Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kto sa stotožní s Thunbergovou, podporuje terorizmus, uviedol izraelský predstaviteľ

Izraelská armáda v piatok ostro kritizovala švédsku klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú po jej odkaze na podporu Palestínčanov a verejným súhlasom s komentárom, v ktorom sa uvádza, že v Gaze sa pácha genocída. Informuje o tom web Politico.

Thunbergová uviedla, že "svet sa musí ozvať a vyzvať na okamžité prímerie, spravodlivosť a slobodu pre Palestínčanov a všetkých zasiahnutých civilistov", keďže vojna medzi Izraelom a Hamasom sa stupňuje a hrozí, že sa stane regionálnym konfliktom.

Thunbergová na svojom instagramovom profile zdieľala aj príspevok propalestínskeho účtu so sídlom v Nemecku, v ktorom sa píše, že v Gaze dochádza ku genocíde.

Hovorca izraelskej armády Arye Sharuz Shalicar v reakcii na Thunbergovej posledné aktivity povedal: "Kto sa v budúcnosti akýmkoľvek spôsobom stotožní s Grétou, je podľa môjho názoru podporovateľom terorizmu." Prekáža mu, že Thunbergová "zametá teror Palestínčanov alebo Hamasu... pod koberec, akoby neexistoval".

Arye Sharuz Shalicar sa však neskôr ospravedlnil za svoje výroky na adresu Thunbergovej priaznivcov a povedal: "Hovoril som z hlbokého pocitu bolesti a moje slová neodrážajú moje osobné názory ani názory IDF."

(politico)

Thunbergová štrajkuje na podporu Palestíny. Príspevok zmazala pre plyšovú chobotnicu a antisemitizmus

Mohlo by Vás zaujímať Thunbergová štrajkuje na podporu Palestíny. Príspevok zmazala pre plyšovú chobotnicu a antisemitizmus

Minúta  |  

Švédsko chce obmedziť sociálne dávky pre imigrantov neeurópskeho pôvodu

Švédska vláda v piatok oznámila, že obmedzí sociálne dávky pre migrantov neeurópskeho pôvodu. Cieľom tohto kroku je odradiť ďalších migrantov od príchodu do Švédska a lepšie integrovať tých, čo sa v krajine usadia, informuje agentúra AFP.

Menšinovú vládu premiéra Ulfa Kristerssona podporuje aj strana Švédski demokrati (SD), ktorú kritici označujú za krajne pravicovú. Kristerssonova vláda sa ujala moci pred rokom, okrem iného aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.

Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z krajín postihnutých konfliktami, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie, Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne začleniť do väčšinovej spoločnosti.

"Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770-tisíc ľudí z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla (migrantom) skoro žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti, viedla k vzniku rozdeleného Švédska," uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.

Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si "spoločných švédskych hodnôt".

Vláda chce túto situáciu riešiť sériou reforiem, ktorá bude od neeurópskych migrantov požadovať, aby sa naučili po švédsky a našli si prácu.

Ďalej plánuje zamedziť tomu, aby prisťahovalci poberali viacero rôznych sociálnych dávok naraz. Na ich priznanie budú mať pritom nárok až po určitej, bližšie nešpecifikovanej dobe.

Na migráciu z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa vzťahujú spoločné pravidlá schengenského priestoru voľného pohybu osôb, ktorého súčasťou je aj Švédsko. Avizované pravidlá sa preto budú vzťahovať len na prisťahovalcov z iných častí sveta, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Počítačový útok, ktorému čelil Medzinárodný trestný súd, bol zrejme pokusom o špionáž

Počítačový útok, ktorému bol v septembri vystavený Medzinárodný trestný súd (ICC), bol pravdepodobne ďalším pokusom o špionáž s cieľom narušiť prácu tejto súdnej inštitúcie. S odvolaním sa na vyhlásenie ICC o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia spred mesiaca došlo v ICC k incidentu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v týždni od 11. septembra. ICC naň reagoval príslušnými protiopatreniami, ktoré mali zmierniť škody spôsobené počítačovým útokom.

ICC, ktorý sa zaoberá prípadmi vojnových zločinov a genocídy, neuviedol podrobnosti o charaktere, rozsahu, trvaní alebo zdroji útoku. Už niekoľko rokov je však terčom počítačových útokov zo strany Ruska, preto je Moskva v tejto kauze jedným z hlavných podozrivých, dodala AFP.

Zároveň pripomenula, že v roku 2018 bolo šesť agentov ruskej vojenskej rozviedky GRU prichytených pri špionáži v ICC.

V júni 2022 holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa pokúšal dostať do Holandska a vydávať sa za brazílskeho stážistu v sídle ICC. Holandská tajná služba ešte pred jeho očakávaným príchodom do krajiny upovedomila prisťahovalecký úrad. Ruského špióna následne poslali lietadlom späť do Brazílie.

AIVD vo svojej výročnej správe zverejnenej v apríli 2023 poukázala na to, že Rusko sa o ICC zaujíma preto, že tento súd vyšetruje možné ruské vojnové zločiny v Gruzínsku a na Ukrajine.

Kybernetický incident zo septembra bol podľa ICC "cieleným a sofistikovaným útokom“, ktorého cieľom bola špionáž, hoci zatiaľ nie je dostatok informácií na potvrdenie hypotéz, kto by zaň mohol byť zodpovedný.

Útok na počítačové systémy ICC sa odohral v čase, keď ruskí vyšetrovatelia začali trestné konanie voči prokurátorovi ICC a sudcom, ktorí vydali zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s deportáciou ukrajinských detí do Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské národné múzeum hľadá riaditeľa Múzea Bojnice, vyhlásilo výberové konanie

BOJNICE - Slovenské národné múzeum (SNM) vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Múzea Bojnice. Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 16. novembra. TASR o tom informovala vedúca centra múzejnej komunikácie SNM Zuzana Vášáryová. Bližšie informácie sú na stránkach a sociálnych sieťach SNM.

Na čele bojnického múzea je dočasne od pondelka (16. 10.) generálny riaditeľ SNM Branislav Panis. Ten funkciu obsadil potom, čo Igor Socha na poste z osobných dôvodov skončil.

(tasr)

Minúta  |  

Biden žiada Kongres o desiatky miliárd dolárov pre Ukrajinu aj Izrael

Americký prezident Joe Biden v piatok požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov na americko-mexickej hranici.

Biden v prejave argumentoval, že bezpečnostný balík v celkovej hodnote 105 miliárd dolárov zabezpečí záujmy Spojených štátoch na nasledujúce desaťročia.

Americký prezident v noci na piatok v prejave k národu uviedol, že palestínska militantná organizácia Hamas a Rusko majú spoločné to, že chcú vo svojom susedstve zničiť demokratickú krajinu. "Nemôžeme a nenecháme zvíťaziť teroristov ako Hamas a tyranov ako (ruský prezident Vladimir) Putin," vyhlásil.

Agentúra AP poznamenáva, že prijatie bezpečnostného balíka je nateraz otázne vzhľadom na prevládajúci chaos v Snemovni reprezentantov, ktorá už vyše dva týždne nemá predsedu. Bez neho je pritom dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia.

Očakáva sa, že aj v prípade zvolenia predsedu Snemovne reprezentantov bude Bidenov návrh čeliť odporu. Podľa AP Biden zrejme očakáva schválenie balíka vďaka tomu, že doň nakombinoval viaceré položky vrátane posilnenia bezpečnosti na hraniciach s Mexikom či boja proti rastúcemu vplyvu Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Poškodenie plynovodu Balticconnector spôsobili ľudia, uviedli estónski predstavitelia

Poškodenie plynovodu a telekomunikačného kábla, ktoré v Baltskom mori spájajú Fínsko a Estónsko, podľa estónskych predstaviteľov spôsobili ľudia. Zatiaľ však nie je jasné, kto presne za tým je.

Estónski a fínski vyšetrovatelia prešetrujú plavidlá, ktoré sa v oblasti v inkriminovanom čase nachádzali, informovala estónska vláda vo vyhlásení. Ako ďalej uviedla, je „príliš skoro na to, aby sme označili vinníka“ alebo povedali, či škoda bola „úmyselná a navrhnutá tak, aby narušila kritickú infraštruktúru“.

Prevádzkovatelia plynovodu Balticconnector spozorovali nezvyčajný pokles tlaku v potrubí 8. októbra a následne zastavili prívod plynu. O dva dni neskôr fínska vláda informovala, že plynovod a telekomunikačný kábel sú poškodené. Opravený kábel by mal byť podľa Estónska na mieste na budúci týždeň.

Balticconnector je obojsmerný 77-kilometrov dlhý plynovod spájajúci fínske mesto Inkoo a estónsky prístav Paldiski cez Fínsky záliv. S prevádzkou začal pred tromi rokmi. Väčšina plynu, ktorý prúdil plynovodom pred uzavretím, smerovala z Fínska do Estónska, odkiaľ bol smerovaný do Lotyšska.

V rovnakom čase ako Balticconnector bol pravdepodobne čiastočne poškodený aj telekomunikačný kábel medzi Estónskom a Švédskom. Estónska vláda v piatok uviedla, že škodu tiež zrejme spôsobil človek, ale ešte to musí určiť vyšetrovanie.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.