Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Odchod Hamrana a Lipšica ovplyvní objasňovanie veľkých káuz, obáva sa viac ako polovica opýtaných

Odchod policajného prezidenta Štefana Hamrana a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica ovplyvní podľa 54,2 percenta opýtaných objasňovanie veľkých káuz. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý robila agentúra AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane.

Mierne nadpriemerne takto odpovedali muži, mladší ľudia s vysokoškolským vzdelaním, respondenti z Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja, občania maďarskej národnosti a tí, ktorí v parlamentných voľbách volili strany Progresívne Slovensko, SaS, KDH a koalíciu OĽaNO.

Naopak, takmer štvrtina (24,1 percenta) respondentov si myslí, že odchod Hamrana a Lipšica neovplyvní objasňovanie káuz. Mierne nadpriemerne takto odpovedali muži, 50 až 65-roční, menej vzdelaní, zo Žilinského a Banskobystrického kraja a tí, ktorí do Národnej rady SR volili SNS, Hlas a Smer. Až 21,7 percenta opýtaných nevedelo na otázku odpovedať. Nadpriemerne takto odpovedali ženy, respondenti vo veku 66 rokov a viac, z Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja a voliči Hlasu.

Výskum robila agentúra AKO telefonicky na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov od 10. do 16. októbra. Respondenti mali odpovedať na otázku: „Je pravdepodobné, že nová koalícia sa pokúsi o personálne zmeny na čele polície a úradu špeciálnej prokuratúry. Ovplyvní alebo neovplyvní podľa vás odchod Štefana Hamrana a Daniela Lipšica objasňovanie veľkých káuz?“

(sita)

  |  

NATO po poškodení podmorskej infraštruktúry posilňuje hliadky v Baltskom mori

Severoatlantická aliancia posilňuje hliadky v Baltskom mori. Navyšuje tam počet monitorovacích a prieskumných letov, do ktorých budú nasadené aj námorné hliadkovacie lietadlá či drony. Do oblasti tiež vysiela flotilu štyroch mínoloviek.

NATO k takémuto kroku pristupuje po nedávnom poškodení podmorskej infraštruktúry v tejto oblasti, informuje TASR na základe oznámenia na oficiálnej webstránke Aliancie.

„Situáciu ďalej pozorne sledujeme a zostávame v úzkom kontakte s našimi členskými krajinami Estónskom a Fínskom a našim partnerom Švédskom," uviedol hovorca NATO Dylan White. Dodal, že NATO bude ďalej podnikať všetky kroky potrebné na udržanie bezpečnosti svojich členských krajín.

Začiatkom októbra došlo k poškodeniu plynovodu Balticconnector vedúcom po dne Fínskeho zálivu a spájajúcom fínske mesto Inkoo s estónskym Paldiski. Plynovod následne odstavili z dôvodu úniku plynu.

Podľa príslušných úradov mohlo dôjsť k poškodeniu v dôsledku sabotáže podobne ako vlani. Sabotážne akcie vtedy, pred vyše rokom, vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom. Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

NATO už od tejto vlaňajšej sabotáže posilnilo svoje hliadky v blízkosti kritickej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori. Podporilo tiež technologické inovácie vrátane dronov s cieľom lepšie odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu.

(tasr)

  |  

Na americkú základňu v Sýrii zaútočili drony, jeden spôsobil zranenia

Americká vojenská základňa at-Tanf na východe Sýrie sa vo štvrtok stala terčom útoku dvoch bezpilotných lietadiel, uviedli pre agentúru AP dvaja nemenovaní predstavitelia USA.

Jeden z útočných dronov sa podarilo zostreliť, druhý však spôsobil ľahké poranenia, oznámili citované zdroje pod podmienkou zachovania anonymity vzhľadom na to, že incident zatiaľ nebol oficiálne oznámený.

Bezprostredne nebolo známe, kto drony vyslal ani koľko osôb utrpelo zranenia.

Na základni sú prítomní americkí vojaci, ktorí cvičia miestne jednotky na boj proti teroristickej skupine Islamský štát. At-Tanf sa zároveň nachádza neďaleko irackej hranice - túto oblasť často využívajú militanti podporovaní Iránom na prepravu zbraní pre libanonské hnutie Hizballáh.

AP konštatuje, že najnovšie útoky nasledujú po sérii zásahov dronmi na americké a koaličné základne v Iraku z uplynulých dní. Došlo k nim v čase, keď v regióne Blízkeho východu stúpa napätie súvisiace s konfliktom medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Sýrski opoziční aktivisti vo štvrtok okrem toho tvrdili, že drony útočili aj na ropné zariadenie vo východnej Sýrii, v ktorom sa taktiež nachádzajú americké jednotky. Podľa aktivistov ťažobné pole Conoco vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur zasiahli tri drony naložené výbušninami.

Spojené štáty majú v Sýrii rozmiestených vyše 3000 vojakov, v susednom Iraku približne 2500. Tieto misie pomáhajú miestnym jednotkám v boji proti Islamskému štátu, ktorý v roku 2014 obsadil rozsiahle územia v oboch krajinách.

(tasr)

  |  

Danko použil Huliaka ako figový list, tvrdí Matovič

Podľa Igora Matoviča (OĽaNO) je nominácia Rudolfa Huliaka (SNS/Národná koalícia) na šéfa envirorezortu len „špinavou hrou” Andreja Danka a Roberta Fica. Danko podľa neho poslúžil ako „užitočný idiot” pre Fica, ktorý chce zakryť nomináciu Roberta Kaliňáka na ministra obrany.

Líder OĽaNO na Facebooku napísal, že mediálny rozruch okolo Huliaka, ktorého SNS nominovala na ministra životného prostredia, zakrýva „Ficovu najväčšiu škodnú v novej vláde” – Kaliňáka.

To podľa neho vyhovuje aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá sa chce zapáčiť svojej bubline tým, že Huliakovu nomináciu odmietne.

Huliakova nominácia podľa Matoviča vyhovuje aj Dankovi, ktorému „biznis na ministerstve pobeží”. Pred Huliakom sa bude tváriť, že za neho bojoval a ten mu na oplátku zostane v parlamente lojálny, tvrdí expremiér. Danko podľa neho od začiatku nerátal s tým, že starosta Očovej sa skutočne stane ministrom. „Len mám trošku pocit, že aj keď si môžeme o Huliakovi myslieť čokoľvek, určite túto špinavú hru Fica s Dankom postupne rozkľúčuje,” dodáva.

Najviac však podľa expremiéra situácia vyhovuje Ficovi s Kaliňákom, keďže médiá si namiesto Kaliňákovej nominácie viac všímajú tú so starostom Očovej. „Huliak je úlet, ale škody, ktoré by napáchal, sú tisícinou toho, čo napácha Kaliňák, ktorý bude mať v rukách mimoriadne dobre vybavených vojenských tajných,” tvrdí Matovič.

(facebook)

  |  

USA vydali celosvetové varovanie pre svojich občanov, upozorňujú na terorizmus

Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo vo štvrtok zriedkavé celosvetové varovanie pre všetkých občanov USA zdržiavajúcich sa v zahraničí. Vyzýva ich na zvýšenú opatrnosť v dôsledku možných teroristických útokov. TASR o tom informuje na základe informácií stanice CNN.

USA upozorňujú na „narastajúce napätie na rôznych miestach sveta, možné teroristické útoky, protesty či násilné činy proti občanom a záujmom USA". Ministerstvo zároveň odporúča všetkým občanom USA opustiť Libanon a Izrael. Odísť povolilo aj niektorým štátnym zamestnancom a ich rodinám.

Výstraha prichádza v čase, keď na celom Blízkom východe vypukli protesty v súvislosti s vojnou medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Mnohí demonštranti sa zamerali na sídla diplomatických zastúpení Spojených štátov.

Naposledy vydali USA takéto varovanie v auguste minulého roka po zabití vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího. Varovali vtedy, že „stúpenci tejto siete alebo s ňou spojených teroristických organizácií môžu zaútočiť na zariadenia, personál alebo občanov USA".

(tasr)

  |  

Hraničný priechod medzi Gazou a Egyptom otvoria v piatok, informuje agentúra AFP

Hraničných priechod Rafah medzi Egyptom a vojnou zmietaným pásmom Gazy bude otvorený v piatok (20. 10.), informovala agentúra AFP s odvolaním na egyptskú televíziu Al Qahera, píše TASR.

Na egyptskej strane hraničného priechodu čakajú podľa AFP stovky kamiónov, ktoré sú naplnené zásobami pre Gazu.

Americký prezident Joe Biden ešte v stredu avizoval, že egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí súhlasil s otvorením hraničného priechodu do pásma Gazy pre 20 kamiónov s dodávkami humanitárnej pomoci.

Biden však zároveň avizoval, že kamióny zrejme nedorazia do Gazy skôr ako v piatok, pretože cesta okolo priechodu Rafah si vyžaduje opravu. Varoval pred dôsledkami, ak by sa dodávky pomoci snažilo skonfiškovať palestínske radikálne hnutie Hamas.

Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua tiež vopred oznámil, že „nebude brániť" dodávkam limitovaného množstva potravín, vody a liekov z Egypta do Gazy pod podmienkou, že sa nedostanú do rúk Hamasu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala, aby humanitárna pomoc prúdila do pásma Gazy cez koridor každý deň, pričom poukázala na to, že zmienených 20 kamiónov pomoci stačiť nebude vzhľadom na aktuálne potreby ľudí v palestínskej enkláve.

Generálny tajomník NATO António Guterres tiež vo štvrtok naliehal na rýchly a nerušený humanitárny prístup do pásma Gazy. „Potrebujeme potraviny, vodu, lieky a palivo. Potrebujeme to vo veľkom rozsahu a potrebujeme, aby to bolo udržateľné. Nejde (iba) o jednu malú operáciu, ktorá je potrebná," uviedol Guterres v Káhire.

Ako poznamenáva AFP, Rafah je jediným hraničným priechodom, ktorý nekontroluje Izrael.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva medzičasom uviedlo, že v pásme Gazy zahynulo už najmenej 3785 ľudí a ďalších približne 12.500 sa zranilo, odkedy Izrael začal túto pobrežnú enklávu bombardovať v reakcii na bezprecedentný útok militantov z hnutia Hamas. Palestínski ozbrojenci 7. októbra vpadli na územie Izraela a zabili vyše 1400 ľudí zväčša civilistov.

(tasr)