Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počítačový útok, ktorému čelil Medzinárodný trestný súd, bol zrejme pokusom o špionáž

Počítačový útok, ktorému bol v septembri vystavený Medzinárodný trestný súd (ICC), bol pravdepodobne ďalším pokusom o špionáž s cieľom narušiť prácu tejto súdnej inštitúcie. S odvolaním sa na vyhlásenie ICC o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia spred mesiaca došlo v ICC k incidentu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v týždni od 11. septembra. ICC naň reagoval príslušnými protiopatreniami, ktoré mali zmierniť škody spôsobené počítačovým útokom.

ICC, ktorý sa zaoberá prípadmi vojnových zločinov a genocídy, neuviedol podrobnosti o charaktere, rozsahu, trvaní alebo zdroji útoku. Už niekoľko rokov je však terčom počítačových útokov zo strany Ruska, preto je Moskva v tejto kauze jedným z hlavných podozrivých, dodala AFP.

Zároveň pripomenula, že v roku 2018 bolo šesť agentov ruskej vojenskej rozviedky GRU prichytených pri špionáži v ICC.

V júni 2022 holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa pokúšal dostať do Holandska a vydávať sa za brazílskeho stážistu v sídle ICC. Holandská tajná služba ešte pred jeho očakávaným príchodom do krajiny upovedomila prisťahovalecký úrad. Ruského špióna následne poslali lietadlom späť do Brazílie.

AIVD vo svojej výročnej správe zverejnenej v apríli 2023 poukázala na to, že Rusko sa o ICC zaujíma preto, že tento súd vyšetruje možné ruské vojnové zločiny v Gruzínsku a na Ukrajine.

Kybernetický incident zo septembra bol podľa ICC "cieleným a sofistikovaným útokom“, ktorého cieľom bola špionáž, hoci zatiaľ nie je dostatok informácií na potvrdenie hypotéz, kto by zaň mohol byť zodpovedný.

Útok na počítačové systémy ICC sa odohral v čase, keď ruskí vyšetrovatelia začali trestné konanie voči prokurátorovi ICC a sudcom, ktorí vydali zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s deportáciou ukrajinských detí do Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské národné múzeum hľadá riaditeľa Múzea Bojnice, vyhlásilo výberové konanie

BOJNICE - Slovenské národné múzeum (SNM) vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Múzea Bojnice. Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 16. novembra. TASR o tom informovala vedúca centra múzejnej komunikácie SNM Zuzana Vášáryová. Bližšie informácie sú na stránkach a sociálnych sieťach SNM.

Na čele bojnického múzea je dočasne od pondelka (16. 10.) generálny riaditeľ SNM Branislav Panis. Ten funkciu obsadil potom, čo Igor Socha na poste z osobných dôvodov skončil.

(tasr)

Minúta  |  

Biden žiada Kongres o desiatky miliárd dolárov pre Ukrajinu aj Izrael

Americký prezident Joe Biden v piatok požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov na americko-mexickej hranici.

Biden v prejave argumentoval, že bezpečnostný balík v celkovej hodnote 105 miliárd dolárov zabezpečí záujmy Spojených štátoch na nasledujúce desaťročia.

Americký prezident v noci na piatok v prejave k národu uviedol, že palestínska militantná organizácia Hamas a Rusko majú spoločné to, že chcú vo svojom susedstve zničiť demokratickú krajinu. "Nemôžeme a nenecháme zvíťaziť teroristov ako Hamas a tyranov ako (ruský prezident Vladimir) Putin," vyhlásil.

Agentúra AP poznamenáva, že prijatie bezpečnostného balíka je nateraz otázne vzhľadom na prevládajúci chaos v Snemovni reprezentantov, ktorá už vyše dva týždne nemá predsedu. Bez neho je pritom dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia.

Očakáva sa, že aj v prípade zvolenia predsedu Snemovne reprezentantov bude Bidenov návrh čeliť odporu. Podľa AP Biden zrejme očakáva schválenie balíka vďaka tomu, že doň nakombinoval viaceré položky vrátane posilnenia bezpečnosti na hraniciach s Mexikom či boja proti rastúcemu vplyvu Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Poškodenie plynovodu Balticconnector spôsobili ľudia, uviedli estónski predstavitelia

Poškodenie plynovodu a telekomunikačného kábla, ktoré v Baltskom mori spájajú Fínsko a Estónsko, podľa estónskych predstaviteľov spôsobili ľudia. Zatiaľ však nie je jasné, kto presne za tým je.

Estónski a fínski vyšetrovatelia prešetrujú plavidlá, ktoré sa v oblasti v inkriminovanom čase nachádzali, informovala estónska vláda vo vyhlásení. Ako ďalej uviedla, je „príliš skoro na to, aby sme označili vinníka“ alebo povedali, či škoda bola „úmyselná a navrhnutá tak, aby narušila kritickú infraštruktúru“.

Prevádzkovatelia plynovodu Balticconnector spozorovali nezvyčajný pokles tlaku v potrubí 8. októbra a následne zastavili prívod plynu. O dva dni neskôr fínska vláda informovala, že plynovod a telekomunikačný kábel sú poškodené. Opravený kábel by mal byť podľa Estónska na mieste na budúci týždeň.

Balticconnector je obojsmerný 77-kilometrov dlhý plynovod spájajúci fínske mesto Inkoo a estónsky prístav Paldiski cez Fínsky záliv. S prevádzkou začal pred tromi rokmi. Väčšina plynu, ktorý prúdil plynovodom pred uzavretím, smerovala z Fínska do Estónska, odkiaľ bol smerovaný do Lotyšska.

V rovnakom čase ako Balticconnector bol pravdepodobne čiastočne poškodený aj telekomunikačný kábel medzi Estónskom a Švédskom. Estónska vláda v piatok uviedla, že škodu tiež zrejme spôsobil človek, ale ešte to musí určiť vyšetrovanie.

(sita)

Minúta  |  

Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach otvorila svoje brány pre záujemcov o štúdium

KOŠICE - Viac ako 800 žiakov a pedagógov stredných škôl prevažne z Košického a Prešovského kraja sa zúčastnilo na piatkovom Dni otvorených dverí (DOD) Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. TASR o tom informovala jej hovorkyňa Laura Hoľanová.

V areáli Filozofickej fakulty priblížili pedagógovia, študenti a doktorandi univerzity možnosti štúdia, ktoré ponúka lekárska, prírodovedecká, právnická fakulta, fakulta verejnej správy, filozofická fakulta či ústav telesnej výchovy a športu. Návštevníci sa tak mohli oboznámiť s ponukou študijných programov i s možnosťami štúdia v zahraničí v rámci programu Erasmus+.

Súčasťou DOD boli tiež prednášky, diskusie či workshop. Svoje aktivity prezentovali aj študentské spolky a univerzitné médiá. "Program doplnilo univerzitné poradenské centrum, ktorého odborníci poskytli návštevníkom štyri kroky k správnemu výberu vysokej školy," priblížila. Program pokračoval v Botanickej záhrade UPJŠ na Mánesovej ulici.

(tasr)

Minúta  |  

Výročie smrti Karola Sidora prinieslo diskusiu Čarnogurského, Kamenca a Zajaca

Pri príležitosti 70. výročia smrti Karola Sidora sa v diskusnej relácii Do kríža, ktorú moderuje Jaroslav Daniška, stretli bývalý politik Ján Čarnogurský, historik Ivan Kamenec a literárny historik Peter Zajac.

Všetci hostia mali k postave Karola Sidora čo povedať. Keďže diskusia vyvolala širší ohlas, môžete si ju pozrieť v archíve RTVS alebo pustiť ako podcast v tomto článku.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.