Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Práce na obnove historickej budovy v Markušovciach, známej ako Kúria Zuzana, budú stáť viac

MARKUŠOVCE - Renovácia historickej budovy pri kaštieli v Markušovciach (okr. Spišská Nová Ves), známej ako Kúria Zuzana, sa po takmer roku prác blíži postupne ku koncu. Podľa riaditeľky Múzea Spiša Zuzany Krempaskej sa však cena stavebných prác na národnej kultúrnej pamiatke navýšili. Z pôvodných 2,2 milióna eur vzrástli po podpísaní dodatkov so zhotoviteľom na 3,1 milióna eur.

Informovala o tom dnes spolu s pracovníkmi múzea počas tlačovej konferencie po kontrolnom dni. Vďaka navýšeniu pôvodného grantu na projekt na takmer 1,5 milióna eur sa múzeu podarí v kúrii zrealizovať aj novú etnografickú expozíciu v podkroví.

Hospodárska budova, ktorú v roku 1745 nechal vybudovať František Máriássy, už bola veľmi zdevastovaná. Pôvodne bola určená pre ubytovanie služobníctva a v prízemných priestoroch boli ustajnené kone, ktoré zapriahali ku kočom. Pred súčasnou obnovou slúžilo jej poschodie ako depozitárny priestor a na prízemí fungoval predaj vstupeniek a propagačného materiálu múzea. Do rúk zhotoviteľa odovzdali budovu vlani v novembri. „Odvtedy stavba pokračuje, no keďže je to historická budova, národná kultúrna pamiatka, odkrývajú sa vždy nové skutočnosti, teda nie je to ľahká stavba,“ zhodnotila riaditeľka múzea. Poukázala pri tom aj na obdobie, v akom sa renovácia uskutočňuje, ktoré poznačil koniec pandémie, veľká inflácia, vojna na Ukrajina či zmena cien energií. „Neviem si predstaviť ťažšiu a nepriaznivejšiu situáciu pre takúto rekonštrukciu,“ komentovala.

Na projekt s názvom Kúria Zuzana – Zážitok v múzeu získalo múzeum financie z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Spolufinancovaný a dofinancovaný bol Košickým samosprávnym krajom. Nebyť takejto finančnej podpore by sa podľa Krempaskej zo stavby stala ruina. „Práce pokračujú naďalej, dokončuje sa hrubá stavba a práce v exteriéri, pracuje sa na zveľaďovaní interiérov, finalizuje sa oprava podláh a omietok, drevená šindľová strecha je takmer dokončená,“ doplnila projektová manažérka múzea Zuzana Pavlisová.

Ukončenie stavebných prác by malo byť v januári, záver celkového projektu je viazaný na koniec apríla 2024. Vynovené priestory budú po obnove slúžiť ako polyfunkčný kultúrny objekt, vzniknú v ňom moderné interaktívne expozície, remeselné dielne i zázemie pre návštevníkov. Nové expozície spoja témy ako je život šľachtickej rodiny Máriássyovcov na Spiši, históriu spracovania dreva a nábytkárskeho priemyslu na Spiši i prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry na Spiši vrátane menšín. Projekt tiež zahŕňa viaceré takzvané mäkké aktivity.

Renesančný kaštieľ v obci Markušovce patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v regióne, je vysunutou expozíciou Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Jeho história je spojená s významným šľachtickým rodom regiónu – Máriássy. V polovici 17. storočia ho dal vybudovať František Mariássy v renesančnom slohu a pôvodne mal charakter pevnosti. Svoju podobu zmenil v druhej polovici 18. storočia, keď ho prestavali na reprezentatívne rokokové šľachtické sídlo. Obkolesuje ho francúzsky park s tromi stupňovitými terasami a na najvyššej z nich stojí letohrádok Dardanely. Súčasťou areálu je aj spomínanú kúria.

(sita)

Minúta  |  

Kontrola vnútorných hraníc zhoršuje konkurencieschopnosť EÚ, povedal maďarský šéf diplomacie

Hraničné kontroly v rámci schengenského priestoru komplikujú komerčnú dopravu a zhoršujú konkurencieschopnosť Európy, a teraz ich obnovili aj Slovinci. Napísal to vo štvrtok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na svojej facebookovej stránke s poznámkou, že nelegálna migrácia predstavuje pre Európu obrovskú hrozbu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Európski liberálni politici sa to dlho snažili popierať, ale teraz je každému jasné, že nebezpečenstvo spojené s nelegálnou migráciou v Bruseli bagatelizovali,“ konštatoval šéf maďarskej diplomacie.

Szijjártó reagoval na správu, že Slovinsko pozastavuje Schengenskú dohodu a zavádza hraničné kontroly na maďarských a chorvátskych hraniciach.

Vytváranie paralelných spoločností a teroristické útoky, ako aj nedávne teroristické útoky podľa maďarského ministra zahraničných vecí ohrozujú bezpečnosť Európanov.

„Konkurencieschopnosť Európy sa každým dňom zhoršuje, hranice uzavreté pre migráciu a z toho vyplývajúca zvýšená teroristická hrozba teraz dávajú tejto už aj tak oslabenej konkurencieschopnosti veľkú facku. Je čas na zmenu! Ak Brusel nezmení svoju migračnú politiku, ľahko sa ocitneme tam, kde nechceme: v starej ére Európy rozdelenej hranicami,“ uzavrel Szijjártó.

(tasr)

Minúta  |  

Erik Kaliňák je šokovaný, aké dôvody uviedla prezidentka v súvislosti s Huliakom

Prezidentka Zuzana Čaputová informovala Roberta Fica (Smer), že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia, čo stranu Smer podľa informácií tvnoviny šokovalo.

„Tak ja som šokovaný, že pani prezidentka uviedla dôvody, ktoré absolútne nenapĺňajú ústavné dôvody, ktoré môžu byť jedinými plnohodnotnými dôvodmi na to, aby ste nevymenovali niekoho za ministra. Sme absolútne proti tomu,“ uviedol v reportáži podpredseda Smeru Erik Kaliňák.

Na otázku redaktorky, či je možné, že bude strana Smer trvať na tejto nominácii, odpovedal Kaliňák, že jednoznačne "áno".

Aj samotná strana SNS informovala o tom, že nomináciu Rudolfa Huliaka na post ministra životného prostredia nezmení.

(tvnoviny)

Minúta  |  

Vlaková doprava v Malackách je z dôvodu tragickej zrážky obmedzená

MALACKY - Železniční policajti v Malackách vykonávajú potrebné úkony v súvislosti so zrážkou osobného vlaku s osobou nezistenej totožnosti. Ako informuje bratislavská policajná hovorkyňa Silvia Šimková, nehoda sa stala v smere na obec Studienka, na železničnom priecestí bez závor.

„Osoba neznámej totožnosti v dôsledku zrážky utrpela zranenia nezlučiteľné so životom," uviedla hovorkyňa. V dôsledku dokumentovania nehody je doprava na prvej koľaji zastavená a na druhej koľaji je znížená rýchlosť.

(sita)

Minúta  |  

Utorkový večerný dotras po zemetrasení na východe cítili vo viacerých obciach

Seizmológovia lokalizovali v utorok (17. 10.) ďalšie dva dotrasy po zemetrasení na východe Slovenska z 9. októbra. Večerný dotras cítili aj obyvatelia niektorých obcí v Humenskom či Vranovskom okrese. Jeho lokálne magnitúdo dosiahlo 1,4. Potvrdil to vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristián Csicsay.

K citeľnému dotrasu s epicentrom v katastri obce Nižná Sitnica, blízko pri Jankovciach, došlo uplynulý utorok o 21.28 h. "Hlásili nám to aj starostovia a dostali sme aj pár makroseizmických dotazníkov z obcí Nižná Sitnica, Jankovce, Černina. Starosta Ďapaloviec nám rovno zavolal. Ľudia opisujú slabé chvenie, vibráciu a tiež bolo počuť slabé dunenie, niektorým sa to zdalo byť ako detonácia alebo buchnutie," spresnil.

Seizmológovia doposiaľ lokalizovali štyri dotrasy. Všetky majú epicentrum blízko epicentra hlavného otrasu a ich lokálne magnitúdo sa pohybuje od 1,3 do 1,5. Okrem utorkového večerného dotrasu zaznamenali dotras aj v ten istý deň ráno. Predtým došlo k dotrasu už pár minút po hlavnom otrase 9. októbra a následne 11. októbra.

Csicsay pripomenul, že dotrasy sú po zemetraseniach s väčšou silou bežné a čím väčšie magnitúdo má hlavný otras, tým viac a silnejších dotrasov sa očakáva. "Pri silnejších zemetraseniach nie je ničím výnimočným, keď v postihnutej oblasti dôjde k slabším zemetraseniam, takzvaným dotrasom, z ktorých niektoré môžu byť pocítené aj obyvateľmi obcí v okolí epicentra. Táto aktivita môže trvať aj niekoľko mesiacov. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť aj k dotrasu, ktorý je rovnako silný, respektíve silnejší, ako hlavný otras," dodal s tým, že pre už poškodené budovy hlavným otrasom môžu byť nebezpečné aj slabšie dotrasy.

Východ Slovenska zasiahlo 9. októbra zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Úmrtia ani zranenia nie sú hlásené. Vo viacerých obciach však evidujú materiálne škody.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľsku vyvolal kontroverzné reakcie. Do slovenských kín mieri film známej režisérky

BRATISLAVA - Najnovší film Hranica slávnej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej vyvolal v Poľsku rozporuplné reakcie. Aktuálne mieri tento snímok aj do slovenských kín.

Výnimočný príbeh zo súčasnosti je odrazom skutočných udalostí, ktoré sa diali a ešte stále dejú na poľsko-bieloruskej hranici. Viac si prečítajte v recenzii Andrijana Turana.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.