building + Industry Slovakia v Rimavskej Sobote by mohla dostať štátnu investičnú pomoc v hodnote približne 41,25 milióna eur vo forme dotácie. Tá má byť určená na dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, pričom do konca roku 2025 má byť vytvorených 452 nových pracovných miest. Vyplýva to z návrhu, o ktorom bude v stredu rokovať vláda.

Kabinet premiéra Ľudovíta Ódora má schvaľovať aj zmenu využitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov pre ministerstvo obrany v sume takmer 5,3 milióna eur, ktoré mali byť pôvodne využité pri rekonštrukcii budovy pre prápor Istar v Prešove a tiež na nákup vybavenia a strojov. Po novom majú peniaze použiť na nákup pásových obrnených vozidiel, ktoré Slovensko kupuje od Švédska.

Ministri sa tiež budú zaoberať návrhom Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024-2028. Podľa predkladateľov z ministerstva vnútra sa chce zamerať na vytvorenie efektívnych nástrojov na včasnú identifikáciu, ochranu a pomoc obetiam, najmä so zreteľom na osoby v zraniteľnom postavení. Prispieť má aj k úspešnému stíhaniu páchateľov a uloženiu spravodlivého trestu.

Medzi bodmi zaradenými na rokovanie je aj technická úprava v septembri schváleného vzorca, podľa ktorého má štát vyplácať kompenzácie dodávateľom energií v roku 2023, ale aj návrh dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o hospodárskej spolupráci. Ten zakladá Spoločnú komisiu pre hospodársku spoluprácu zloženú zo zástupcov príslušných orgánov zmluvných strán s cieľom koordinovať a podporovať bilaterálnu hospodársku spoluprácu, ktorá sa bude stretávať striedavo v oboch krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

K útoku v Bruseli sa prihlásila skupina Islamský štát

Teroristická skupina Islamský štát (IS) sa v utorok prihlásila k útoku v Bruseli, pri ktorom ozbrojený muž zastrelil dvoch Švédov. Podľa vyhlásenia skupiny bolo cieľom Švédsko ako člen globálnej koalície bojujúcej proti džihádistom. TASR informácie prevzal od agentúry AFP.

Muž tuniského pôvodu nelegálne žijúci v Belgicku zastrelil dvoch švédskych občanov a tretieho zranil v pondelok večer na ulici v belgickej metropole. Útok sa odohral krátko pred začiatkom futbalového zápasu Belgicka so Švédskom. Útočníka, ktorého médiá identifikovali ako 45-ročného tuniského migranta Abdesalema Lassoueda, v utorok ráno postrelili belgickí policajti. Zraneniam následne podľahol.

Lassoued bol podľa švédskej prokuratúry v rokoch 2012-14 vo Švédsku vo väzení po tom, ako ho odsúdili za nekonkretizovaný trestný čin. Útočník po streľbe na sociálnych sieťach vyhlásil, že ho inšpirovala skupina IS. Švédske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že obeťami sú muži vo veku nad 60 a 70 rokov. Zranený švédsky sedemdesiatnik je v súčasnosti v nemocnici.

Rezort odporučil Švédom v zahraničí zvýšenú opatrnosť a ostražitosť. Švédsko patrí k desiatkam krajín v globálnej koalícii bojujúcej proti Islamskému štátu, vytvorenej v roku 2014 po tom, ako džihádisti obsadili veľké oblasti v Iraku a Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Jordánsko zrušilo summit s Bidenom, šéf Bieleho domu do Ammánu nepocestuje

Jordánsko v utorok zrušilo summit, na ktorom sa mal zúčastniť aj prezident USA Joe Biden. Urobilo tak po raketovom útoku na nemocnicu v pásme Gazy, po ktorom palestínske úrady hlásili stovky obetí. Biden podľa Bieleho domu medzitým zrušil návštevu Jordánska. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Biden sa mal v stredu v jordánskom Ammáne stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom II., egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Do summitu sa podľa AFP vkladali nádeje na oživenie mierového procesu po nových bojoch medzi Izraelom a Hamasom. Po správach o explózii v nemocnici v meste Gaza, z ktorej sa vzájomne obvinili palestínski militanti a izraelská armáda, už Abbás predtým zrušil stretnutie s Bidenom.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí neskôr oznámil, že summit sa bude konať, "až keď padne rozhodnutie zastaviť vojnu a ukončiť tieto masakry". Biely dom následne uviedol, že Biden počas cesty na Blízky východ navštívi len Izrael. Necestovať do Ammánu sa rozhodol po "konzultácii" s jordánskym kráľom a z dôvodu trojdňového smútku, ktorý vyhlásil Abbás. "Prezident vyjadril hlbokú sústrasť nad stratou nevinných životov pri výbuchu v nemocnici v Gaze a želá rýchle uzdravenie zraneným," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok na nemocnicu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kategoricky odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok, ktorý v utorok zasiahol nemocnicu v pásme Gazy. Informácie publikovala agentúra DPA.

"Celý svet by to mal vedieť: boli to barbarskí teroristi v Gaze, ktorí zaútočili na nemocnicu," uviedol Netanjahu s tým, že izraelská armáda to nebola. "Tí, ktorí brutálne zavraždili naše deti, vraždia aj svoje vlastné deti," doplnil vo vyhlásení.

Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy, podriadené islamistickému hnutiu Hamas, predtým tvrdilo, že pri izraelskom nálete na nemocnicu v meste Gaza zahynulo a utrpelo zranenia "niekoľko sto" ľudí. Izraelská armáda následne uviedla, že raketu, ktorá zasiahla nemocnicu, podľa prvých informácií odpálili militanti zo skupiny Islamský džihád.

(tasr)

Minúta  |  

Útočník z Bruselu bol zrejme osamelý vlk, vo Švédsku bol vo väzení, tvrdí prokuratúra

Muža, ktorý v pondelok večer v Bruseli zastrelil dvoch Švédov a tretieho vážne zranil, odsúdili v minulosti vo Švédsku za istý trestný čin a v rokoch 2012-14 bol v tamojšom väzení. Oznámil to v utorok švédsky migračný úrad (Migrationsverket), informuje agentúra AFP.

Hovorca úradu odmietol konkretizovať dĺžku jeho trestu aj samotný zločin, za ktorý muža odsúdili. "V rokoch 2012-2014 si vo Švédsku odpykával trest odňatia slobody," povedal pre AFP. Muža previezli zo Švédska do "inej európskej krajiny" na základe dublinského dohovoru, podľa ktorého musia migranti požiadať o azyl v tej európskej krajine, do ktorej prišli najskôr.

K pondelňajšej streľbe došlo v širšom centre Bruselu krátko po 19.00 h večer. Jej obeťami sa stali dvaja švédski občania, ktorí do Bruselu pricestovali na pondelňajší futbalový zápas Belgicka so Švédskom. Atentátnika, ktorého belgické médiá identifikovali ako 45-ročného Abdesalema Lassoueda pôvodom z Tuniska, v utorok ráno postrelila polícia. Následne ho previezli do nemocnice, kde zraneniam podľahol.

Lassoued sa po vraždách na sociálnych sieťach chválil, že ho k činu inšpirovala extrémistická skupina Islamský štát. Hoci teda išlo podľa AFP o zjavného islamistu, podľa utorňajšieho vyjadrenia belgickej federálnej prokuratúry konal skôr ako "osamelý vlk" než člen teroristickej siete.

Švédskych futbalových fanúšikov po prerušenom a nedohranom futbalovom zápase odprevadila polícia rovno na letisko. "Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o teroristický útok zameraný voči Švédsku a švédskym občanom len preto, že sú Švédi," povedal v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson.

Lassoued sa v Belgicku zdržiaval nelegálne. V novembri 2019 podal žiadosť o azyl, ktorú v októbri 2020 zamietli. Potom úradom "zmizol z radaru", uviedla štátna tajomníčka pre azyl Nicole de Moorová. Vo februári 2021 ho vyradili z národného registra žiadateľov o azyl. Belgická polícia s ním mala opakovane do činenia, záznamy mal pre údajné obchodovanie s ľuďmi, nelegálny pobyt a ohrozovania bezpečnosti štátu.

V Bruseli sa v stredu bude konať spomienková ceremónia za obete útoku, na ktorej sa zúčastnia aj švédsky a belgický premiér.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.