Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, o jej histórii sa vie však veľmi málo. Počas tejto letnej sezóny sa tam zamerali na stabilizáciu častí hradu, ale aj suterén, kde chcú obnoviť zrútenú klenbu. Potenciál na využitie majú podľa Sárossyho aj podzemné priestory.

Podľa obecnej publikácie sa vznik hradu datuje do obdobia prelomu 15. a 16. storočia. Jeho obnovu realizujú v súčasnosti v rámci projektu cez Ministerstvo kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom. „V prvom rade by sme chceli stabilizovať juhozápadné nárožie, ktoré je ohrozené zlým technickým stavom. Neďaleko hradu sa plánuje aj výstavba rodinného domu a práve pohyb mechanizmov by mohol poškodiť zvyšky murív, teda urýchlená konzervácia a stabilizácia murív je nevyhnutná,“ skonštatoval Sárossy.

V suteréne chcú zaklenúť pomerne veľký priestor, ktorý sa podarilo vyčistiť ešte v zime počas archeologického výskumu. „Našou prioritou je zachovať to, čo ešte stojí. Teda pôvodné zvyšky murív ako monument, pamiatku, ruinu. Aby to bola, ak sa nenájde kapacita na jej využitie a prezentáciu, minimálne voľne prístupná zrúcanina, ale so zakonzervovanými zachovalými prvkami, informačnou tabuľou a možno nejakým oddychovým miestom,“ avizoval iniciátor projektu Sárossy. Tento hrad má však podľa jeho slov potenciál na využitie, a to aj vďaka spomínaným podzemným priestorom. Predstaviť si tam vie napríklad múzeum vín. „Je tam šesť krásne klenutých, zachovaných a dobre vychladených priestorov. Štyri boli zachované, piaty sme vyčistili v zime a ostáva ešte šiesty, nepoznaný, zavalený sutinou,“ priblížil s tým, že venovať by sa mu chceli počas zimného obdobia.

Zrúcanina je síce podľa Sárossyho evidovaná v registri kultúrnych pamiatok ako hrad a takto ju pozná aj verejnosť, ide však skôr o kaštieľ. „Nespĺňa kritériá stredovekých hradov. Je to mladší objekt, spadá už do obdobia renesancie, teda ide skôr o opevnený kaštieľ. Keďže má aj fortifikačné prvky, sú zachované aj zvyšky strieľní, predstavuje akoby prechod medzi hradom a kaštieľom,“ vysvetlil. Viac informácií by podľa neho mohol priniesť súčasný architektonicko-historický výskum, ktorého súčasťou bude aj skúmanie archívnych materiálov.

„Podkladmi pre lepšie poznanie histórie sú vzorky z pôvodných drevených častí, ktoré sa zachovali, a muriva. Ich analýzou budeme vedieť presnejšie datovať vznik tohto objektu,“ poznamenal koordinátor projektu. S archeologickým výskumom tam začali ešte počas jesene minulého roka.

Podľa starostky Holumnice Jany Turekovej predstavuje realizácia projektu pre obec prínos. A to minimálne čo sa týka zamestnanosti, keďže na obnove participujú aj ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, ale aj zviditeľnenia obce a pamiatky. „Už v minulosti sa tu turisti zastavovali, keďže naša dedina je spojnicou na Levočské vrchy, ale aj vďaka cykloturistike.

No zastavujú sa aj pri hrade,“ povedala pre SITA. Ani ona veľa poznatkov o histórii hradu nemá, vychádza len zo zrealizovaného výskumu, či z publikácie o histórii obce. „Hrad si pravdepodobne dala postaviť niektorá z rodín Berzeviczyovcov, Ujházyovcov alebo Görgeyovcov. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z historických dokumentov. Objekt opustili niekedy v 17. storočí, keď si v obci vybudovali pohodlnejší a reprezentačnejší kaštieľ,“ píše sa v publikácii Holumnica v kontinuite času od Emila Valeka a Juraja Tomečeka.

(sita)