Preskočiť na obsah
  |  

Rím udelí čestné občianstvo Julianovi Assangeovi z WikiLeaks

Talianske hlavné mesto Rím udelí začiatkom budúceho roka čestné občianstvo väznenému zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi. Počas týždňa o tom rozhodla mestská rada. Informuje agentúra Reuters.

„Assange je symbolom slobody prejavu, ktorá je neodmysliteľná pre akúkoľvek ozajstnú demokraciu,“ uviedla vo štvrtok bývalá primátorka Ríma Virginia Raggiová. Návrh političky z Hnutia piatich hviezd (M5S) podporili aj ďalšie politické strany.

„Za to, že si robil svoju prácu novinára, je jeho sloboda už roky obmedzovaná v hrozných podmienkach,“ dodala. Primátorkou talianskej metropoly bola v rokoch 2016-2021.

Proces udelenia čestného občianstva, ktorý mestská rada schválila v utorok, by sa podľa Raggiovej mohol dokončiť do Vianoc. Mesto Reggio Emilia na severe Talianska udelilo Assangeovi čestné občianstvo v septembri a Neapol tak plánuje urobiť v blízkej budúcnosti.

Assange má austrálske občianstvo a od roku 2019 je vo väzbe v prísne stráženej väznici Belmarsh v Londýne, kde čaká na súdne rozhodnutie o vydaní do USA. Predtým strávil takmer sedem rokov na veľvyslanectve Ekvádoru, kde mu poskytli azylovú ochranu.

Päťdesiatjedenročného zakladateľa WikiLeaks obviňujú USA zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. V prípade usvedčenia mu hrozí až 175-ročné väzenie.

Jeho podporovatelia stíhanie označujú za politicky motivovaný útok na žurnalistiku a slobodu prejavu. V roku 2022 redaktori a vydavatelia svetových denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel v otvorenom liste požiadali vládu USA, aby upustila od Assangeovho stíhania.

(tasr)

  |  

Cez víkend bude v Bratislave čiastočne uzatvorená D1

BRATISLAVA - Cez víkend bude v Bratislave čiastočne uzatvorená diaľnica D1 v smere na Senec. Uzávera sa začne v piatok večer. Dôvodom je oprava vozovky na moste. Na sociálnej sieti o tom informovala polícia Bratislavského kraja.

"Premávka bude vedená v ľavom a pravom jazdnom pruhu smer Senec. Dopravné obmedzenie stredného jazdného pruhu bude od piatka od 22.00 h do nedele 22.00 h," priblížili policajti. Počas realizácie stavebných prác bude pracovisko zabezpečené prenosným dopravným značením. Polícia zároveň upozorňuje vodičov, aby v úseku zvýšili svoju pozornosť.

(tasr)

  |  

Okresný snem KDH v Bratislave podporil Šimkovu kandidatúru na predsedu

Okresný snem KDH v Bratislave podporil kandidatúru Ivana Šimka na predsedu hnutia. Zároveň ho zvolil za delegáta okresu na najbližší snem. TASR o tom informoval okresný predseda KDH Bratislava III Milín Kaňuščák.

„Zdravá konkurencia aj diskusia v politickej strane je ako osviežujúci vietor, ktorý prináša viacero pozitívnych výsledkov,“ uviedol Kaňuščák s tým, že zlepšuje kvalitu politického rozhodovania, zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť politických strán a tiež zvyšuje angažovanosť voličov. Upozornil pritom na to, že príliš tvrdá konkurencia môže viesť k osobným útokom a odkloneniu od skutočných problémov. „Neférová konkurencia môže znamenať, že k moci sa dostanú nevhodní kandidáti,“ dodal.

Termín snemu ešte nie je známy. Podľa stanov hnutia sa má konať do šiestich mesiacov od konania parlamentných volieb.

KDH sa po dvoch volebných obdobiach vrátilo do parlamentných lavíc. V predčasných voľbách získalo hnutie 6,82 percenta hlasov a v parlamente bude mať 12 poslancov. Uplynulý víkend sa konala celoslovenská rada KDH. Jeho súčasný predseda Milan Majerský označil návrat hnutia do parlamentu za splnenie predvolebného cieľa.

(tasr)

  |  

Americké vojenské základne na Blízkom východe sa stali terčom leteckého útoku

Americké vojenské základne na Blízkom východe vo štvrtok čelili útokom. Ako referuje web Fox News, drony zaútočili na americkú základňu v Al-Tanf v Sýrii a raketový útok sa uskutočnil na ďalšej americkej základni v Sýrii - Conoco. V Iraku zasa Spojené štáty zachytili aj tri útočné bezpilotné lietadlá.

Predstaviteľ amerického ministerstva obrany uviedol, že drony boli namierené na americkú základňu Al-Tanf, ktorá sa nachádza neďaleko spoločnej hranice Sýrie s Irakom a Jordánskom.

Libanonský televízny kanál Al Mayadeen podporovaný Iránom vo štvrtok informoval, že boli napadnuté dve americké vojenské základne v Sýrii. Okrem útoku dronom na základňu Al-Tanf televízia Al Mayadeen informovala o raketovom útoku na základňu Conoco v severnom sýrskom regióne Deir al-Zor.

V Iraku USA zachytili tri útočné drony zamerané na dve rôzne vojenské základne, potvrdili dvaja predstavitelia amerického ministerstva obrany. Neskôr útok potvrdilo aj americké centrálne velenie.

(sita)

  |  

Povodne v Škótsku si po búrke Babet vyžiadali jednu obeť

V dôsledku búrky Babet v Škótsku zomrela jedna žena a evakuovať museli stovky domácností. Ďalšie tisíce obyvateľov zostali bez dodávok elektriny, informujú agentúry DPA a PA Media.

Päťdesiatsedemročnú ženu strhla voda; sústrasť v súvislosti s jej úmrtím vyjadril aj škótsky premiér Humsa Yousaf.

Miestne úrady sa pre hrozbu povodní usilovali presvedčiť aby na evakuáciu obyvateľov asi 400 domov v meste Brechin v okrese Angus na východe Škótska. Príslušníci pobrežnej stráže i hasiči chodili od domu k domu, pretože niektorí ľudia odmietli odísť.

Škótska agentúra na ochranu životného prostredia (SEPA) vydala varovanie, že hladiny vodných tokov môžu stúpnuť až „bezprecedentných“ päť metrov nad normálnu úroveň. V prípade rieky Esk boli vydané rozšírené výstrahy pred rozsiahlymi povodňami.

V okrese Angus podľa SEPA spadlo v priebehu utorka najviac zrážok v celej Británii. Škótska vicepremiérka Shona Robinsonová uviedla, že cez víkend očakávajú úrady v krajine „spustenie rozsiahlej upratovacej operácie“ na odstránenie škôd po búrke Babet.

Na nasledujúcich 24 hodín platí v Škótsku predpoveď ďalšieho dažďa, čo podľa SEPA spôsobí rozsiahle povodne.

(tasr)

  |  

Zrúcaninu Holumnického hradu obnovujú. Poznáte jeho históriu?

HOLUMNICA – V Holumnici v okrese Kežmarok sa pustili do obnovy kultúrnej pamiatky, zrúcaniny Holumnického hradu. Podľa koordinátora projektu obnovy Martina Sárossyho ide o jednu z najmladších renesančných stavieb na Slovensku.

Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, o jej histórii sa vie však veľmi málo. Počas tejto letnej sezóny sa tam zamerali na stabilizáciu častí hradu, ale aj suterén, kde chcú obnoviť zrútenú klenbu. Potenciál na využitie majú podľa Sárossyho aj podzemné priestory.

Podľa obecnej publikácie sa vznik hradu datuje do obdobia prelomu 15. a 16. storočia. Jeho obnovu realizujú v súčasnosti v rámci projektu cez Ministerstvo kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom. „V prvom rade by sme chceli stabilizovať juhozápadné nárožie, ktoré je ohrozené zlým technickým stavom. Neďaleko hradu sa plánuje aj výstavba rodinného domu a práve pohyb mechanizmov by mohol poškodiť zvyšky murív, teda urýchlená konzervácia a stabilizácia murív je nevyhnutná,“ skonštatoval Sárossy.

V suteréne chcú zaklenúť pomerne veľký priestor, ktorý sa podarilo vyčistiť ešte v zime počas archeologického výskumu. „Našou prioritou je zachovať to, čo ešte stojí. Teda pôvodné zvyšky murív ako monument, pamiatku, ruinu. Aby to bola, ak sa nenájde kapacita na jej využitie a prezentáciu, minimálne voľne prístupná zrúcanina, ale so zakonzervovanými zachovalými prvkami, informačnou tabuľou a možno nejakým oddychovým miestom,“ avizoval iniciátor projektu Sárossy. Tento hrad má však podľa jeho slov potenciál na využitie, a to aj vďaka spomínaným podzemným priestorom. Predstaviť si tam vie napríklad múzeum vín. „Je tam šesť krásne klenutých, zachovaných a dobre vychladených priestorov. Štyri boli zachované, piaty sme vyčistili v zime a ostáva ešte šiesty, nepoznaný, zavalený sutinou,“ priblížil s tým, že venovať by sa mu chceli počas zimného obdobia.

Zrúcanina je síce podľa Sárossyho evidovaná v registri kultúrnych pamiatok ako hrad a takto ju pozná aj verejnosť, ide však skôr o kaštieľ. „Nespĺňa kritériá stredovekých hradov. Je to mladší objekt, spadá už do obdobia renesancie, teda ide skôr o opevnený kaštieľ. Keďže má aj fortifikačné prvky, sú zachované aj zvyšky strieľní, predstavuje akoby prechod medzi hradom a kaštieľom,“ vysvetlil. Viac informácií by podľa neho mohol priniesť súčasný architektonicko-historický výskum, ktorého súčasťou bude aj skúmanie archívnych materiálov.

„Podkladmi pre lepšie poznanie histórie sú vzorky z pôvodných drevených častí, ktoré sa zachovali, a muriva. Ich analýzou budeme vedieť presnejšie datovať vznik tohto objektu,“ poznamenal koordinátor projektu. S archeologickým výskumom tam začali ešte počas jesene minulého roka.

Podľa starostky Holumnice Jany Turekovej predstavuje realizácia projektu pre obec prínos. A to minimálne čo sa týka zamestnanosti, keďže na obnove participujú aj ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, ale aj zviditeľnenia obce a pamiatky. „Už v minulosti sa tu turisti zastavovali, keďže naša dedina je spojnicou na Levočské vrchy, ale aj vďaka cykloturistike.

No zastavujú sa aj pri hrade,“ povedala pre SITA. Ani ona veľa poznatkov o histórii hradu nemá, vychádza len zo zrealizovaného výskumu, či z publikácie o histórii obce. „Hrad si pravdepodobne dala postaviť niektorá z rodín Berzeviczyovcov, Ujházyovcov alebo Görgeyovcov. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z historických dokumentov. Objekt opustili niekedy v 17. storočí, keď si v obci vybudovali pohodlnejší a reprezentačnejší kaštieľ,“ píše sa v publikácii Holumnica v kontinuite času od Emila Valeka a Juraja Tomečeka.

(sita)