Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia v USA zadržala vyše tristo ľudí za nepovolený protest vo vládnej štvrti

Polícia v Spojených štátoch v stredu zadržala 305 ľudí, ktorí sa zúčastnili na nepovolenom proteste v priestoroch budovy Cannon House vo vládnej štvrti Capitol Hill, počas ktorého vyzývali na prímerie medzi palestínskym islamistickým hnutím Hamas a Izraelom. Ďalšie tri osoby boli obvinené z napadnutia polície. Správu priniesla agentúra AP.

Stovky demonštrantov zo skupín na podporu židovskej komunity sa v stredu nahromadili v administratívnej budove Cannon House. Podľa AP mali na sebe oblečené tričká s nápismi „Židia hovoria ‚zastavte paľbu‘“ a skandovali „nechajte Gazu žiť“.

Administratívne budovy Snemovne reprezentantov, Senátu i Cannon House sú pre verejnosť otvorené, návštevníci však musia pred vstupom prejsť bezpečnostnou kontrolou. V budovách zároveň nie sú povolené demonštrácie.

Demonštranti sa podľa polície do budovy dostali štandardným spôsobom. Dav zhromaždený v rotunde budovy Cannon House polícia následne varovala, aby s demonštráciou prestal pred tým, ako ľudí začala zadržiavať.

Všetkých 305 zadržaných v súvislosti s nepovolenou demonštráciou následne prepustili a troch obvinených umiestnili do väzby, kde čakajú na vypočutie pred sudcom.

(tasr)

Minúta  |  

Nenecháme vyhrať teroristov ako Hamas a tyranov ako Putin, vyhlásil Biden

Palestínske militantné hnutie Hamas i Rusko majú spoločné to, že obaja chcú vo svojom „susedstve“ zničiť demokraciu, uviedol v noci na piatok v prejave národu americký prezident Joe Biden, informuje agentúra AFP.

„Hamas aj (ruský prezident Vladimir) Putin predstavujú rozličné hrozby, majú však jedno spoločné: obaja chcú úplne zničiť demokraciu vo svojom susedstve,“ vyhlásil Biden v zriedkavom prejave z Oválnej pracovne Bieleho domu, v ktorom obhajoval americkú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

Biden zároveň vyzval Američanov, aby dali bokom „nahnevanú politiku“ a zjednotili sa v potrebe vojenskej pomoci Izraelu aj Ukrajine ako v občianskej povinnosti voči svetu, cituje AFP.

„Nemôžeme a nenecháme vyhrať teroristov ako Hamas a tyranov ako Putin. Odmietam dopustiť, aby sa to stalo,“ vyhlásil Biden v prejave, ktorý odvysielala americká televízia.

Osemdesiatročný Biden, ktorý sa vo voľbách v roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie, chce požiadať americký Kongres o prijatie rozsiahleho balíka pomoci pre Izrael a Ukrajinu vo výške 100 miliárd dolárov, čo avizoval aj počas svojej nedávnej návštevy Tel Avivu.

Táto pomoc Izraelu a Ukrajine podľa neho „posilní bezpečnosť USA na celé generácie“ dopredu. „Je to múdra investícia, ktorá prinesie zisky pre americkú bezpečnosť pre celé generácie. Pomôže nám udržať amerických vojakov v bezpečí. Pomôže nám vybudovať svet, ktorý je bezpečnejší, mierumilovnejší aj prosperujúcejší pre naše deti a vnúčatá,“ dodal.

V stávke je podľa Bidena príliš veľa na to, aby Spojené štáty opustili Ukrajinu a Izrael. Ako zároveň dodal, USA sú naďalej „globálnym strážcom slobody“.

„Toto všetko ohroziť, ak odídeme z Ukrajiny, ak sa otočíme chrbtom k Izraelu - jednoducho sa to nevyplatí,“ upozornil s tým, že Amerika je stále „majákom pre svet“.

(tasr)

Minúta  |  

Štát sa ospravedlnil Robertovi Kaliňákovi za trestné stíhanie a väzbu. Inak by mu musel vyplatiť odškodné

Štát sa ospravedlnil členovi predsedníctva strany Smer a nominantovi na ministra obrany Robertovi Kaliňákovi za trestné stíhanie a väzbu v kauze Súmrak. Ak by tak neurobil, musel by exministrovi vnútra vyplatiť odškodné vo výške 35-tisíc eur.

Kaliňáka zadržala Národná kriminálna agentúra v apríli minulého roka. Obvinili ho spolu s predsedom Smeru Robertom Ficom, podnikateľom Norbertom Bödörom a policajným exprezidentom Tiborom Gašparom v kauze Súmrak. Čelili obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a z ďalších skutkov – vyzradenie daňového tajomstva a zneužitie právomoci verejného činiteľa, informuje portál Aktuality.sk.

Kaliňáka z väzby pustil Najvyšší súd, lebo ju vyhodnotil ako nezákonnú, keďže neboli splnené podmienky kolúznej väzby. Obvinenie bolo Kaliňákovi neskôr zrušené na základe paragrafu 363.

Rok po začiatku Kaliňákovej väzby požiadal jeho advokát David Lindtner ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Chceli, aby sa štátne orgány ospravedlnili za Kaliňákovo nezákonné trestné stíhanie, zadržanie a väzbu – v opačnom prípade by požadoval peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 35-tisíc eur.

Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši napokon rozhodol, že rezort sa Robertovi Kaliňákovi ospravedlní.

„Keďže ospravedlnenie prišlo, naša žiadosť bola naplnená,“ uzavrel Lindtner.

Ministri zo Smeru: Fico bude premiérom, Kaliňák na obrane a diplomacii bude šéfovať Blanár

Mohlo by Vás zaujímať Ministri zo Smeru: Fico bude premiérom, Kaliňák na obrane a diplomacii bude šéfovať Blanár

(aktuality.sk, mm)

Minúta  |  

Kanada bola nútená repatriovať 41 svojich diplomatov z Indie

Kanada vo štvrtok oznámila, že bola nútená repatriovať 41 z dovedna 61 svojich diplomatov pôsobiacich v Indii po tom, čo Naí Dillí pohrozilo zrušením ich diplomatickej imunity. Informuje agentúra AFP.

„Môžem potvrdiť, že India formálne oznámila svoj plán jednostranne zrušiť diplomatickú imunitu pre všetkých okrem 21 kanadských diplomatov a závislých osôb v Naí Dillí do zajtra, 20. októbra“ uviedla kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová.

Medzi Indiou a Kanadou vypukol diplomatický spor po vyhostení indického diplomata pre údajné zapojenie indickej vlády do vraždy sikhského aktivistu Hardeepa Singha Nijjara, kanadského občana, v Kanade.

Kanadský premiér Justin Trudeau požiadal Indiu, aby s maximálnou vážnosťou pristupovala k obvineniam o možnej účasti indických agentov na júnovej vražde tohto aktivistu. India účasť na vražde odmieta. Obe krajiny si tiež navzájom vyhostili diplomatov.

Nijjar, ktorého India v minulosti vyhlásila za hľadaného teroristu, bol zastrelený pred sikhským chrámom v kanadskom meste Surrey. Počas svojho života podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov. Naí Dillí obvinilo Nijjara z páchania teroristických útokov v Indii, čo on popieral.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Odchod Hamrana a Lipšica ovplyvní objasňovanie veľkých káuz, obáva sa viac ako polovica opýtaných

Odchod policajného prezidenta Štefana Hamrana a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica ovplyvní podľa 54,2 percenta opýtaných objasňovanie veľkých káuz. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý robila agentúra AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane.

Mierne nadpriemerne takto odpovedali muži, mladší ľudia s vysokoškolským vzdelaním, respondenti z Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja, občania maďarskej národnosti a tí, ktorí v parlamentných voľbách volili strany Progresívne Slovensko, SaS, KDH a koalíciu OĽaNO.

Naopak, takmer štvrtina (24,1 percenta) respondentov si myslí, že odchod Hamrana a Lipšica neovplyvní objasňovanie káuz. Mierne nadpriemerne takto odpovedali muži, 50 až 65-roční, menej vzdelaní, zo Žilinského a Banskobystrického kraja a tí, ktorí do Národnej rady SR volili SNS, Hlas a Smer. Až 21,7 percenta opýtaných nevedelo na otázku odpovedať. Nadpriemerne takto odpovedali ženy, respondenti vo veku 66 rokov a viac, z Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja a voliči Hlasu.

Výskum robila agentúra AKO telefonicky na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov od 10. do 16. októbra. Respondenti mali odpovedať na otázku: „Je pravdepodobné, že nová koalícia sa pokúsi o personálne zmeny na čele polície a úradu špeciálnej prokuratúry. Ovplyvní alebo neovplyvní podľa vás odchod Štefana Hamrana a Daniela Lipšica objasňovanie veľkých káuz?“

(sita)

Minúta  |  

NATO po poškodení podmorskej infraštruktúry posilňuje hliadky v Baltskom mori

Severoatlantická aliancia posilňuje hliadky v Baltskom mori. Navyšuje tam počet monitorovacích a prieskumných letov, do ktorých budú nasadené aj námorné hliadkovacie lietadlá či drony. Do oblasti tiež vysiela flotilu štyroch mínoloviek.

NATO k takémuto kroku pristupuje po nedávnom poškodení podmorskej infraštruktúry v tejto oblasti, informuje TASR na základe oznámenia na oficiálnej webstránke Aliancie.

„Situáciu ďalej pozorne sledujeme a zostávame v úzkom kontakte s našimi členskými krajinami Estónskom a Fínskom a našim partnerom Švédskom," uviedol hovorca NATO Dylan White. Dodal, že NATO bude ďalej podnikať všetky kroky potrebné na udržanie bezpečnosti svojich členských krajín.

Začiatkom októbra došlo k poškodeniu plynovodu Balticconnector vedúcom po dne Fínskeho zálivu a spájajúcom fínske mesto Inkoo s estónskym Paldiski. Plynovod následne odstavili z dôvodu úniku plynu.

Podľa príslušných úradov mohlo dôjsť k poškodeniu v dôsledku sabotáže podobne ako vlani. Sabotážne akcie vtedy, pred vyše rokom, vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom. Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

NATO už od tejto vlaňajšej sabotáže posilnilo svoje hliadky v blízkosti kritickej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori. Podporilo tiež technologické inovácie vrátane dronov s cieľom lepšie odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.