Preskočiť na obsah
  |  

Na propalestínskej demonštrácii v Paríži sa zišli tisícky ľudí

Tisíce ľudí sa vo štvrtok zhromaždili na propalestínskom proteste v centre Paríža potom, čo tamojšie úrady zrušili zákaz protestov, ktorý začal platiť hneď po útokoch palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael. Informovala agentúra AFP.

Súd v Paríži vo štvrtok zrušil zákaz, ktorý sa vzťahoval na protestné zhromaždenie na centrálnom Námestí republiky. Na demonštrácii sa zhromaždili tisíce ľudí; začala sa síce pokojne, neskôr však došlo k potýčkam s políciou, ktorá na rozohnanie davu nasadila slzotvorný sprej.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin minulý týždeň vyzval regionálne úrady v krajine na zakázanie všetkých propalestínskych demonštrácií vzhľadom na nárast antisemitských incidentov po najnovšej vlne násilia v Izraeli a Gaze.

Parížsky súd však uviedol, že zákazy uvalené regionálnymi prefektami sú „závažnou a jednoznačne nezákonnou hrozbou pre slobodu protestovať“.

Prezident Emmanuel Macron je toho názoru, že bolo oprávnené blokovať propalestínske demonštrácie bezprostredne po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. „Vidím ľudí, ktorí chcú demonštrovať pokojne, ale sú tu hyperradikálne elementy, ktoré sa chystajú páliť izraelskú vlajku a brániť Hamas,“ povedal Macron.

Francúzsko má rozsiahlu židovskú i moslimskú populáciu a od útokov Hamasu na Izrael je v stave vysokej pohotovosti najmä od minulotýždňového útoku stúpenca džihádistickej organizácie Islamského štátu, pri ktorom zahynul učiteľ, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Junta v Nigeri údajne prekazila zosadenému prezidentovi Bazoumovi pokus o útek

Nigerská vládnuca vojenská junta vo štvrtok uviedla, že zmarila pokus o útek zo strany zadržiavaného zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma, informuje agentúra AFP.

Bazoum sa podľa nej takmer po troch mesiacoch od svojho uväznenia pokúsil v noci ujsť spolu so svojou rodinou. V noci na štvrtok približne o tretej hodine ráno miestneho času sa snažil dostať sa k vyčkávajúcemu vozidlu, ktoré ho malo spolu s rodinou, dvoma kuchármi a jeho ochrankou odviezť na okraj hlavného mesta Niamey.

Odtiaľ mali odletieť do Nigérie na palube „dvoch vrtuľníkov patriacich zahraničnej sile“, uviedol predstaviteľ junty Amadou Abdramane, podľa ktorého bol „tento plán na destabilizáciu našej krajiny zmarený“. Hlavní organizátori úteku prezidenta boli podľa neho už zatknutí a prokuratúra už začala prípad vyšetrovať.

Bazoum sa spolu so svojou manželkou a synom nachádza v domácom väzení už od svojho júlového zvrhnutia a opakovane odmietol na svoju funkciu rezignovať. Junta ho odrezala od dodávok elektriny i vody, píše AFP.

Spojené štáty oficiálne vyhlásili, že zvrhnutie Bazouma bolo prevratom a pozastavili miliónovú pomoc Nigeru, ako aj vojenskú pomoc a výcvik.

Západ považoval Niger za poslednú krajinu regiónu afrického Sahelu, s ktorou by sa dalo spojiť v záujme potlačenia vzmáhajúceho sa džihádistického povstaleckého hnutia spojeného s teroristickou sieťou al-Káida a organizáciou Islamský štát.

(tasr)

  |  

Polícia v USA zadržala vyše tristo ľudí za nepovolený protest vo vládnej štvrti

Polícia v Spojených štátoch v stredu zadržala 305 ľudí, ktorí sa zúčastnili na nepovolenom proteste v priestoroch budovy Cannon House vo vládnej štvrti Capitol Hill, počas ktorého vyzývali na prímerie medzi palestínskym islamistickým hnutím Hamas a Izraelom. Ďalšie tri osoby boli obvinené z napadnutia polície. Správu priniesla agentúra AP.

Stovky demonštrantov zo skupín na podporu židovskej komunity sa v stredu nahromadili v administratívnej budove Cannon House. Podľa AP mali na sebe oblečené tričká s nápismi „Židia hovoria ‚zastavte paľbu‘“ a skandovali „nechajte Gazu žiť“.

Administratívne budovy Snemovne reprezentantov, Senátu i Cannon House sú pre verejnosť otvorené, návštevníci však musia pred vstupom prejsť bezpečnostnou kontrolou. V budovách zároveň nie sú povolené demonštrácie.

Demonštranti sa podľa polície do budovy dostali štandardným spôsobom. Dav zhromaždený v rotunde budovy Cannon House polícia následne varovala, aby s demonštráciou prestal pred tým, ako ľudí začala zadržiavať.

Všetkých 305 zadržaných v súvislosti s nepovolenou demonštráciou následne prepustili a troch obvinených umiestnili do väzby, kde čakajú na vypočutie pred sudcom.

(tasr)

  |  

Nenecháme vyhrať teroristov ako Hamas a tyranov ako Putin, vyhlásil Biden

Palestínske militantné hnutie Hamas i Rusko majú spoločné to, že obaja chcú vo svojom „susedstve“ zničiť demokraciu, uviedol v noci na piatok v prejave národu americký prezident Joe Biden, informuje agentúra AFP.

„Hamas aj (ruský prezident Vladimir) Putin predstavujú rozličné hrozby, majú však jedno spoločné: obaja chcú úplne zničiť demokraciu vo svojom susedstve,“ vyhlásil Biden v zriedkavom prejave z Oválnej pracovne Bieleho domu, v ktorom obhajoval americkú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

Biden zároveň vyzval Američanov, aby dali bokom „nahnevanú politiku“ a zjednotili sa v potrebe vojenskej pomoci Izraelu aj Ukrajine ako v občianskej povinnosti voči svetu, cituje AFP.

„Nemôžeme a nenecháme vyhrať teroristov ako Hamas a tyranov ako Putin. Odmietam dopustiť, aby sa to stalo,“ vyhlásil Biden v prejave, ktorý odvysielala americká televízia.

Osemdesiatročný Biden, ktorý sa vo voľbách v roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie, chce požiadať americký Kongres o prijatie rozsiahleho balíka pomoci pre Izrael a Ukrajinu vo výške 100 miliárd dolárov, čo avizoval aj počas svojej nedávnej návštevy Tel Avivu.

Táto pomoc Izraelu a Ukrajine podľa neho „posilní bezpečnosť USA na celé generácie“ dopredu. „Je to múdra investícia, ktorá prinesie zisky pre americkú bezpečnosť pre celé generácie. Pomôže nám udržať amerických vojakov v bezpečí. Pomôže nám vybudovať svet, ktorý je bezpečnejší, mierumilovnejší aj prosperujúcejší pre naše deti a vnúčatá,“ dodal.

V stávke je podľa Bidena príliš veľa na to, aby Spojené štáty opustili Ukrajinu a Izrael. Ako zároveň dodal, USA sú naďalej „globálnym strážcom slobody“.

„Toto všetko ohroziť, ak odídeme z Ukrajiny, ak sa otočíme chrbtom k Izraelu - jednoducho sa to nevyplatí,“ upozornil s tým, že Amerika je stále „majákom pre svet“.

(tasr)

  |  

Štát sa ospravedlnil Robertovi Kaliňákovi za trestné stíhanie a väzbu. Inak by mu musel vyplatiť odškodné

Štát sa ospravedlnil členovi predsedníctva strany Smer a nominantovi na ministra obrany Robertovi Kaliňákovi za trestné stíhanie a väzbu v kauze Súmrak. Ak by tak neurobil, musel by exministrovi vnútra vyplatiť odškodné vo výške 35-tisíc eur.

Kaliňáka zadržala Národná kriminálna agentúra v apríli minulého roka. Obvinili ho spolu s predsedom Smeru Robertom Ficom, podnikateľom Norbertom Bödörom a policajným exprezidentom Tiborom Gašparom v kauze Súmrak. Čelili obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a z ďalších skutkov – vyzradenie daňového tajomstva a zneužitie právomoci verejného činiteľa, informuje portál Aktuality.sk.

Kaliňáka z väzby pustil Najvyšší súd, lebo ju vyhodnotil ako nezákonnú, keďže neboli splnené podmienky kolúznej väzby. Obvinenie bolo Kaliňákovi neskôr zrušené na základe paragrafu 363.

Rok po začiatku Kaliňákovej väzby požiadal jeho advokát David Lindtner ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Chceli, aby sa štátne orgány ospravedlnili za Kaliňákovo nezákonné trestné stíhanie, zadržanie a väzbu – v opačnom prípade by požadoval peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 35-tisíc eur.

Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši napokon rozhodol, že rezort sa Robertovi Kaliňákovi ospravedlní.

„Keďže ospravedlnenie prišlo, naša žiadosť bola naplnená,“ uzavrel Lindtner.

(aktuality.sk, mm)

  |  

Kanada bola nútená repatriovať 41 svojich diplomatov z Indie

Kanada vo štvrtok oznámila, že bola nútená repatriovať 41 z dovedna 61 svojich diplomatov pôsobiacich v Indii po tom, čo Naí Dillí pohrozilo zrušením ich diplomatickej imunity. Informuje agentúra AFP.

„Môžem potvrdiť, že India formálne oznámila svoj plán jednostranne zrušiť diplomatickú imunitu pre všetkých okrem 21 kanadských diplomatov a závislých osôb v Naí Dillí do zajtra, 20. októbra“ uviedla kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová.

Medzi Indiou a Kanadou vypukol diplomatický spor po vyhostení indického diplomata pre údajné zapojenie indickej vlády do vraždy sikhského aktivistu Hardeepa Singha Nijjara, kanadského občana, v Kanade.

Kanadský premiér Justin Trudeau požiadal Indiu, aby s maximálnou vážnosťou pristupovala k obvineniam o možnej účasti indických agentov na júnovej vražde tohto aktivistu. India účasť na vražde odmieta. Obe krajiny si tiež navzájom vyhostili diplomatov.

Nijjar, ktorého India v minulosti vyhlásila za hľadaného teroristu, bol zastrelený pred sikhským chrámom v kanadskom meste Surrey. Počas svojho života podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov. Naí Dillí obvinilo Nijjara z páchania teroristických útokov v Indii, čo on popieral.

(tasr)