20. októbra 2023 | 8:34

Minúta | 20. októbra 2023 | 8:34

V lučeneckom múzeu sa uskutoční finisáž výstavy venovanej básnikovi S. Petőfimu

LUČENEC – V Novohradskom múzeu a galérii (NMG) v Lučenci sa v piatok (20. 10.) popoludní uskutoční finisáž výstavy venovanej 200. výročiu narodenia básnika Sándora Petőfiho. Súčasťou podujatia bude i sprievodný program. TASR o tom za NMG informovala Diana Lajzová.

Mohlo by Vás zaujímať Kto je zodpovedný za stovky mŕtvych pri skaze nemocnice v Gaze? Pribúdajú prvé seriózne dôkazy

Finisáž výstavy s názvom Básnik s ohnivou dušou – Petőfi v Lučenci sa v priestoroch múzea začne o 16.00 h. Okrem hudobného programu bude jej súčasťou aj predstavenie knihy laureáta ceny Anasoft Litera Jakuba Juhásza o pátraní po stopách básnika.

„Rok 2023 je rokom 200. výročia narodenia svetoznámeho maďarského básnika slovenského pôvodu, revolucionára Sándora Petőfiho. Vďaka tomu tento rok je bohatý na programy, výstavy a iné kultúrne aktivity viažuce sa k básnikovi. Keďže Petőfi precestoval vtedajšie Uhorsko, sotva sa nájde také miesto, ku ktorému sa neviaže nejaká spomienka na básnika,“ uviedla Lajzová.

Mohlo by Vás zaujímať Foto: V B. Bystrici dokončujú práce na cyklomoste, cestu pod ním uzatvorili

Výstavu Básnik s ohnivou dušou otvorili v NMG 21. apríla. Verejnosti predstavila momenty z Petőfiho pobytu v Lučenci, pričom ústrednou témou bola láska. Okrúhle výročie Petőfiho narodenia si tento rok pripomenuli výstavami aj múzeá v Balážskych Ďarmotách, Sečanoch, Rimavskej Sobote a vo Fiľakove. Realizáciu výstav podporil Národný kultúrny fond Maďarska.

(tasr)

20. októbra 2023 | 8:32

Minúta | 20. októbra 2023 | 8:32

Rím udelí čestné občianstvo Julianovi Assangeovi z WikiLeaks

Talianske hlavné mesto Rím udelí začiatkom budúceho roka čestné občianstvo väznenému zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi. Počas týždňa o tom rozhodla mestská rada. Informuje agentúra Reuters.

„Assange je symbolom slobody prejavu, ktorá je neodmysliteľná pre akúkoľvek ozajstnú demokraciu,“ uviedla vo štvrtok bývalá primátorka Ríma Virginia Raggiová. Návrh političky z Hnutia piatich hviezd (M5S) podporili aj ďalšie politické strany.

„Za to, že si robil svoju prácu novinára, je jeho sloboda už roky obmedzovaná v hrozných podmienkach,“ dodala. Primátorkou talianskej metropoly bola v rokoch 2016-2021.

Proces udelenia čestného občianstva, ktorý mestská rada schválila v utorok, by sa podľa Raggiovej mohol dokončiť do Vianoc. Mesto Reggio Emilia na severe Talianska udelilo Assangeovi čestné občianstvo v septembri a Neapol tak plánuje urobiť v blízkej budúcnosti.

Assange má austrálske občianstvo a od roku 2019 je vo väzbe v prísne stráženej väznici Belmarsh v Londýne, kde čaká na súdne rozhodnutie o vydaní do USA. Predtým strávil takmer sedem rokov na veľvyslanectve Ekvádoru, kde mu poskytli azylovú ochranu.

Päťdesiatjedenročného zakladateľa WikiLeaks obviňujú USA zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. V prípade usvedčenia mu hrozí až 175-ročné väzenie.

Jeho podporovatelia stíhanie označujú za politicky motivovaný útok na žurnalistiku a slobodu prejavu. V roku 2022 redaktori a vydavatelia svetových denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel v otvorenom liste požiadali vládu USA, aby upustila od Assangeovho stíhania.

(tasr)

20. októbra 2023 | 7:58

Minúta | 20. októbra 2023 | 7:58

Americké vojenské základne na Blízkom východe sa stali terčom leteckého útoku

Americké vojenské základne na Blízkom východe vo štvrtok čelili útokom. Ako referuje web Fox News, drony zaútočili na americkú základňu v Al-Tanf v Sýrii a raketový útok sa uskutočnil na ďalšej americkej základni v Sýrii - Conoco. V Iraku zasa Spojené štáty zachytili aj tri útočné bezpilotné lietadlá.

Predstaviteľ amerického ministerstva obrany uviedol, že drony boli namierené na americkú základňu Al-Tanf, ktorá sa nachádza neďaleko spoločnej hranice Sýrie s Irakom a Jordánskom.

Libanonský televízny kanál Al Mayadeen podporovaný Iránom vo štvrtok informoval, že boli napadnuté dve americké vojenské základne v Sýrii. Okrem útoku dronom na základňu Al-Tanf televízia Al Mayadeen informovala o raketovom útoku na základňu Conoco v severnom sýrskom regióne Deir al-Zor.

V Iraku USA zachytili tri útočné drony zamerané na dve rôzne vojenské základne, potvrdili dvaja predstavitelia amerického ministerstva obrany. Neskôr útok potvrdilo aj americké centrálne velenie.

(sita)

20. októbra 2023 | 7:41

Minúta | 20. októbra 2023 | 7:41

Povodne v Škótsku si po búrke Babet vyžiadali jednu obeť

V dôsledku búrky Babet v Škótsku zomrela jedna žena a evakuovať museli stovky domácností. Ďalšie tisíce obyvateľov zostali bez dodávok elektriny, informujú agentúry DPA a PA Media.

Päťdesiatsedemročnú ženu strhla voda; sústrasť v súvislosti s jej úmrtím vyjadril aj škótsky premiér Humsa Yousaf.

Miestne úrady sa pre hrozbu povodní usilovali presvedčiť aby na evakuáciu obyvateľov asi 400 domov v meste Brechin v okrese Angus na východe Škótska. Príslušníci pobrežnej stráže i hasiči chodili od domu k domu, pretože niektorí ľudia odmietli odísť.

Škótska agentúra na ochranu životného prostredia (SEPA) vydala varovanie, že hladiny vodných tokov môžu stúpnuť až „bezprecedentných“ päť metrov nad normálnu úroveň. V prípade rieky Esk boli vydané rozšírené výstrahy pred rozsiahlymi povodňami.

V okrese Angus podľa SEPA spadlo v priebehu utorka najviac zrážok v celej Británii. Škótska vicepremiérka Shona Robinsonová uviedla, že cez víkend očakávajú úrady v krajine „spustenie rozsiahlej upratovacej operácie“ na odstránenie škôd po búrke Babet.

Na nasledujúcich 24 hodín platí v Škótsku predpoveď ďalšieho dažďa, čo podľa SEPA spôsobí rozsiahle povodne.

(tasr)

20. októbra 2023 | 7:40

Minúta | 20. októbra 2023 | 7:40

Zrúcaninu Holumnického hradu obnovujú. Poznáte jeho históriu?

HOLUMNICA – V Holumnici v okrese Kežmarok sa pustili do obnovy kultúrnej pamiatky, zrúcaniny Holumnického hradu. Podľa koordinátora projektu obnovy Martina Sárossyho ide o jednu z najmladších renesančných stavieb na Slovensku.

Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, o jej histórii sa vie však veľmi málo. Počas tejto letnej sezóny sa tam zamerali na stabilizáciu častí hradu, ale aj suterén, kde chcú obnoviť zrútenú klenbu. Potenciál na využitie majú podľa Sárossyho aj podzemné priestory.

Mohlo by Vás zaujímať Nová bláznivá komédia je na svete: Z Kovalčíkovej, Pavlíkovej či Kavaschovej sa neprestanete smiať

Podľa obecnej publikácie sa vznik hradu datuje do obdobia prelomu 15. a 16. storočia. Jeho obnovu realizujú v súčasnosti v rámci projektu cez Ministerstvo kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom. „V prvom rade by sme chceli stabilizovať juhozápadné nárožie, ktoré je ohrozené zlým technickým stavom. Neďaleko hradu sa plánuje aj výstavba rodinného domu a práve pohyb mechanizmov by mohol poškodiť zvyšky murív, teda urýchlená konzervácia a stabilizácia murív je nevyhnutná,“ skonštatoval Sárossy.

Foto: FB Podróże małe i duże - Polska-Słowacja

V suteréne chcú zaklenúť pomerne veľký priestor, ktorý sa podarilo vyčistiť ešte v zime počas archeologického výskumu. „Našou prioritou je zachovať to, čo ešte stojí. Teda pôvodné zvyšky murív ako monument, pamiatku, ruinu. Aby to bola, ak sa nenájde kapacita na jej využitie a prezentáciu, minimálne voľne prístupná zrúcanina, ale so zakonzervovanými zachovalými prvkami, informačnou tabuľou a možno nejakým oddychovým miestom,“ avizoval iniciátor projektu Sárossy. Tento hrad má však podľa jeho slov potenciál na využitie, a to aj vďaka spomínaným podzemným priestorom. Predstaviť si tam vie napríklad múzeum vín. „Je tam šesť krásne klenutých, zachovaných a dobre vychladených priestorov. Štyri boli zachované, piaty sme vyčistili v zime a ostáva ešte šiesty, nepoznaný, zavalený sutinou,“ priblížil s tým, že venovať by sa mu chceli počas zimného obdobia.

Mohlo by Vás zaujímať Prešovské kultúrne leto ponúkne osem hudobných koncertov

Zrúcanina je síce podľa Sárossyho evidovaná v registri kultúrnych pamiatok ako hrad a takto ju pozná aj verejnosť, ide však skôr o kaštieľ. „Nespĺňa kritériá stredovekých hradov. Je to mladší objekt, spadá už do obdobia renesancie, teda ide skôr o opevnený kaštieľ. Keďže má aj fortifikačné prvky, sú zachované aj zvyšky strieľní, predstavuje akoby prechod medzi hradom a kaštieľom,“ vysvetlil. Viac informácií by podľa neho mohol priniesť súčasný architektonicko-historický výskum, ktorého súčasťou bude aj skúmanie archívnych materiálov.

„Podkladmi pre lepšie poznanie histórie sú vzorky z pôvodných drevených častí, ktoré sa zachovali, a muriva. Ich analýzou budeme vedieť presnejšie datovať vznik tohto objektu,“ poznamenal koordinátor projektu. S archeologickým výskumom tam začali ešte počas jesene minulého roka.

Mohlo by Vás zaujímať Tajomstvo Kurimy: Viete, akým nárečím sa tu oddávna rozprávalo?

Podľa starostky Holumnice Jany Turekovej predstavuje realizácia projektu pre obec prínos. A to minimálne čo sa týka zamestnanosti, keďže na obnove participujú aj ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, ale aj zviditeľnenia obce a pamiatky. „Už v minulosti sa tu turisti zastavovali, keďže naša dedina je spojnicou na Levočské vrchy, ale aj vďaka cykloturistike.

No zastavujú sa aj pri hrade,“ povedala pre SITA. Ani ona veľa poznatkov o histórii hradu nemá, vychádza len zo zrealizovaného výskumu, či z publikácie o histórii obce. „Hrad si pravdepodobne dala postaviť niektorá z rodín Berzeviczyovcov, Ujházyovcov alebo Görgeyovcov. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z historických dokumentov. Objekt opustili niekedy v 17. storočí, keď si v obci vybudovali pohodlnejší a reprezentačnejší kaštieľ,“ píše sa v publikácii Holumnica v kontinuite času od Emila Valeka a Juraja Tomečeka.

(sita)

20. októbra 2023 | 7:29

Minúta | 20. októbra 2023 | 7:29

Strelec z Bruselu sa pokúšal získať azyl v štyroch európskych krajinách

Islamista, ktorý v pondelok večer v Bruseli zastrelil dvoch Švédov a tretieho vážne zranil, sa neúspešne snažil získať azyl až v štyroch európskych krajinách. Uviedla to vo štvrtok belgická štátna tajomníčka pre azyl Nicole de Moorová, informuje agentúra AFP.

Útočník strieľal v pondelok v širšom centre Bruselu krátko po siedmej hodine večer. Jeho obeťami sú švédski občania, ktorí pricestovali na futbalový zápas Belgicka so Švédskom. Atentátnika belgické médiá identifikovali ako 45-ročného Abdesalema Lassoueda pôvodom z Tuniska a v utorok ráno ho postrelila polícia. Po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol.

„Terorista, ktorý v pondelok spáchal útok v Bruseli, požiadal o azyl v štyroch rôznych európskych krajinách. Zakaždým ho zamietli, lebo nespĺňal podmienky na udelenie takejto ochrany,“ povedala Nicole de Moorová. Podľa úradných dokumentov žiadal od roku 2011 o azyl v Nórsku, Švédsku, Taliansku a Belgicku.

V Belgicku mu žiadosť o azyl zamietli v roku 2020 a ostal tam žiť nelegálne.

Informácie o opakovaných neúspešných pokusoch o získanie azylu vo viacerých krajinách sa vynárajú po tom, ako predstavitelia Švédska, Belgicka aj EÚ žiadali v reakcii na pondelňajšiu streľbu o intenzívnejšie vyhosťovanie nelegálnych migrantov.

Návrh na sprísnenie pravidiel repatriácie nelegálnych migrantov je už roky na mŕtvom bode. EÚ však tvrdí, že členské krajiny vydajú ročne približne 400-tisíc rozhodnutí o vyhostení. V tomto roku dosiaľ repatriovali len zhruba 65-tisíc migrantov.

Lassoued sa po vraždách na sociálnych sieťach chválil, že ho k činu inšpirovala extrémistická skupina Islamský štát. Podľa neskoršieho vyhlásenia švédskej prokuratúry bol v rokoch 2012-14 vo Švédsku odsúdený do väzenia za nekonkretizovaný trestný čin. K zodpovednosti za jeho v Bruseli útok sa v utorok prihlásila teroristická skupina Islamský štát.

(tasr)

20. októbra 2023 | 6:21

Minúta | 20. októbra 2023 | 6:21

Na propalestínskej demonštrácii v Paríži sa zišli tisícky ľudí

Tisíce ľudí sa vo štvrtok zhromaždili na propalestínskom proteste v centre Paríža potom, čo tamojšie úrady zrušili zákaz protestov, ktorý začal platiť hneď po útokoch palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael. Informovala agentúra AFP.

Súd v Paríži vo štvrtok zrušil zákaz, ktorý sa vzťahoval na protestné zhromaždenie na centrálnom Námestí republiky. Na demonštrácii sa zhromaždili tisíce ľudí; začala sa síce pokojne, neskôr však došlo k potýčkam s políciou, ktorá na rozohnanie davu nasadila slzotvorný sprej.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin minulý týždeň vyzval regionálne úrady v krajine na zakázanie všetkých propalestínskych demonštrácií vzhľadom na nárast antisemitských incidentov po najnovšej vlne násilia v Izraeli a Gaze.

Parížsky súd však uviedol, že zákazy uvalené regionálnymi prefektami sú „závažnou a jednoznačne nezákonnou hrozbou pre slobodu protestovať“.

Prezident Emmanuel Macron je toho názoru, že bolo oprávnené blokovať propalestínske demonštrácie bezprostredne po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. „Vidím ľudí, ktorí chcú demonštrovať pokojne, ale sú tu hyperradikálne elementy, ktoré sa chystajú páliť izraelskú vlajku a brániť Hamas,“ povedal Macron.

Francúzsko má rozsiahlu židovskú i moslimskú populáciu a od útokov Hamasu na Izrael je v stave vysokej pohotovosti najmä od minulotýždňového útoku stúpenca džihádistickej organizácie Islamského štátu, pri ktorom zahynul učiteľ, pripomína AFP.

(tasr)

20. októbra 2023 | 5:53

Minúta | 20. októbra 2023 | 5:53

Junta v Nigeri údajne prekazila zosadenému prezidentovi Bazoumovi pokus o útek

Nigerská vládnuca vojenská junta vo štvrtok uviedla, že zmarila pokus o útek zo strany zadržiavaného zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma, informuje agentúra AFP.

Bazoum sa podľa nej takmer po troch mesiacoch od svojho uväznenia pokúsil v noci ujsť spolu so svojou rodinou. V noci na štvrtok približne o tretej hodine ráno miestneho času sa snažil dostať sa k vyčkávajúcemu vozidlu, ktoré ho malo spolu s rodinou, dvoma kuchármi a jeho ochrankou odviezť na okraj hlavného mesta Niamey.

Odtiaľ mali odletieť do Nigérie na palube „dvoch vrtuľníkov patriacich zahraničnej sile“, uviedol predstaviteľ junty Amadou Abdramane, podľa ktorého bol „tento plán na destabilizáciu našej krajiny zmarený“. Hlavní organizátori úteku prezidenta boli podľa neho už zatknutí a prokuratúra už začala prípad vyšetrovať.

Bazoum sa spolu so svojou manželkou a synom nachádza v domácom väzení už od svojho júlového zvrhnutia a opakovane odmietol na svoju funkciu rezignovať. Junta ho odrezala od dodávok elektriny i vody, píše AFP.

Spojené štáty oficiálne vyhlásili, že zvrhnutie Bazouma bolo prevratom a pozastavili miliónovú pomoc Nigeru, ako aj vojenskú pomoc a výcvik.

Západ považoval Niger za poslednú krajinu regiónu afrického Sahelu, s ktorou by sa dalo spojiť v záujme potlačenia vzmáhajúceho sa džihádistického povstaleckého hnutia spojeného s teroristickou sieťou al-Káida a organizáciou Islamský štát.

(tasr)