Menšinovú vládu premiéra Ulfa Kristerssona podporuje aj strana Švédski demokrati (SD), ktorú kritici označujú za krajne pravicovú. Kristerssonova vláda sa ujala moci pred rokom, okrem iného aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.
Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z krajín postihnutých konfliktami, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie, Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne začleniť do väčšinovej spoločnosti.
"Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770-tisíc ľudí z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla (migrantom) skoro žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti, viedla k vzniku rozdeleného Švédska," uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.
Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si "spoločných švédskych hodnôt".
Vláda chce túto situáciu riešiť sériou reforiem, ktorá bude od neeurópskych migrantov požadovať, aby sa naučili po švédsky a našli si prácu.
Ďalej plánuje zamedziť tomu, aby prisťahovalci poberali viacero rôznych sociálnych dávok naraz. Na ich priznanie budú mať pritom nárok až po určitej, bližšie nešpecifikovanej dobe.
Na migráciu z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa vzťahujú spoločné pravidlá schengenského priestoru voľného pohybu osôb, ktorého súčasťou je aj Švédsko. Avizované pravidlá sa preto budú vzťahovať len na prisťahovalcov z iných častí sveta, pripomína AFP.
(tasr)