Preskočiť na obsah
  |  

Britský premiér navštívi vo štvrtok Izrael

Britský premiér Rishi Sunak vo štvrtok odcestuje do Izraela v snahe zabrániť ďalšej eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu, oznámil jeho úrad. Informovala o tom agentúra AFP.

"Útok na nemocnicu (v Gaze) by mal byť zlomovým bodom pre lídrov v regióne, ako aj na celom svete a viesť k spojeniu síl s cieľom zabrániť ďalšej nebezpečnej eskalácii konfliktu," uviedol Sunak vo vyhlásení.

Zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo nesmie "dovoliť, aby sa barbarský terorizmus zo strany (palestínskeho militantného hnutia) Hamas a neúcta k ľudskému životu stali katalyzátorom ďalšej eskalácie konfliktu v regióne", uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Sunak sa má stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom.

Zároveň podľa Downing Street britský minister zahraničných vecí James Cleverly má "v najbližších dňoch" navštíviť Egypt, Turecko a Katar.

(tasr)

  |  

Po pokuse o útok na synagógu zorganizovali v Berlíne podujatie proti antisemitizmu

Po pokuse o podpaľačský útok na synagógu v centre nemeckej metropoly Berlín zorganizovali v stredu podujatie proti antisemitizmu, informovala agentúra DPA.

"Keďže my sami žijeme v susedstve, cítime naliehavú povinnosť rozhodne sa postaviť proti antisemitizmu, ktorý motivoval neúspešný podpaľačský útok z dnešného rána, ako aj proti antisemitizmu všeobecne," uviedla organizátorka iniciatívy obyvateľov okolitých budov Sonja Kloevekornová.

Podľa informácií polície hodili dvaja maskovaní neznámi páchatelia zápalné fľaše smerom k budove synagógy, dopadli však na chodník a stavbu nezasiahli.

Na podujatie proti antisemitizmu prišlo v stredu podľa odhadov polície 50 až 60 ľudí, ktorí chceli "vyjadriť solidaritu so židovskou komunitou i židovskými susedmi".

Kloevekornová zdôraznila, že nemožno prijať, aby boli židovskí spoluobčania a židovské inštitúcie "v našej otvorenej spoločnosti napádané", cituje DPA.

V Nemecku bola posilnená bezpečnosť v okolí židovských inštitúcií po teroristickom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael, ktorý prerástol v ozbrojený konflikt. Eskalácia konfliktu medzi palestínskymi militantmi a Izraelom celosvetovo zvýšila obavy z útokov proti Židom.

K útoku na synagógu v Berlíne prišlo len niekoľko hodín po zásahoch berlínskej polície proti nepovoleným propalestínskym demonštráciám. Vypukli spontánne po utorkovom ničivom výbuchu v nemocnici v pásme Gazy, ktorý si vyžiadal stovky obetí.

Hamas prisúdil výbuch v nemocnici Izraelu. Izraelská armáda zodpovednosť poprela a podľa leteckých snímok a analýzy miesta výbuchu a poškodenia okolitých budov ho pripísala neúspešne odpálenej rakete palestínskych militantov.

(tasr)

  |  

Francúzsko zakročí voči falošným poplachom a poplašným správam

Francúzsky minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti v stredu prisľúbil, že zakročí voči "vtipkárom", ktorí majú na svedomí sériu falošných poplachov na mnohých letiskách či aj iných turistami vyhľadávaných miestach.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Letiská v mnohých francúzskych mestách vrátane Lille, Lyone, Nantes, Nice, Toulouse a Beauvais neďaleko Paríža dostali v stredu e-mailom "vyhrážky útokom", čo viedlo k ich evakuácii.

Na letisku v Nice sa objavili aj poplašné správy o opustenej batožine. Incidenty vyvolali chaos a viedli k niekoľkohodinovým meškaniam letov. Situácia sa vrátila do normálu až podvečer.

Vyhrážky boli adresované napríklad aj Zámku vo Versailles, ktorý patrí k turisticky najvyhľadávanejším lokalitám pri Paríži. Od soboty ho tak už po tretí raz evakuovali a prehľadali pyrotechnici.

Minister spravodlivosti Dupond-Moretti povedal, že "vtipkári", ktorí sú za tieto falošné poplachy zodpovední, budú nájdení a potrestaní. Ak ide o neplnoleté osoby, budú podľa jeho slov musieť uhradiť vzniknuté škody ich rodičia.

Francúzsko je v stave zvýšenej pohotovosti od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. V krajine zároveň od uplynulého piatka najvyšší stupeň výstrahy pred teroristickými útokmi.

Vláda ho vyhlásila v súvislosti s útokom, ku ktorému došlo v piatok na strednej škole v meste Arras. Bývalý študent tejto školy tam na smrť nožom ubodal učiteľa a zranil tri osoby. Zadržaný útočník Mohammed Moguchkov tvrdil, že konal v mene Islamského štátu.

V pondelok bola pre falošný bombový poplach evakuovaná aj zmienená stredná škola, a to práve v čase, keď si mala minútou ticha uctiť zavraždeného učiteľa. V sobotu bolo pre rovnakú hrozbu evakuované aj múzeum Louvre.

(tasr)

  |  

Kandidát na predsedu americkej Snemonovne Jordan neuspel ani v druhom hlasovaní

Republikánsky kandidát a spojenec amerického exprezidenta Donald Trumpa Jim Jordan neuspel ani pri druhom pokuse stať sa predsedom Snemovne reprezentantov Kongresu USA.

V stredajšej druhej voľbe získal ešte menej hlasov než v utorkovom prvom hlasovaní, informujú agentúry AP a DPA. Snemovňa reprezentantov nemá predsedu už 15 dní a nie je jasné, ako sa situácia bude vyvíjať po opakovanom odmietnutí zástancu tvrdej republikánskej línie Jima Jordana.

Bez riadneho predsedu je pritom táto dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia. Republikánskeho predsedu snemovne McCarthyho 3. októbra kongresmani odvolali z funkcie – stalo sa tak vôbec prvýkrát v americkej histórii.

Za jeho odvolanie hlasovali všetci prítomní kongresmani Demokratickej strany a osem vzbúrených radikálnych republikánov. Dôvodom bola McCarthyho spolupráca s Demokratickou stranou pri odvrátení hroziaceho shutdownu – prerušenia financovania federálnych inštitúcií.

Snemovňu reprezentantov, v ktorej má Republikánska strana tesnú väčšinu, dočasne vedie McCarthyho spojenec Patrick McHenry. Kandidatúru Jima Jordana – šéfa justičného výboru snemovne a kongresmana z Ohia – v stredajšom hlasovaní odmietlo až 22 republikánov, zatiaľ čo v utorok ich bolo len 20. Celkovo v utorok získal 200 hlasov, v stredu ešte o jeden menej.

Podľa agentúry AP je po stredajšom hlasovaní prakticky isté, že sa Jordan novým šéfom snemovne nestane, hoci on sám deklaruje, že sa o to bude aj naďalej pokúšať. Riešenie patovej situácie sa pritom nečrtá.

Demokrati jednomyseľne presadzujú, aby sa novým predsedom Snemovne stal líder demokratickej menšiny Hakeem Jeffries. Demokratických kongresmanov je však v 435-člennej komore len 212, takže nemajú silu presadiť svojho kandidáta, pripomína TASR.

Niektorí republikáni aj niektorí demokrati preto teraz navrhujú, aby dočasný šéf Snemovne Patrick McHenry dostal mimoriadne právomoci v záujme zaistenia jej riadneho fungovania. Jeden z republikánskych kongresmanov David Joyce už údajne pripravuje návrh príslušnej rezolúcie, o ktorej by sa mohlo hlasovať ešte v stredu miestneho času.

Podľa agentúry AP však nie je jasné, či by takéto opatrenie mohlo byť schválené bez hlasov demokratov. Niektorí z republikánskych stúpencov Jima Jordana totiž udelenie mimoriadnych právomocí dočasnému predsedovi odmietajú s argumentom, že by to mohlo posilniť pozíciu demokratov.

(tasr)

  |  

Polícia vo Frankfurte rozohnala podporovateľov Palestíny, podujatie bolo zakázané

Polícia v nemeckom meste Frankfurt nad Mohanom nasadila v stredu vodné delo na rozohnanie zakázaného podujatia na podporu Palestínčanov, informovala agentúra DPA. "Jednotlivé osoby, ktoré nereagovali na výzvu, boli zásahovými jednotkami odvedené," uviedla frankfurtská polícia na platforme X (predtým Twitter).

Dodala, že po predchádzajúcom upozornení bolo nasadené aj vodné delo. Mesto Frankfurt nad Mohanom už v priebehu stredajšieho popoludnia vydalo zákaz tohto, ako aj všetkých alternatívnych zhromaždení. O počte účastníkov podujatia polícia bezprostredne neinformovala; podľa odhadov však išlo o 80 - 90 ľudí.

(tasr)

  |  

Spojené štáty postihli sankciami podporovateľov jadrového programu Teheránu

Spojené štáty v stredu uvalili sankcie na podporovateľov iránskeho raketového programu a programu vývoja bezpilotných lietadiel. Zamerali sa na subjekty so sídlom v Iráne, Hongkongu, Číne a Venezuele. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že uvalilo sankcie na 11 fyzických osôb, osem právnických osôb a jedno plavidlo. Dané osoby podľa neho "materiálne podporovali Irán pri výrobe a distribúcii rakiet a bezpilotných lietadiel".

Sankcie uvalili spoločne s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré určilo osem osôb a subjektov. USA sa pre tento krok rozhodli, pretože mala vypršať platnosť opatrení, ktoré obmedzovali Irán v súvislosti s jeho raketovým programom.

"V dôsledku bezohľadného rozhodnutia Iránu naďalej distribuovať ničivé bezpilotné lietadlá a iné zbrane sa predlžujú početné konflikty v regiónoch na celom svete," uviedol vo vyhlásení námestník ministra financií USA Brian Nelson.

Americké sankcie prichádzajú v čase, keď sa Európska únia snaží zachovať existujúce sankcie uvalené na Irán za jeho jadrový program. Na základe historickej dohody z roku 2015, ktorá mala Iránu zabrániť vyvinúť jadrové zbrane, sa mali sankcie zrušiť v polovici októbra. Irán však podľa EÚ pôvodné záväzky nedodržiava.

(tasr)