Hovorca IDF Richard Hecht povedal v utorok na brífingu, že plánovaná operácia izraelskej armády nemusí byť pozemná, ale môže ísť o „niečo iné“. „Potrebujeme sa odpútať od starého systému ,horúceho zemiaku‘ v Gaze. Bude to vyzerať inak, bude to trvať dlhšie,“ povedal novinárom.
V skutočnosti je toto oneskorenie odrazom zložitých kalkulácií týkajúcich sa rukojemníkov, tlaku spojencov na zabránenie civilným obetiam, a hrozby útoku zo strany Hizballáhu, píše Telegraph.
Dôvod prvý: rukojemníci
Dostupné informácie hovoria o 199 rukojemníkoch, ktorých zajal Hamas počas svojho útoku na juh Izraela. IDF však dlhodobo tvrdia, že s hnutím nie je možné rokovať.
Pozemnú ofenzívu by prežilo málo mužov, žien, detí či starcov, ktorých palestínski militanti uniesli, Hamas dokonca tvrdí, že 22 z nich už zahynulo pri leteckých útokoch na Gazu. Hecht túto informáciu označil za „psychologickú manipuláciu Hamasu“ a podobné tvrdenia tiež odmieta.
V súkromných rozhovoroch niektorí izraelskí občania hovorili, že civilné obete sú obetou, ktorú treba priniesť, rodiny unesených však majú, pochopiteľne, iný názor. V sobotu sa niekoľko rodín zhromaždilo pred sídlom Izraelských ozbrojených síl požadovali, aby sa ich rodinní príslušníci čím skôr vrátili domov živí.
To isté si myslí aj americký minister zahraničia Antony Blinken, na programe jeho rokovaní boli rukojemníci na prvom mieste. Predstavitelia Kataru takisto dúfajú, že sprostredkujú aspoň prepustenie žien a detí.
Dôvod druhý: medzinárodný tlak
Tradiční spojenci Izraela – najmä USA a Veľká Británia – jednoznačne podporujú právo židovského štátu na sebaobranu. Minulý týždeň však britský šéf diplomacie James Cleverly vyhlásil, že od IDF očakáva určitú „zdržanlivosť“.
Západ si je vedomý, že humanitárna katastrofa v pásme Gazy len posilní pocit zrady a nenávisti, pre ktoré bol Hamas doteraz taký úspešný. Nadôvažok by sa vrátilo nepriateľstvo v izraelsko-arabských vzťahoch, ktoré by sabotovalo snahy o ich normalizáciu (Abrahámske dohody).
Verejná mienka na Západe, píše Telegraph, by sa znova mohla čiastočne obrátiť proti Izraelu. Už v súčasnosti po bombardovaní, pri ktorom zahynulo okolo tritisíc ľudí, odstávke vody či totálnom obliehaní pásma Gazy, verejnosť stráca voči Izraelu sympatie.
Pozemný útok by bol omnoho krvavejší, preto sa Blinken snaží presvedčiť Izrael a Egypt, aby pre civilistov a humanitárnu pomoc otvorili južný koridor v meste Rafa.
Izrael predĺžil pôvodnú 24-hodinovú lehotu na evakuáciu zo severu pásma „naneurčito“ zrejme z toho istého dôvodu. Prvý návrh okrem toho kritizovali aj mnohé ľudskoprávne organizácie.
Samozrejme, nie je jasné, ako si izraelská vláda predstavuje koniec vojny. Niektorí navrhujú neobmedzenú okupáciu a návrat židovských osád, iným by stačila spriatelená vláda, ktorá by nahradila Hamas.
Dôvod tretí: vojenská stránka
Invázia do pásma Gazy, ktorá by „zničila“ Hamas, a zároveň oslobodila rukojemníkov, je časovo, finančne, ale aj vojensky náročná. Predpokladá sa, že Hamas venoval viac ako rok prípravám na izraelský protiútok, a zrejme bude viesť izraelskú armádu do husto osídlených oblastí, ako je napríklad samotné mesto Gaza.
Okrem ťažkostí, s ktorými by sa Izraelčania pri postupe stretli – ostreľovači, podomácky vyrobené bomby, „kill zones“, teda slepé uličky s pripravenou krížovou paľbou – hrozí ozbrojeným silám aj otvorenie druhého frontu zo severu. Hizballáh už naznačil, že je ochotný zaútočiť na izraelsko-libanonskej hranici, kde už došlo aj k prestrelkám.
Hecht zdôrazňuje, že Izrael „je schopný a pripravený viesť vojnu na dvoch frontoch“, a varoval libanonskú vládu pred potenciálnou odpoveďou na útok Hizballáhu. Väčšina z 300-tisíc záložníkov je však sústredená v okolí Gazy, preto je pripravenosť podľa Telegraphu otázna.
„Izraelskí generáli teda budú riešiť, ako obmedziť severnú hrozbu a zároveň pokračovať v operácii v Gaze – a nie je jasné, ako to urobiť,“ dodáva denník Telegraph.
(sab)
